Taoizmus.
Základným dielom tejto filozofie je Tao-te-ťing (Kniha o Tao a cnosti), ktorej autorom je Lao-c\' (= starý majster, vlastným menom Lao Tan). Narodil sa asi roku 600 pred našim letopočtom, v dedine K(-čchen v štáte Čou. Stal sa tam historikom štátneho archívu, kde dlhé roky žil. Keď videl pád štátu odišiel. Na hraniciach štátu ho zastavil strážca priesmyku Jin Hin a povedal: \"Pane, viem, že chceš odísť do samoty, ale kvôli sebe samému ťa prosím, ulož svoje myšlienky do nejakej knihy.\" Lao-c\' napísal knihu, potom odišiel a nikto nevie, kde jeho život skončil.
Tao-te-ťing
má len niečo viac ako 5000 slov. Je rozdelená do dvoch kníh a 81 kapitol. Text
je veľmi ťažko pochopiteľný, lebo každé slovo má viac významov a skoro každá
druhá veta môže byť vysvetlená minimálne dvoma spôsobmi.
Najdôležitejšou kategóriou je TAO. Tao
znamená cesta alebo rozum. Lao-c' sa však snaží charakterizovať TAO ako pohyb a
nie ako niečo. Taoistické TAO je to, čo sa nedá pomenovať, je temné,
neuchopiteľné, skryté, neurčiteľné, večné, beztvaré, najnižšie, najvzácnejšie,
nepatrné, matné, bez chuti, zvrchované, nemožno to zazrieť ani počuť, a pod.
Návratnosť k svojmu prazákladu, resp. zvratnosť je základným princípom pohybu
TAO. To teda znamená, že má zdroj v sebe samom a tento pohyb je večný. Zdroj
pohybu a večnej energie TAO je v tom, že TAO koná, je v stálom pohybe a stále
viac vydáva.
Dôležitým termínom taoizmu je wej wu-wej =
konať nekonanie. Neznamená to však za každú cenu nekonať. Wu-wej znamená také
konanie, ktoré tým, že je v súlade s
dianím, a procesom TAO, vyplýva viac-menej spontánne zo situácie a je úmerné
situácii. Násilné presadzovanie nekonania v situácii, v ktorej je prirodzené
konať, by nebolo wu-wej (napr. keď niekto potrebuje pomôcť).
Lao-c' vyzýva k včasnej umiernenosti, ba až
k ústupčivosti. Poddajnosť pokladá za väčšiu silu než tvrdosť. Vysvetľuje to
príkladom z vodou, ktorá je najmäkšia zo všetkých vecí a predsa prerazí kameň.
Voda si hľadá to najspodnejšie miesto, je najpoddajnejšia a preto je
najsilnejšia.
Štát je pre tohto filozofa organizovaným
násilím. Štát je to, čo stojí najviac v ceste prirodzenému vývoju a najviac
bráni uskutočneniu vzoru TAO, treba ho teda odstrániť zo všetkého najskôr.
Lao-c' sa obracia na vládcov. Apeluje na nich, že krutosťou, násilím a
vykorisťovaním sa nedá dlho udržať moc. Tvrdí, že "Čím viac je na svete
zákonov, príkazov a zákazov, tým biednejší je ľud. Čím viac je medzi ľuďmi
nabrúsených zbraní, tým väčší panuje rozvrat v štáte."
Ústrednú úlohu hrá v taoizme láska k
prírode. Prírodu a všetko čo je z prírody nadhodnocujú, ale nevedie to k
náboženskému charakteru. Príroda pre nich zostáva prírodou, nestáva sa bohom.
Veľmi známym taoistom je Čuang-c'.Žil v
piatom storočí pred našim letopočtom. Vďaka nemu sa stal súčasťou čínskej
kultúry. O TAO hovorí na mnohých miestach zhodne s Tao-te-ťing, ale tam, kde ho
začína popisovať a pomenovávať, to už nie je TAO.
Vytvoril učenie o nekonečných premenách.
Tieto premeny sa týkajú všetkého (napr. život prechádza v smrť). A keďže všetko
vlastne iba mení formu, tento dej sa deje večne. Podľa Čuang-c'a sa nič
nevytratí, nič nezanikne, všetko sa iba transformuje. Preto pre neho prestáva
byť smrť desivá, ba dokonca o nej hovorí ako o šťastí. Niekedy hovorí o tom, že
život je vred, ktorý sa smrťou prevalí a konečne bude od neho pokoj.
Vo svojej dialektike zachádza až k jednote
protikladov. Jednota protikladov je princípom samopohybu a ten je daný
nekonečnosťou diania. Táto jednota ho
vedie až k téze o identite protikladov alebo aspoň k ich zameniteľnosti.
Zastával názor, že TAO je všade. Keď sa ho
jeden človek spýtal, kde konkrétne je TAO, Čuang-c' odpovedal, že v mravcovi,
keď ale nedal pokoj, rovno mu povedal, že v hovne. Absolútne šťastie je podľa neho spočinutie v TAO. Jeho ideálom je
človek, ktorý má jasný náhľad do prirodzenosti taoizmu, človek, ktorý spája
múdrosť vo vnútri a kráľovskosť navonok.
Tvrdil, že žiadna vláda nie je treba, každá
vláda je zlá a jediná dobrá vláda je žiadna vláda. Ale Čuang-c' sa vlastne skôr
než proti vládcom obracal proti mudrcom a učencom-konfuciáncom. Pokladal ich za
zdroj skazenosti sveta.
Prvým taoistom v zjednotenej Číne bol
Chuaj-nan-c'. narodil sa asi roku 175 pred našim letopočtom. Za uzurpáciu
(násilné prisvojenie) cisárskej moci bol odsúdený k trestu smrti a tak radšej
spáchal sebevraždu roku 122 pred našim letopočtom.
Vytvoril špekulatívnu kozmológiu, ktorú
rozdelil na päť kozmologických etáp:
1.
čas, ktorý predchádzal druhej etape
2.
čas, ktorý bol pred počiatkom nebytia
3.
čas nebytia
4.
čas, ktorý predchádzal času pred počiatkom
5.
čas pred počiatkom
6.
počiatok