Mýtus peňazí
Loď rozbil výbuch na kúsky. V snahe prežiť sa každý chytil nejakého úlomku. A keď bolo po všetkom, bolo ich tu dohromady päť - päť stroskotancov, chúliacich sa na plti, ktorú svojvoľne unášali vlny. Po druhých nebolo ani chýru, ani slychu.
Stroskotanci celé hodiny pátrali očami po hladine. Zbadá ich nejaká loď? Nájde si ich narýchlo zbúchaná plť cestu k prívetivému pobrežiu? Zrazu sa ozval výkrik: "Zem! Pozrite! Tam, kam nás nesú vlny!" A keď sa skutočne ukázalo, že je to pobrežie, roztancovali sa od radosti.
Bolo ich päť. Jeden z nich bol Frank - stolár; práve ten zakričal: "Zem!" Paul bol zase roľník. Jim bol chovateľom, Harry ovocinárom a napokon tu bol Tom - geológ a odborník na nerastné suroviny.
Pre týchto päť boli prvé kroky na pevnej zemi čosi ako návrat z hrobu späť do života. Keď sa usušili a zohriali, prvým impulzom bolo objavovať ostrov, kam ich vlny doniesli, veľmi ďaleko od civilizácie. S výskumom boli veľmi spokojní; nebola to len holá skala. Zdalo sa, že sú jedinými obyvateľmi, ale súdiac podľa stád polo-zdomácnených zvierat, predtým tu zrejme museli žiť ľudia. Chovateľ Jim si bol istý, že ich môže celkom domestikovať, aby im mohli dobre slúžiť. Paul zase zistil, že pôda je na niektorých miestach veľmi vhodná na pestovanie plodín. Harry našiel ovocné stromy, ktoré pri dobrej starostlivosti môžu prinášať dobrú úrodu. Les mohol poskytnúť rôzne druhy dreva, z ktorého mohol stolár Frank stavať domy pre ich malú komunitu a Tom sa tiež potešil, pretože skalné výčnelky vykazovali nerastné depozity. I keď nemal nástroje, bol si istý, že časom bude možné z bohatých nerastných žíl ťažiť kovy.
Takže každý z nich mohol svojím talentom prispieť niečím k blahu všetkých. Dohodli sa, že ostrov pomenujú "Ostrov spásy" a ďakovali prozreteľnosti, že sa všetko napokon relatívne dobre skončilo, hoci to mohlo vyústiť do vyloženej tragédie. A s chuťou sa pustili do práce.
Ako jedno ročné obdobie striedalo druhé, Ostrov spásy bol čoraz bohatší; bol tu dostatok potravín, oblečenia, mali strechu nad hlavou - všetko, čo človek nutne potrebuje k životu. Každý sa venoval svojmu odboru a ak mal niektorý z nich nadbytok, výmenným obchodom za to získaval to, čo vyprodukovali tí druhí. Život nebol vždy ľahký a nebol taký úplný, aký by si boli želali. Chýbali im mnohé veci, na aké si zvykli v civilizácii. Ale mohol ich predsa postihnúť aj oveľa horší osud. A navyše si pamätali veľkú depresiu, kedy mali žalúdky prázdne, hoci obchody boli plné potravín. Na Ostrove spásy sa aspoň nemuseli dívať, ako im plodiny, ktoré tak nutne potrebovali, hnijú rovno pred očami. Dane tu nepoznali. Ani sa nemuseli obávať, že ich exekútor pripraví o majetok. Pracovali veľmi tvrdo, ale aspoň sa mohli slobodne tešiť z plodov svojej driny.
Ale ako čas ubiehal, začalo im prekážať, že nemali žiadne platidlo. Prostý výmenný obchod má svoje nevýhody. Nie vždy bolo možné zaobstarať si čo treba vtedy, keď ich výrobky neboli momentálne k dispozícii. Ak napríklad roľníkovi dodali drevo v zime, nemohol zaň zaplatiť skôr, než v čase úrody, t.j. o pol roka neskôr. Keby tu bolo platidlo, mohli by si veci vymieňať hneď, kedy to bolo potrebné. Všetci sa zhodli, že peňažný systém by bol výhodný pre každého, ale ani jeden z nich nevedel, ako s ním začať. Vedeli ako produkovať skutočné bohatstvo - produkty, tovar, výrobky, ale nevedeli, ako peniaze vlastne vznikli a čo by mali urobiť, aby si taký systém utvorili.
Raz večer, keď všetci sedeli na pláži, zbadali blížiť sa malú loďku s jediným človekom pri veslách. Ukázalo sa, že muž menom Oliver ako jediný prežil stroskotanie na mori. Ponúkli mu to najlepšie čo mali a zdôverili sa mu, že si žijú pomerne dobre, len jediné im chýba - peňažný systém. "Môžete ďakovať prozreteľnosti", hovorí Oliver, "pretože ja som bankár a ustanoviť taký systém, to pre mňa nie je žiadny problém. Potom budete mať všetko, čo majú civilizovaní ľudia."
Bankár! Ani keby sa bol anjel zniesol z oblakov, nebolo by sa mu dostalo väčšej úcty a rešpektu. "Pán Oliver, buďte naším bankárom, to jediné od vás žiadame, nemusíte manuálne pracovať! Postavíme vám dom a vašou jedinou povinnosťou bude starať sa nám o naše peniaze. Zatiaľ môžete bývať v hale, kde sa schádzame."
Pomohli mu vyložiť osobné veci z loďky a medzi nimi bol aj malý súdok, ktorý vzbudil ich zvedavosť. Oliver slávnostne oznámil: "Tento súdok je plný zlata." "Zlato!" - od úžasu takmer zamdlievali - "vy ste skutočný bankár!"
Oliver hovorí: "Ale toto zlato nie je určené nato, aby bolo obeživom. To musí byť skryté. Zlato jedušou zdravého peňažného systému a duša je vždy neviditeľná. Ale to vám vysvetlím až potom, keď vám pridelím prvú sumu peňazí." Než sa rozišli, položil im poslednú otázku: "Koľko peňazí každý z vás potrebuje, aby ste mohli začať s obchodovaním?" Pozreli jeden na druhého a napokon sa po veľkom počítaní zhodli, že 200 dolárov. Potom sa pobrali domov.
Ale Oliver nezaháľal.
Úplne zabudol na únavu a hneď začal robiť prípravy. Než sa rozbrieždilo, na vzdialenom mieste vykopal jamu a zahrabal do nej súdok zo zlatom. Naň potom presadil blízky krík, aby zahladil stopy po výkope. Potom doma vytiahol z batožiny malú tlačiarničku a začal tlačiť tisíc jednodolárových bankoviek. "Aké jednoduché je zarábať peniaze! Hodnota peňazí spočíva len vo výrobkoch, ktoré si za ne kúpia. Ale títo moji zákazníci ani netušia, že bankovky ako také nemajú hodnotu žiadnu. Tí si myslia, že sú kryté zlatom! A keďže si toto neuvedomujú, to mi umožňuje byť ich pánom!"
Ráno na nich čakali na stole čerstvo natlačené bankovky. "Než vám ich rozdám, musím vám niečo povedať. Tieto peniaze sú kryté zlatom. A zlato je uskladnené v mojom trezore. Takže tieto peniaze sú vlastne moje peniaze. Ale nebojte sa, ja vám ich požičiam avy si s nimi môžete robiť čo chcete! Ale keď vám ich dám, budete mi musieť zaplatiť úrok. Keďže peniaze sú na tomto ostrove vzácne, myslím, že 8 % úrok je adekvátny. Takže vy sa mi tu teraz písomne zaviažete, že mi vrátite pôžičku aj s úrokom. Ale nebojte sa; to je len formalita. Mňa vaše vlastníctvo nezaujíma. Mne stačia peniaze. Keď budete mať nejaký problém, len za mnou príďte! Váš bankár je vaším priateľom." Rozdal každému dvesto dolároch a peniaze si potom hneď začali vymieňať majiteľa. Všetci boli spokojní. Ale po čase sa nálada zmenila.
Prečo Tom zrazu vyzerá byť taký ustarostený a stále čosi počíta na papieri s ceruzkou v ruke? Tom - podobne ako ostatní - sa zaviazal, že do jedného roka vráti bankárovi 200.- dolárov aj s úrokmi, t.j. 216.- dolárov. Ale Tom má momentálne vo vrecku len pár dolárov a termín splátky sa rýchlo blíži. A keďže svoj osobný problém nijako nemohol vyriešiť, snažil sa naň pozerať z pohľadu celej komunity.
"Keď berieme do úvahy ostrov ako celok, sme my vôbec schopní splniť bankárovu podmienku? Veď Oliver nám dal k dispozícii tisíc jednodolárových bankoviek. A žiada vrátiť 1080.-! Takže i keby sme dali dohromady všetky peniaze, chýbalo by nám 80 dolárov. Nikto z nás nemá zvyšných 80.- dolárov. Veď my predsa produkujeme tovar, nie bankovky. Takže Oliver si napokon bude môcť privlastniť celý ostrov, pretože ani všetci obyvatelia dohromady by nikdy nemohli splatiť dlh aj s úrokmi."
A tak sa pobral sa druhými, aby si situáciu prebrali a potom sa spoločne vybrali za bankárom. Ale ten s tým počítal a dobre sa na ich návštevu pripravil. ...
prevzaté z"Michael Journal" (kanadský časopis)
Pre týchto päť boli prvé kroky na pevnej zemi čosi ako návrat z hrobu späť do života. Keď sa usušili a zohriali, prvým impulzom bolo objavovať ostrov, kam ich vlny doniesli, veľmi ďaleko od civilizácie. S výskumom boli veľmi spokojní; nebola to len holá skala. Zdalo sa, že sú jedinými obyvateľmi, ale súdiac podľa stád polo-zdomácnených zvierat, predtým tu zrejme museli žiť ľudia. Chovateľ Jim si bol istý, že ich môže celkom domestikovať, aby im mohli dobre slúžiť. Paul zase zistil, že pôda je na niektorých miestach veľmi vhodná na pestovanie plodín. Harry našiel ovocné stromy, ktoré pri dobrej starostlivosti môžu prinášať dobrú úrodu. Les mohol poskytnúť rôzne druhy dreva, z ktorého mohol stolár Frank stavať domy pre ich malú komunitu a Tom sa tiež potešil, pretože skalné výčnelky vykazovali nerastné depozity. I keď nemal nástroje, bol si istý, že časom bude možné z bohatých nerastných žíl ťažiť kovy.
Takže každý z nich mohol svojím talentom prispieť niečím k blahu všetkých. Dohodli sa, že ostrov pomenujú "Ostrov spásy" a ďakovali prozreteľnosti, že sa všetko napokon relatívne dobre skončilo, hoci to mohlo vyústiť do vyloženej tragédie. A s chuťou sa pustili do práce.
Ako jedno ročné obdobie striedalo druhé, Ostrov spásy bol čoraz bohatší; bol tu dostatok potravín, oblečenia, mali strechu nad hlavou - všetko, čo človek nutne potrebuje k životu. Každý sa venoval svojmu odboru a ak mal niektorý z nich nadbytok, výmenným obchodom za to získaval to, čo vyprodukovali tí druhí. Život nebol vždy ľahký a nebol taký úplný, aký by si boli želali. Chýbali im mnohé veci, na aké si zvykli v civilizácii. Ale mohol ich predsa postihnúť aj oveľa horší osud. A navyše si pamätali veľkú depresiu, kedy mali žalúdky prázdne, hoci obchody boli plné potravín. Na Ostrove spásy sa aspoň nemuseli dívať, ako im plodiny, ktoré tak nutne potrebovali, hnijú rovno pred očami. Dane tu nepoznali. Ani sa nemuseli obávať, že ich exekútor pripraví o majetok. Pracovali veľmi tvrdo, ale aspoň sa mohli slobodne tešiť z plodov svojej driny.
Ale ako čas ubiehal, začalo im prekážať, že nemali žiadne platidlo. Prostý výmenný obchod má svoje nevýhody. Nie vždy bolo možné zaobstarať si čo treba vtedy, keď ich výrobky neboli momentálne k dispozícii. Ak napríklad roľníkovi dodali drevo v zime, nemohol zaň zaplatiť skôr, než v čase úrody, t.j. o pol roka neskôr. Keby tu bolo platidlo, mohli by si veci vymieňať hneď, kedy to bolo potrebné. Všetci sa zhodli, že peňažný systém by bol výhodný pre každého, ale ani jeden z nich nevedel, ako s ním začať. Vedeli ako produkovať skutočné bohatstvo - produkty, tovar, výrobky, ale nevedeli, ako peniaze vlastne vznikli a čo by mali urobiť, aby si taký systém utvorili.
Raz večer, keď všetci sedeli na pláži, zbadali blížiť sa malú loďku s jediným človekom pri veslách. Ukázalo sa, že muž menom Oliver ako jediný prežil stroskotanie na mori. Ponúkli mu to najlepšie čo mali a zdôverili sa mu, že si žijú pomerne dobre, len jediné im chýba - peňažný systém. "Môžete ďakovať prozreteľnosti", hovorí Oliver, "pretože ja som bankár a ustanoviť taký systém, to pre mňa nie je žiadny problém. Potom budete mať všetko, čo majú civilizovaní ľudia."
Bankár! Ani keby sa bol anjel zniesol z oblakov, nebolo by sa mu dostalo väčšej úcty a rešpektu. "Pán Oliver, buďte naším bankárom, to jediné od vás žiadame, nemusíte manuálne pracovať! Postavíme vám dom a vašou jedinou povinnosťou bude starať sa nám o naše peniaze. Zatiaľ môžete bývať v hale, kde sa schádzame."
Pomohli mu vyložiť osobné veci z loďky a medzi nimi bol aj malý súdok, ktorý vzbudil ich zvedavosť. Oliver slávnostne oznámil: "Tento súdok je plný zlata." "Zlato!" - od úžasu takmer zamdlievali - "vy ste skutočný bankár!"
Oliver hovorí: "Ale toto zlato nie je určené nato, aby bolo obeživom. To musí byť skryté. Zlato jedušou zdravého peňažného systému a duša je vždy neviditeľná. Ale to vám vysvetlím až potom, keď vám pridelím prvú sumu peňazí." Než sa rozišli, položil im poslednú otázku: "Koľko peňazí každý z vás potrebuje, aby ste mohli začať s obchodovaním?" Pozreli jeden na druhého a napokon sa po veľkom počítaní zhodli, že 200 dolárov. Potom sa pobrali domov.
Ale Oliver nezaháľal.
Úplne zabudol na únavu a hneď začal robiť prípravy. Než sa rozbrieždilo, na vzdialenom mieste vykopal jamu a zahrabal do nej súdok zo zlatom. Naň potom presadil blízky krík, aby zahladil stopy po výkope. Potom doma vytiahol z batožiny malú tlačiarničku a začal tlačiť tisíc jednodolárových bankoviek. "Aké jednoduché je zarábať peniaze! Hodnota peňazí spočíva len vo výrobkoch, ktoré si za ne kúpia. Ale títo moji zákazníci ani netušia, že bankovky ako také nemajú hodnotu žiadnu. Tí si myslia, že sú kryté zlatom! A keďže si toto neuvedomujú, to mi umožňuje byť ich pánom!"
Ráno na nich čakali na stole čerstvo natlačené bankovky. "Než vám ich rozdám, musím vám niečo povedať. Tieto peniaze sú kryté zlatom. A zlato je uskladnené v mojom trezore. Takže tieto peniaze sú vlastne moje peniaze. Ale nebojte sa, ja vám ich požičiam avy si s nimi môžete robiť čo chcete! Ale keď vám ich dám, budete mi musieť zaplatiť úrok. Keďže peniaze sú na tomto ostrove vzácne, myslím, že 8 % úrok je adekvátny. Takže vy sa mi tu teraz písomne zaviažete, že mi vrátite pôžičku aj s úrokom. Ale nebojte sa; to je len formalita. Mňa vaše vlastníctvo nezaujíma. Mne stačia peniaze. Keď budete mať nejaký problém, len za mnou príďte! Váš bankár je vaším priateľom." Rozdal každému dvesto dolároch a peniaze si potom hneď začali vymieňať majiteľa. Všetci boli spokojní. Ale po čase sa nálada zmenila.
Prečo Tom zrazu vyzerá byť taký ustarostený a stále čosi počíta na papieri s ceruzkou v ruke? Tom - podobne ako ostatní - sa zaviazal, že do jedného roka vráti bankárovi 200.- dolárov aj s úrokmi, t.j. 216.- dolárov. Ale Tom má momentálne vo vrecku len pár dolárov a termín splátky sa rýchlo blíži. A keďže svoj osobný problém nijako nemohol vyriešiť, snažil sa naň pozerať z pohľadu celej komunity.
"Keď berieme do úvahy ostrov ako celok, sme my vôbec schopní splniť bankárovu podmienku? Veď Oliver nám dal k dispozícii tisíc jednodolárových bankoviek. A žiada vrátiť 1080.-! Takže i keby sme dali dohromady všetky peniaze, chýbalo by nám 80 dolárov. Nikto z nás nemá zvyšných 80.- dolárov. Veď my predsa produkujeme tovar, nie bankovky. Takže Oliver si napokon bude môcť privlastniť celý ostrov, pretože ani všetci obyvatelia dohromady by nikdy nemohli splatiť dlh aj s úrokmi."
A tak sa pobral sa druhými, aby si situáciu prebrali a potom sa spoločne vybrali za bankárom. Ale ten s tým počítal a dobre sa na ich návštevu pripravil. ...
prevzaté z"Michael Journal" (kanadský časopis)
21.06.2006