PROGLAS
Proglas, čiže Predslov od Konštantína Filozofa (sv. Cyrila) je najstaršou slovenskou a slovanskou básňou, ktorá vznikla v rokoch 863 - 867 na našom území.
Evanjeliu svätému som predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci, prichádza Kristus zhromaždovať národy, pretože svieti svetlom svetu celému. To v našom siedmom tisícročí stalo sa. Bo slepým oni sľúbili, že uvidia, a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú, lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, dar Boží darom spravodlivej čiastky je, dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí, všetkým tým dušiam, čo ho vďačne prijmú. Matúš i Marek s Lukášom i s Jánom národy všetky takto učia hovoriac:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi uzrieť, a všetci po radosti túžiaci, túžiaci temno hriechu zapudiť i sveta tohto hniloby sa pozbaviť i rajský život pre seba zas objaviť i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla, by oko celý Boží svet v ňom uzrelo, bo všetko nie je krásne ani zreteľné, tak ani duša, žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone, zákone knižnom, o zákone duchovnom, zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.
Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom? Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma, akože môže zázrak Boží pochopiť? Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa. A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
No že my, bratia, sme to všetko zvážili, znamenitú vám radu teraz povieme, ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbaví života zvieracieho, žitia smilného, aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom, keď počujete Slovo v cudzom jazyku, nečuli v ňom znieť iba zvon, zvon medený.
Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí, Keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol:
Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.
Pretože človek ten, čo nerozumie sám, čo nedoloží podobenstva múdreho, ako by mohol pravú reč nám povedať? Pretože ako skaza visí nad telom všehubiaca a nad hnis väčšmi hnijúca, keď telo nemá patričného pokrmu: práve tak isto každá duša upadá v žití, keď žije bez Božieho života, keď nepočuje nikde Slova Božieho.
Iné však ešte podobenstvo premúdre povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok, túžiaci Božím rastom rásť už odteraz: bo kto by túto prostú pravdu nevedel: tak ako semä, ktoré padlo na nivu, tak isto každé ľudské srdce na zemi dážď Božích písmen potrebuje pre seba, aby plod Boží vzrástol v ňom čo najväčšmi. Kto môže všetky podobenstvá povedať, čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia, že nehovorí hlasom zrozumiteľným? Veď čoby ten muž poznal všetky jazyky, nevyslovil by bezmedznú ich bezmocnosť. Predsa však svoje podobenstvo prikladám, významu mnoho v málo slovách hovoriac:
Lebo sú nahé bez kníh všetky národy, bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje s protivníkom a duší našich záhubcom odsúdené sú večnej muke za korisť. Ktorí však nepriateľa nemilujete, národy, čo s ním veľmi chcete boriť sa, otvorte dvere ducha svojho pozorne, zbroj tvrdú teraz prijímajte, národy, kovanú krásne v knihách Hospodinových, ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.
Lebo kto totiž prijme tieto písmená, tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví a vaše duše písmenami posilní i skrze apoštolov, skrze prorokov. Pretože tí, čo hovoria ich slovami, i nepriateľa budú schopní zahubiť, víťazstvo dobré svojmu Bohu prinesú, hnilobnej skaze svojho tela uniknú, tela, čo v hriechu ako vo sne živorí, nepadnú oni, ale pevne zastanú, pred Bohom ako udatní sa prejavia, po pravici si stanú trónu Božiemu, keď príde ohňom súdiť všetky národy, s anjelmi budú radovať sa naveky,
naveky sláviac Boha milostivého, piesňami z tých kníh oslavujúc na veky svojho Boha, čo nad ľuďmi sa zmilúva, ktorému preto všetka sláva prislúcha, i česť i chvála, Boží Synu, v jednote so svojím Otcom, s Duchom Svätým v Trojici na veky vekov od každého stvorenia.
AMEN.
ako nám dávno sľubovali proroci, prichádza Kristus zhromaždovať národy, pretože svieti svetlom svetu celému. To v našom siedmom tisícročí stalo sa. Bo slepým oni sľúbili, že uvidia, a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú, lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, dar Boží darom spravodlivej čiastky je, dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí, všetkým tým dušiam, čo ho vďačne prijmú. Matúš i Marek s Lukášom i s Jánom národy všetky takto učia hovoriac:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi uzrieť, a všetci po radosti túžiaci, túžiaci temno hriechu zapudiť i sveta tohto hniloby sa pozbaviť i rajský život pre seba zas objaviť i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla, by oko celý Boží svet v ňom uzrelo, bo všetko nie je krásne ani zreteľné, tak ani duša, žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone, zákone knižnom, o zákone duchovnom, zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.
Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom? Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma, akože môže zázrak Boží pochopiť? Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa. A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
No že my, bratia, sme to všetko zvážili, znamenitú vám radu teraz povieme, ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbaví života zvieracieho, žitia smilného, aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom, keď počujete Slovo v cudzom jazyku, nečuli v ňom znieť iba zvon, zvon medený.
Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí, Keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol:
Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.
Pretože človek ten, čo nerozumie sám, čo nedoloží podobenstva múdreho, ako by mohol pravú reč nám povedať? Pretože ako skaza visí nad telom všehubiaca a nad hnis väčšmi hnijúca, keď telo nemá patričného pokrmu: práve tak isto každá duša upadá v žití, keď žije bez Božieho života, keď nepočuje nikde Slova Božieho.
Iné však ešte podobenstvo premúdre povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok, túžiaci Božím rastom rásť už odteraz: bo kto by túto prostú pravdu nevedel: tak ako semä, ktoré padlo na nivu, tak isto každé ľudské srdce na zemi dážď Božích písmen potrebuje pre seba, aby plod Boží vzrástol v ňom čo najväčšmi. Kto môže všetky podobenstvá povedať, čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia, že nehovorí hlasom zrozumiteľným? Veď čoby ten muž poznal všetky jazyky, nevyslovil by bezmedznú ich bezmocnosť. Predsa však svoje podobenstvo prikladám, významu mnoho v málo slovách hovoriac:
Lebo sú nahé bez kníh všetky národy, bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje s protivníkom a duší našich záhubcom odsúdené sú večnej muke za korisť. Ktorí však nepriateľa nemilujete, národy, čo s ním veľmi chcete boriť sa, otvorte dvere ducha svojho pozorne, zbroj tvrdú teraz prijímajte, národy, kovanú krásne v knihách Hospodinových, ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.
Lebo kto totiž prijme tieto písmená, tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví a vaše duše písmenami posilní i skrze apoštolov, skrze prorokov. Pretože tí, čo hovoria ich slovami, i nepriateľa budú schopní zahubiť, víťazstvo dobré svojmu Bohu prinesú, hnilobnej skaze svojho tela uniknú, tela, čo v hriechu ako vo sne živorí, nepadnú oni, ale pevne zastanú, pred Bohom ako udatní sa prejavia, po pravici si stanú trónu Božiemu, keď príde ohňom súdiť všetky národy, s anjelmi budú radovať sa naveky,
naveky sláviac Boha milostivého, piesňami z tých kníh oslavujúc na veky svojho Boha, čo nad ľuďmi sa zmilúva, ktorému preto všetka sláva prislúcha, i česť i chvála, Boží Synu, v jednote so svojím Otcom, s Duchom Svätým v Trojici na veky vekov od každého stvorenia.
AMEN.
05.07.2006