Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > Cestovný ruch - prírodné zaujímavosti

Cestovný ruch - prírodné zaujímavosti

Cestovný ruch - prírodné zaujímavosti

Okres Nové Mesto nad Váhom je veľmi bohatý na prírodné zaujímavosti. Nachádzajú sa takmer po celom území regiónu a predurčujú túto oblasť pre rozvoj cestovného ruchu.


Severnú hranicu mesta tvorí Turecký vrch. Je to štátna prírodná rezervácia v katastri mestskej časti Mnešice. Bola vyhlásená v roku 1962 na výmere 11,7 ha. Ide o skalné bezlesie s ochranou teplomilných rastlín a živočíchov. Západnú hranicu Nového Mesta nad Váhom tvorí CHKO Malé Karpaty.
Zelená voda sa nachádza 2 km východne od Nového Mesta nad Váhom. Ide o sústavu umelých jazier a vážin, napájaných infiltrovanou vážskou vodou. Vytvára vynikajúce podmienky pre kúpanie, vodné športy ale i cykloturistiku a pešiu turistiku. Každoročne sa tu poriadajú majstrovstvá Slovenska v kanoistike.
Medzi najznámejšie prírodné skvosty regiónu patria chránené prírodné výtvory pri obci Beckov - Beckovské hradné bralo, 60 m vysoký zvyšok vápencovej kryhy so zrúcaninami hradu, chránené nálezisko Sychrov s výskytom vzácneho hlaváčika jarného, 20 m vysoký chránený výtvor Skalka, 2 mohutné lipy malolisté v Župnom sirotinci a vzácny lipový sad s pravidelne vysadenými 51 kusmi lipy malolistej.
Prírodná rezervácia Beckovské Skalice bola vyhlásená roku 2002 na rozlohe 29,5 ha. Toto územie budované predovšetkým karbonátmi má veľmi cennú vegetáciu. Pôvodne teplomilné dubiny (hlavne dub plstnantý) sa zachovali na najvyššej časti Skalíc. Veľká časť územia však bola odlesnená, preto tu prevažujú extenzívne pasienky. V strednej časti nachádzame aj v súčasnosti ornú pôdu. Ostatné bývalé terasové políčka boli zatrávnené a dnes predstavujú vhodné stanovište pre populácie orchideovitých rastlín - vstavačov.
Najhojnejšie spomedzi orchideí sú vstavač vojenský a trojzubý. Vzácnejšie sa vyskytuje vstavač purpurový a obyčajný. K vzácnym druhom flóry patria aj hlaváčik jarný, horec krížatý, ľan chlpatý a ľan rakúsky.
Pestrá mozajka rastlinných spoločenstiev podmieňuje bohatú druhovú diverzitu živočíšnych spoločenstiev. Z hmyzu tu žije napr. modlivka zelená, vidlochvost ovocný, vidlochvost feniklový, modráčik slovenský, fúzač dubový i hrubý. Hojné sú cikády, blanokrídlovce, rovnokrídly hmyz a pod. Zo stavovcov tu okrem bežnejších druhov žije napr. jašterica zelená, užovka stromová, výr skalný, chrapkáč poľný, dudok chochlatý, pĺšik lieskový i jazvec obyčajný.
Zaujímavým geomorfologickým útvarom je chránený výtvor Skalka. Ide o vápencový tvrdoš asi 20 m vysoký, vynorený z nivy Váhu. Bol vyhlásený v roku 1983 a nachádza sa asi 2 km južne od Beckova.
Netreba zabudnúť na Beckovskú jaskyňu, ktorá dosahuje dĺžku 150 a hĺbku 70 m. Má bohatú krasovú výzdobu rôznych farieb. Bola objavená v roku 1983.
Krajinne i flóristicky mimoriadne hodnotná je Kálnická dolina (po starom Krajná dolina). Tiahne sa od Kálnice smerom k hrebeňu Považského Inovca. Končí pod Panskou Javorinou. Dolinou preteká potok. V tejto oblasti sú bohaté orchideové náleziská - vyskytuje sa tu 14 druhov.
Hôrka nad Váhom je obec s prekrásnou a takmer nedotknutou prírodou. Turistom je známa Hôrčanská dolina s dĺžkou 7 km, ktorá vedie na chatu Malenište a ďalej až na Pánsku Javorinu.
Hrádok s jeho dolinami je turisticky príťažlivým a vyhľadávaným kútom nášho regiónu. Hrádocké doliny sú bohaté na výskyt chránených druhov fauny a flóry akými sú jašterica zelená, zmijovec hladký, bocian čierny a višňa kríčková.
V obci sa nachádza chránený prírodný výtvor Obtočník Váhu s rozlohou 1,4 ha. Predstavuje ojedinelý geomorfolociký útvar na strednom Považí.
Na ploche 11,8 ha bol r. 1983 vyhlásený chránený prírodný výtvor Pseudoterasa Váhu. Tento cenný geomorfologický útvar je dokladom vývoja doliny Váhu v poľadovej dobe.
V katastri obce je Štátna prírodná rezervácia Javorníček. Má rozlohu 15,1 ha a bola vyhlásená r. 1982. Na hrebeni so skupinou vápencových hrebeňových brál sa chráni vzácna flóra a fauna.
Druhým významným územím je Štátna prírodná rezervácia Tematínske kopce. Bola vyhlásená v roku 1976 a má rozlohu 59,7 ha. Nachádza sa na úpätí Považského Inovca západne od hradu. Chráni sa tu skalný lesostepný porast s množstvom chránených rastlín a živočíchov (hlavne hmyz).
Modrovská jaskyňa je najväčšia v Považskom Inovci. Vchod sa nachádza na severozápadnom úboči masívu Grnice (523 m). Objavená bola v roku 1991. Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory jaskyne predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint.
Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 m hlbokou priepasťou. Najväčší priestor - Dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 až 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi, stalagmitmi a rôznymi formami nátekov vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité tvary pripomínajúce podmorské koraly.
Celková dĺžka jaskyne dosahuje 550 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov skupiny Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum.
Chránený prírodný výtvor Mokvavý prameň vyhlásili v roku 1983. Nachádza sa 1,5 km od obce Nová Lehota. Na kraji močaristej lúky vymoká prameň čistej vody.
V obci Horná Streda medzi kanálom a Váhom je zachovalý lužný les so 4 važinami. Významným prínosom v rozvoji turistického a cestovného ruchu tak v obci ako aj v celom regióne bude pripravovaná výstavba rozsiahelho golfového areálu.
Čachtický hradný vrch je súčasťou prírodnej rezervácie s výskytom teplomilnej stepnej a lesostepnej vegetácie, ako aj zriedkavých druhov flóry a fauny. Štátna prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch má plochu 13,7 ha. V okolí hradu sa rozprestiera prekrásna prírodná scenéria so vzácnou flórou, faunou a najmä hmyzom. Ďalším vzácnym prírodným výtvorom sú Čachtická lesostep, Čachtická tiesňava a Čachtický kras.
Čachtický kras je sústava 12-tich jaskýň v masíve Drapliaka, ktorá dosahuje úctyhodú dĺžku a má krásnu výzdobu. Jaskyne sú dostupné so sprievodcami - speleológmi. Čachtická jaskyňa bola prvý krát objavená v roku 1956. Postupne objavili ďalších viac ako 1300 m. V jaskyni sa nachádza bohatá kvapľová výzdoba, ponorné potoky a vyvieračky. V súčasnosti má viac ako 3000 m chodieb.
Veľký Plešivec je dominantný vápencový vrch Čachtických Karpát s výškou 463 m. n. m. Je z neho krásny pohľad na Považie. V oblasti vrchola je rovnomenná prírodná rezervácia o výmere 56,7 ha s ochranou skalnatej lesostepi. Najkrajší je na jar, keď tu kvitne množstvo skalničiek a orgován. Na vrchole susedného Malého Plešivca je skalné mestečko.
Veľká Javorina je najvyšší vrchol Bielych Karpát dosahujúci výšku 970 m. n. m. Táto vzácna flóristická lokalita je rezerváciou pralesovitého charakteru. Z vrcholu je kruhový výhľad.
Chránené nálezisko Záhradská pri Lubine je nálezikom orchideí. Ide o trvalo zamokrené alúvium potoka s aluviálnou jelšinou a mokrými lúkami
Haluzická tiesňava je chránený prírodný útvar o rozlohe 3,5 ha. Ide o asi 50 m hlboký kaňon dĺžky 1 km so šírkou 200 m v dolomitickom chrbte východného okraja Bošáckej doliny. Vytvoril ho Haluzický potok.
Rekreačná oblasť Dubník I. ponúka množstvo príležitostí pre turistov, hubárov, rybárov, poľovníkov a milovníkov jazdectva. V letnom období je tu možnosť kúpania a vodných športov, v zimnom období lyžovania a korčuľovania.
- Genius loci & externí spolupracovníci -
30.06.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet