Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > sv. Konštantín a sv. Metod - METOD -

sv. Konštantín a sv. Metod - METOD -

sv. Konštantín a sv. Metod   - METOD -

Cyrila a Metoda všetci uctievajú ako svojich vlastných, aj keď tí medzi nimi osobne neúčinkovali. Pretože svojim dielom položili základy ich kultúry. Ich náuka, sila ich osobnosti žiari a bude žiariť stáročia a tisícročia po ich smrti.




METOD


Metod sa narodil v Solúne v roku 813 až 815. Bol najstarším synom Byzantského dôstojníka. Metod bolo jeho rehoľné meno, pokrstený bol ako Michal. Základné vzdelanie získal v Solúne. V štúdiách pokračoval v Carihrade, kde študoval právo. Metod bol praktickejší človek. Vzorom sa mu stal otec. Urastený a statný mládenec, tak ho charakterizoval jeho životopisec, sa rozhodol študovať právo, lebo cítil, že má naň nadanie. Po absolvovaní školy v Solúne sa uchádzal o miesto v štátnych službách. V rokoch 843 až 856 bol správcom (archontom) slovanského územia, časti Macedónie, blízko Solúna. V roku 858 ho bývalý Konštantínov profesor Fotios vyslal ako misionára ku Chazarom.

Po návrate asi roku 861, sa Metod stal Opátom v kláštore Polychron, kde sa pred tým zdržiaval ako mních. Do Byzantskej misie bol povolaný, lebo ako právnik spĺňal všetky podmienky na to, aby uviedol do teoretických a praktických polôh cirkevné a svetské zákony. Metod sa pri bratovi Konštantínovi- Cyrilovi priučil i teológií. Tieto znalosti mu umožnili, aby bol roku 868 spolu s tromi učeníkmi sv. Konštantína-Cyrila vysvätený za kňaza. Od tejto chvíle Metod nebol len právnikom, ale aj kňazom. Venoval sa organizovaniu škôl, ktoré mu boli zverené. Mal úzke kontakty, možno povedať až priateľské, s Koceľom v Panónií, kde vládol po svojom otcovi Pribinovi. Koceľ bol najhorlivejším šíriteľom slovienskeho písma a literárneho jazyka zrejme aj preto, že sympatizoval s Metodom. Po Cyrilovej smrti roku 869 sa Metod stal jeho nástupcom v učiteľskej funkcii. Toto rešpektovala aj rímska kúria, čo potvrdila listom Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Bol to práve Koceľ, ktorý požiadal Rím, aby bol Metod vysvätený za panónskeho biskupa - Rastislav a Svätopluk sa k požiadavke pripojili. Metod začal v Panónii budovať cirkevnú organizáciu. To sa Frankom nepáčilo, násilne ho odviedli do Rezna, kde ho protiprávne odsúdili.

Až na zákrok pápeža Jána 8. Frankovia Metoda z väzenia prepustili. Po Metoda prišiel knieža Koceľ a odviedol ho do svojho kniežactva. Metod sa u Koceľa zotavil a spolu s pápežským legátom Pavlom z Ankony prišiel do Svätoplukovej ríše, aby vykonával arcibiskupskú funkciu. Mocnejšie ako predtým šíril slovienske slovo. Sloviensky jazyk žal úspechy najmä vtedy, keď sloviensku liturgiu potvrdila rímska kúria. Bolo to roku 880, keď bol Metod v Ríme so Svätoplukovým dôverníkom Zemežízňom. Metodovi sa tu potvrdzuje arcibiskupské privilégium. Jemu sa ma podriadiť novovysvätený nitriansky biskup Frank Wiching. Bolo to totálne morálne víťazstvo Metoda a politický úspech Svätoplukovej zahraničnej politiky. Konflikty Metoda a jeho učeníkov s franskými kňazmi, ktorých pobudzoval Wiching, sa vyostrili. Metod hľadal podporu u pápeža v Ríme, napokon aj v Carihrade, kde ho prijal patriarcha Fotios a chválil jeho učenie v reči ľudu. Roku 885 Wiching zintenzívnil svoje intrigy proti Metodovi, ktorý chorľavel.


METODOVA LITERÁRNA ČINNOSŤ


Nomokánon preložil Metod. Je to súdny zákonník. Metod si do neho vybral kánomickú zbierku Jána Scholastika, carihradského patriarchu v roku 565 – 577. Zbierka sa volá Synagóga. Má 50 titulov, t.j. kapitol. Metod ju pre potreby Veľkej Moravy skrátil viac ako o tretinu.
Pri tejto práci si počínal samostatne, takže veľkomoravský nomokánon sa odlišuje v daktorých veciach od východnej tradície. Slovanské Svätoemmerámske glosy, vryté rydlom v mníchovskom latinskom kódexe latinkou okolo roku 880, nad latin. textom o právomoci biskupov, svedčia tiež o existencii zákonníka. Glosy súvisia s Metodovými bojmi okolo roku 880 po jeho návrate z Ríma a po vymenovaní Wichinga za biskupa v Nitre. Glagolita Clozianus obsahuje zbierku homílií cirkevných otcov, preložených do staroslovienčiny a zapísaných hlaholským písmom. Sú to 4 homílie na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Je to časť býv. veľkej zbierky. Je ti aj homília, ktorej grécky text nie je známy. Pokladá sa dnes za Metodovu samostatne spracovanú homíliu, resp. kázeň. Metod žiada, aby každý knieža zachovával zákony. Nemajú krivdiť nikomu zo slabších, ani konať pohanské zvyky a prísahy. Požaduje, aby sa s kmotrami svojimi a krstnými dcérami nezmenšovali. Nik nesmie ako hovädo chodiť za nezmyselnými vášňami, nesmie opustiť svoju ženu. Metod nadväzoval na Zakon sudnyj ľudem. V Metodovej adhortácii k sudcom-kniežatám sa mieša cirkevná tematika so svetskou.


METODOVA SMRŤ


Metodovi sa najmä po rozporoch s Wichingom zdravotný stav viditeľne zhoršoval. Metod ešte stihol nadiktovať svojim dvom rýchlym pisárom starosloviensky preklad Starého zákona. Bola to jeho životná túžba. Tým svoje misijné dielo dovŕšil. Zomieral pokojne, vyrovnane. Za svojho nástupcu určil Gorazda, rodáka z Nitry. Metod zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho v katedrálnom chráme za prítomnosti Svätopluka. Žiaľ miesto jeho večného odpočinku nepoznáme. Konštantín a Metod prišli na Slovensko s cieľom zaviesť tu kresťanstvo východného typu, ako ho od mladosti intímne poznali a praktizovali v rodnej Byzancii. Keď však prišli na Slovensko a do Panónie a oboznámili sa so slovenskými panovníkmi a kňazmi, videli, že tu sú už položené základy kresťanstva západného typu, že táto krajina patrí pod právomoc pasovského biskupstva, salzburského arcibiskupstva a rímskeho pápeža. Videli že túto situáciu nemôžu zmeniť, a preto prispôsobili celé svoje dielo daným podmienkam s výhradou, že sa jednoznačne pridržali nového slovenského písma a slovenskej reči. Odišli do Ríma s pozostatkami pápeža Klimenta a tam sa im podaril víťazný ťah. Uznali, aj v mene slovenských panovníkov, príslušnosť našej krajiny k Rímu. Za to však získali jej cirkevné osamostatnenie od Frankov a najmä posvätenie našej slovenskej liturgie, písma a jazyka od pápeža Hadriána 2.

Našich apoštolov Cyrila a Metoda však všetci uctievajú ako svojich vlastných, aj keď tí medzi nimi osobne neúčinkovali. Pretože svojim dielom položili základy ich kultúry. Ich náuka, sila ich osobnosti žiari a bude žiariť stáročia a tisícročia po ich smrti.
- neoplanet -
05.07.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet