Moderná žena
Je 6 hodín ráno. Budík neprestáva zvoniť a ja nemám síl ani hodiť ho o stenu. Som v koncoch. Keby som tak mohla dnes neísť do práce. Chcem zostať doma, variť, počúvať hudbu, spievať si... Hocičo, len nemusieť vyliezť teraz z postele a naštartovať ďalší deň.
Chcela by som vedieť, kto to bola tá striga, matka feminizmu, ktorá mala ten nešťastný nápad zrovnoprávniť práva žien a prečo to spravila nám, čo sme sa narodili po nej.
Všetko bolo skvele za čias našich starých mám. Celé dni trávili vyšívaním, vymieňaním receptov so svojimi kamarátkami, učiac sa spoločné tajomstvá korenín, triky a domáce liečivá, čítaním dobrých kníh v knižniciach svojich manželov, dekorovaním domu, štepením stromov, pestovaním kvetín, zberom úrody a výchovou svojich detí.
Až kým neprišla tá ženská, ktorej sa to nepáčilo a nakazila ostatné nevedomé rebeky divnými myšlienkami ako „získajme svoj priestor.“
Aký priestor? Čo za priestor?
Veď sme mali celý dom, celé mesto, celý svet pri nohách. Mali sme dokonalú nadvládu nad mužmi, boli od nás závislí - čo sa týka stravy, obliekania sa, pozície v spoločnosti. Aké práva sme chceli obhájiť? Oni sú teraz zmätení, nevedia akú úlohu zohrávajú v tejto spoločnosti, boja sa nás ako diabol kríža. Táto sranda nás stala kopec povinností. Prečo, povedzte, prečo pohlavie, ktoré malo len to najlepšie, ktorého povinnosťou bolo iba byt zraniteľné a nechať sa viest životom, začalo súťažiť s chlapmi?
Nezvládam viac byť chudá ako metla, ale s veľkými prsiami, kvôli čomu sa umáram vo fitnesku a zomieram hladom, používať všetky krémy proti starnutiu a vraskám, aby som nevyzerala sklesnuto, piť vodu v každý okamih dňa a každé ráno sa bezchybne namaľovať od korienkov vlasov až po výstrih, mať bezchybné vlasy a nezabudnúť včas si zafarbiť vlasy, pretože šediny sú horšie ako lepra, vybrať správne oblečenie, topánky, doplnky, aby som bola v práci reprezentatívna.
Už ma nebaví rozhodovať, ktorý parfém sa hodí k mojej nálade ani riešiť polovicu vecí cez mobil, obávať sa, že ma niekto predbehne, tráviť celé dni pred počítačom ako otrok, s telefónom na uchu ( riešiac problémy jeden za druhým, a odchádzať s červenými očami od monitoru, samozrejme, na plač kvôli láske nie je čas). Platíme vysokú cenu aby sme boli stále vo forme, bez strií, dokonale depilované, usmievavé, voňavé, s perfektnými nechtami, o perfektnom CV plného titulov a skúsenosti ani nehovoriac. Stali sme sa "SUPERŽENAMI".... ale
Nebolo lepšie, omnoho lepšie naďalej štrikovať na hojdacom kresle? Už mám toho dosť!! Chcem, aby mi niekto otvoril dvere a nechal ma prejsť, nech sa mi stolička sama podsunie keď si idem sadnúť, nech mi posielajú kvety, odkazy s básňami, nech mi spievajú serenády pod oknom... Veď my sme vedeli, že máme mozog a že ho vieme používať. Tak prečo sme to museli ukázať ?
Už som sa rozhodla, opúšťam pozíciu "MODERNÁ ŽENA".
Pridá sa niekto?
Prevzaté z prop-u
Všetko bolo skvele za čias našich starých mám. Celé dni trávili vyšívaním, vymieňaním receptov so svojimi kamarátkami, učiac sa spoločné tajomstvá korenín, triky a domáce liečivá, čítaním dobrých kníh v knižniciach svojich manželov, dekorovaním domu, štepením stromov, pestovaním kvetín, zberom úrody a výchovou svojich detí.
Až kým neprišla tá ženská, ktorej sa to nepáčilo a nakazila ostatné nevedomé rebeky divnými myšlienkami ako „získajme svoj priestor.“
Aký priestor? Čo za priestor?
Veď sme mali celý dom, celé mesto, celý svet pri nohách. Mali sme dokonalú nadvládu nad mužmi, boli od nás závislí - čo sa týka stravy, obliekania sa, pozície v spoločnosti. Aké práva sme chceli obhájiť? Oni sú teraz zmätení, nevedia akú úlohu zohrávajú v tejto spoločnosti, boja sa nás ako diabol kríža. Táto sranda nás stala kopec povinností. Prečo, povedzte, prečo pohlavie, ktoré malo len to najlepšie, ktorého povinnosťou bolo iba byt zraniteľné a nechať sa viest životom, začalo súťažiť s chlapmi?
Nezvládam viac byť chudá ako metla, ale s veľkými prsiami, kvôli čomu sa umáram vo fitnesku a zomieram hladom, používať všetky krémy proti starnutiu a vraskám, aby som nevyzerala sklesnuto, piť vodu v každý okamih dňa a každé ráno sa bezchybne namaľovať od korienkov vlasov až po výstrih, mať bezchybné vlasy a nezabudnúť včas si zafarbiť vlasy, pretože šediny sú horšie ako lepra, vybrať správne oblečenie, topánky, doplnky, aby som bola v práci reprezentatívna.
Už ma nebaví rozhodovať, ktorý parfém sa hodí k mojej nálade ani riešiť polovicu vecí cez mobil, obávať sa, že ma niekto predbehne, tráviť celé dni pred počítačom ako otrok, s telefónom na uchu ( riešiac problémy jeden za druhým, a odchádzať s červenými očami od monitoru, samozrejme, na plač kvôli láske nie je čas). Platíme vysokú cenu aby sme boli stále vo forme, bez strií, dokonale depilované, usmievavé, voňavé, s perfektnými nechtami, o perfektnom CV plného titulov a skúsenosti ani nehovoriac. Stali sme sa "SUPERŽENAMI".... ale
Nebolo lepšie, omnoho lepšie naďalej štrikovať na hojdacom kresle? Už mám toho dosť!! Chcem, aby mi niekto otvoril dvere a nechal ma prejsť, nech sa mi stolička sama podsunie keď si idem sadnúť, nech mi posielajú kvety, odkazy s básňami, nech mi spievajú serenády pod oknom... Veď my sme vedeli, že máme mozog a že ho vieme používať. Tak prečo sme to museli ukázať ?
Už som sa rozhodla, opúšťam pozíciu "MODERNÁ ŽENA".
Pridá sa niekto?
Prevzaté z prop-u
14.05.2006