krížom-krážom - SÚĽOVSKÉ SKALY -
Nevysoké, kúzelné, nenáročne náročné na prechod, malé rozlohou, veľké svojou ponukou. To sú Súľovské vrchy.
Krajinný celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Na severe a západe ohraničené Javorníkmi a Považským podolím, na juhu a východe Žilinskou kotlinou. Z geologického hľadiska je krajina charakterizovaná brachyvrásovou štruktúrou s inverzným apaláčskym reliéfom. V podstate to znamená, že celé územie je bohaté na bralné útvary, doliny a drobné vnútrohorské kotliny. Vrchy sú rozdelené na tri podcelky: Skalky, Súľovské skaly a Manínsku vrchovinu. Všetkému dominuje najvyšší vrch Veľký Manín so svojimi 891 m.
Súľovské skaly. Legenda neživej prírody Slovenska. Aj tento prívlastok by mohli mať. Oprávnene. Horský podcelok v západnej časti Súľovských vrchov vytvárajúci pseudokrasové tvary známe ako skalné mesto. Namiesto ulíc a námestí v ňom nájdete Obrovskú bránu (známu tiež ako Skalná), Súľovskú bránu – tiesňavu, Gotickú bránu, Kamenný hríb, Hlbocký alebo tiež Súľovský vodopád. Najzábavnejšie je, že pokiaľ prechádzate bralnatými úsekmi a zdolávate tunajšie skaly, poľahky nadobudnete pocit, že sú vytvorené zo starého zvetraného betónu. Podoba nie je náhodná, ide o hrubozrnné zlepence, ktoré vznikli v čase starších treťohôr (paleogén). Vďaka pohybom zemskej kôry došlo k razantnému výzdvihu skalnatého morského pobrežia. Erózia sa postarala o odstránenie mäkších, málo odolných hornín, a rýchlosť, ktorou rástlo horstvo, o trhliny a pukliny v kompaktnej mase. Výsledným produktom sú doliny so strmými skalnými zrázmi a ostré hrebene, ktoré ich rozdeľujú. To najkrajšie z najkrajšieho je možné nájsť najmä v oblasti vrchu Brada, Súľovskej tiesňavy a Veľkej skaly. Úplne najjednoduchšie je prejsť celú oblasť náučným chodníkom, začínajúcim sa pri chate Súľov. Na sedemnástich informačných paneloch sa dozviete všetko o geologickom zložení, geomorfologických tvaroch, flóre a faune. Chodník je výborne značkovaný a nie je možné na ňom zablúdiť. Na miestach, kde prechádza skalnatými úsekmi, sú kovové rebríky. Žiaľ, istiace reťaze už dávno zmizli. V každom prípade platí, že hoci nejde o výškovo náročný pochod, skalnaté podložie si vyžaduje dobrú trekingovú obuv! Pre tých, ktorí chcú o Súľovských skalách vedieť naozaj všetko a chcú uvidieť animovaný model vrásnenia Súľovských skál, nájdu ho na www.poznajachran.sk.
Manínska tiesňava. Jeden z najpopulárnejších slovenských kaňonov vytvorený Manínskym potokom v jurských vápencoch bradlového pásma Súľovských vrchov. Typická svojimi vysokými skalnými stenami a divokými tvarmi, krútňavovými hrncami a nálezmi skamenelín. Do roku 1933 nepriechodná pre drevené rebriniaky. Pred prestrieľaním širšej cesty bolo nutné vozy jednoducho rozobrať, spolu s nákladom cez najužšiu časť preniesť a na druhej strane opäť poskladať. Vďaka tienenej, vlhkej a studenej mikroklíme je možné v malej nadmorskej výške na tomto mieste nájsť zástupcov vysokohorských druhov flóry. Väčšina strmých skalných stien slúži ako cvičný lezecký terén. Pokiaľ budete tiesňavou prechádzať, mali by ste sa zastaviť na tunajšom symbolickom cintoríne. Pár pamätných dosiek pripomína tých, ktorí sa z hôr už domov nevrátili.
Manínskou a susednou Kostoleckou tiesňavou vedie 12 km dlhý náučný chodník. Hoci dĺžka tomu nenasvedčuje, jeho prechod bez zbytočného náhlenia predstavuje program na dobré 4 hodiny pochodu. Pokiaľ k prechodu pripojíte aj výstup na Veľký Manín, treba nejakú tú hodinku ešte pripočítať. Nie je na zahodenie počítať aj s tým, že vo všetkých dedinkách na trase čapujú výbornú kofolu.
Strediskom celej oblasti je obec Súľov-Hradná. Okrem dvoch krčiem (v jednej z nich sa nachádza impozantný obraz na stene od neznámeho insitného maliara), jedného pekného starého kostola a predajne potravín, v ktorých sa otváracie hodiny ani zďaleka nepribližujú tomu, čo je napísané na dverách, toho veľa neponúka. Napriek vysokej návštevnosti domácimi aj zahraničnými turistami som nevidel ponuky ubytovania na priváte. V letnom období je možné ubytovanie v štyroch turistických chatách: Súľov, Kinex, Súľovčanka a Relax. V každom prípade je dobré sa vopred informovať o možnosti ubytovania v konkrétnom období, prípadne si ho vopred rezervovať.
Súľovské skaly. Legenda neživej prírody Slovenska. Aj tento prívlastok by mohli mať. Oprávnene. Horský podcelok v západnej časti Súľovských vrchov vytvárajúci pseudokrasové tvary známe ako skalné mesto. Namiesto ulíc a námestí v ňom nájdete Obrovskú bránu (známu tiež ako Skalná), Súľovskú bránu – tiesňavu, Gotickú bránu, Kamenný hríb, Hlbocký alebo tiež Súľovský vodopád. Najzábavnejšie je, že pokiaľ prechádzate bralnatými úsekmi a zdolávate tunajšie skaly, poľahky nadobudnete pocit, že sú vytvorené zo starého zvetraného betónu. Podoba nie je náhodná, ide o hrubozrnné zlepence, ktoré vznikli v čase starších treťohôr (paleogén). Vďaka pohybom zemskej kôry došlo k razantnému výzdvihu skalnatého morského pobrežia. Erózia sa postarala o odstránenie mäkších, málo odolných hornín, a rýchlosť, ktorou rástlo horstvo, o trhliny a pukliny v kompaktnej mase. Výsledným produktom sú doliny so strmými skalnými zrázmi a ostré hrebene, ktoré ich rozdeľujú. To najkrajšie z najkrajšieho je možné nájsť najmä v oblasti vrchu Brada, Súľovskej tiesňavy a Veľkej skaly. Úplne najjednoduchšie je prejsť celú oblasť náučným chodníkom, začínajúcim sa pri chate Súľov. Na sedemnástich informačných paneloch sa dozviete všetko o geologickom zložení, geomorfologických tvaroch, flóre a faune. Chodník je výborne značkovaný a nie je možné na ňom zablúdiť. Na miestach, kde prechádza skalnatými úsekmi, sú kovové rebríky. Žiaľ, istiace reťaze už dávno zmizli. V každom prípade platí, že hoci nejde o výškovo náročný pochod, skalnaté podložie si vyžaduje dobrú trekingovú obuv! Pre tých, ktorí chcú o Súľovských skalách vedieť naozaj všetko a chcú uvidieť animovaný model vrásnenia Súľovských skál, nájdu ho na www.poznajachran.sk.
Manínska tiesňava. Jeden z najpopulárnejších slovenských kaňonov vytvorený Manínskym potokom v jurských vápencoch bradlového pásma Súľovských vrchov. Typická svojimi vysokými skalnými stenami a divokými tvarmi, krútňavovými hrncami a nálezmi skamenelín. Do roku 1933 nepriechodná pre drevené rebriniaky. Pred prestrieľaním širšej cesty bolo nutné vozy jednoducho rozobrať, spolu s nákladom cez najužšiu časť preniesť a na druhej strane opäť poskladať. Vďaka tienenej, vlhkej a studenej mikroklíme je možné v malej nadmorskej výške na tomto mieste nájsť zástupcov vysokohorských druhov flóry. Väčšina strmých skalných stien slúži ako cvičný lezecký terén. Pokiaľ budete tiesňavou prechádzať, mali by ste sa zastaviť na tunajšom symbolickom cintoríne. Pár pamätných dosiek pripomína tých, ktorí sa z hôr už domov nevrátili.
Manínskou a susednou Kostoleckou tiesňavou vedie 12 km dlhý náučný chodník. Hoci dĺžka tomu nenasvedčuje, jeho prechod bez zbytočného náhlenia predstavuje program na dobré 4 hodiny pochodu. Pokiaľ k prechodu pripojíte aj výstup na Veľký Manín, treba nejakú tú hodinku ešte pripočítať. Nie je na zahodenie počítať aj s tým, že vo všetkých dedinkách na trase čapujú výbornú kofolu.
Strediskom celej oblasti je obec Súľov-Hradná. Okrem dvoch krčiem (v jednej z nich sa nachádza impozantný obraz na stene od neznámeho insitného maliara), jedného pekného starého kostola a predajne potravín, v ktorých sa otváracie hodiny ani zďaleka nepribližujú tomu, čo je napísané na dverách, toho veľa neponúka. Napriek vysokej návštevnosti domácimi aj zahraničnými turistami som nevidel ponuky ubytovania na priváte. V letnom období je možné ubytovanie v štyroch turistických chatách: Súľov, Kinex, Súľovčanka a Relax. V každom prípade je dobré sa vopred informovať o možnosti ubytovania v konkrétnom období, prípadne si ho vopred rezervovať.
20.05.2006