Cestovný ruch - architektonické zaujímavosti
Prinášame ďalšiu časť PHSR z oblasti cestovného ruchu. Tentoraz to sú architektonické zaujímavosti nášho regiónu.
Nové Mesto nad Váhom
Kostol Narodenia Panny Márie
Katolícky farský a neskôr prepostský kostol má románske jadro s gotickou prestavbou a barokovou úpravou. Bol postavený v polovici 13. storočia. Z 1. stavebnej epochy sa zachovala len spodná časť veže. V r. 1414 - 1423 bol vybudovaný nový gotický centrálny kostol, ku ktorému bola začiatkom 16. storočia pristavaná sakristia. V r. 1667 o 1675 bola prestavaná gotická loď na barokové trojlodie. Ďalšie prístavby a nadstavba veže so zastrešeniami sa uskutočnil v polovici 18. storočia. Kostol koncom 19. storočia reštauroval arch. J. Lippert. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z čias prestavby kostola (2. polovica 17. storočia). Hlavný oltár je barokový z r. 1672 s dvojetážovou stĺpovou architektúrou. Kostol je považovaný za najkrajší na Považí a jeden z najkrajších v strednej Európe.
Prepoštstvo
Budova sa nachádza pri farskom kostole. Pôvodne bola gotická. V r. 1663 -1694 bola barokovo úplne prestavaná. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkridlovú budovu so samostatnou kaplnkou. Priestor jedálne má strop pokrytý bohatou štukovou výzdobou rastlinných motívov. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepostov zo 17. až 20. storočia. Kaplnka v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia.
Evanjelický kostol augsburgského vyznania
Bol postavený v r. 1787 bez veže ako tolerančný. Pri úprave kostola v r. 1928 bola postavená veža moderných tvarov podľa projektu arch. J. Merganca.
Kaplnka sv. Ondreja apoštola
Je baroková, postavená začiatkom 18. storočia ako súčasť bývalého chudobinca spomínaného v r. 1647. Má bohato zdobený drevený barokový oltár.
Kaplnka Šaštínskej Panny Márie
Nachádza sa poniže predošlej kaplnky.
Kaplnka sv. Rócha
Prícestná kaplnka nachádzajúca sa pri čachtickej ceste. Je baroková zo začiatku 18. storočia. Prvý raz sa spomína v r. 1721.
Morový stĺp
Nachádza sa na Námestí Slobody. Postavený bol r. 1696. Je barokový, kamenný, so sochou Madony na vysokom stĺpe.
Meštianske domy
Nájdete ich na Námestí Slobody. Sú renesančné zo 16. - 17. storočia, niektoré s gotickými jadrami. Najhodnotnejší je dom č. 9 - palác Ghillanýinvcov. Pôvodne barokový šľachtický palác s vysokým štítom a množstvom ríms, v ktorom je umiestnené Podjavorinské vlastivedné múzeum. Hodnotná je i budova súčasného Mestského úradu. Budova dnešnej pobočky VÚB bola postavená v r. 1904 podľa projektu arch. J. Merganca.
Kaštieľ v Mnešiciach
Pôvodne ranobarokový objekt postavený v 2. polovici 17. storočia sa nachádzal v severnej časti mesta. Prestavaný bol v 18. storočí (posledná adaptácia v 20. storočí). Bola to dvojpodlažná, trojkrídlová budova. Hlavná sála bola členená pilastrami a bohatou neskorobarokovou štukovou ornamentikou na pilastroch a šambránach okien. Dnes zostali iba zvyšky múru, ktorý obkolesoval objekt a malebný parčík so vzácnymi drevinami.
Sídlisko zo staršej doby kamennej
Nachádza sa v bývalej mnešickej teheľni. Nálezy clactonských nástrojov opočloveka zaraďujú toto sídlisko medzi najstaršie na Slovensku. V mladších vrstvách sa nachádzajú pamiatky moustierske zo stredného paleolitu a szeletské i gravettské nástroje z mladšieho paleolitu. Je tu aj žiarové pohrebisko zo sklonku doby bronzovej.
Najdôležitejším artiklom turistického ruchu sú tri hrady – strážcovia stredného Považia.
Čachtický hrad
Hrad sa nachádza na vápencovo-dolomitickom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. Prvý krát sa spomína ako pohraničná pevnosť v prvej polovici 13. storočia. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpazmán. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska a preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým panským sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné a jedinou aspoň trochu zdobenou stavbou bola kaplnka.
Mal už v 14. storočí mohutnú podkrovnú vežu. Pod vežou bolo väzenie a niektoré sklady potravín. Na severnej strane sú pozostatky opevnenia pri kaplnke. Na západnej strane sú pozostatky obranných múrov, ktoré boli v neskoršom období nadstavované. Vstup do hradu bol orientovaný na západnú stranu. Mal padací most, po ktorom zostali na múre konzoly. Pred vstupom bola priekopa.
Beckovský hrad
Nachádza sa na 70 metrovom vápencovom brale nad obcou. Tvorí krásnu krajinnú dominantu. Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Koncom 13. storočia patril medzi najvýznamnejšie hrady v Uhorsku, no najväčší rozkvet dosiahol na preome 14. a 15. storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov a zmenil sa na gotický hrad s vysokými vežami. Vtedy mu vybudovali dokonalý obranný systém a stalo sa z neho veľkolepé feudálne sídlo.
Z Horného hradu (jadra) vznikol neobyčajne luxusný komplex palácov, ktorý bol chránený nielen terénom ale i rozsiahlym opevnením. Gotická podoba hradu bola čiastočne zotretá novými prestavbami v 16. storočí, kedy patril Bánfyovcom. Paláce boli upravené v renesančnom slohu. Opevnenie hradu bolo opäť zosilnené a prebudované tak, aby mohlo odolávať nepriateľom, ktorí začali používať palné zbrane. Obranyschopnosť sa osvedčila najmä počas protitureckých bojov, keď ho v roku 1599 Turci bezúspešne obliehali.
Chátrajúca zrúcanina sa vďaka opatere pamiatkárov zakonzervovala, pričom pri prácach archeológovia slávili bohatú žatvu. Jej výsledky sú spolu s ďalšími artefaktami beckovskej proveniencie sústredené v zrenovovanej Ambrovskej kúrii v podhradí.
Tematín
Je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku, na ktorý je aj najdlhší výstup. No tým skôr ho vidno z považskej nížiny medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi vysoko na končiari jedného z vrchov.
Hrad bol pôvodne vybudovaný ako strážny a jeho úlohou bolo chrániť jednu z ciest na Moravu. Prvá zmienka pochádza z roku 1270 kedy patril kráľovi. Od polovice 16. storočia patril Thurzovcom. V rámci protitureckej obrany bol zdokonalený obranný systém.
Stredne veľký hrad dobudovali v druhej polovici 13. storočia. Mal vežu a hradný palác, obklopený hradbami. Pod ním vzniklo neskôr podhradie, ktoré sa stále zdokonaľovalo, ale hrad bol vtedy už príliš ďaleko od hraníc, aby mal taký význam ako susedné hrady Beckov, Čachtice či Trenčín.
Región je bohatý aj na výskyt kaštieľov.
Draškovičovský kaštieľ
Renesančný kaštieľ nachádzajúci sa na námestí v strede Čachtíc. Pochádza z roku 1668, rozšírený bol koncom 17. storočia a adaptovaný v rokoch 1950 a 1993.
Od roku 1950 tu je inštalovaná muzeána expozícia dejín obce (aj exponáty z obdobia prvého osídlenia územia) a hradu. V súčasnosti si možno pozrieť aj obnovené interiéry celého kaštieľa. V hlavnej sále sú zvyšky renesančného krbu
Kaštieľ v Častkovciach
Bol postavený r. 1640 ako renesančný. V druhej polovici 18. st. ho prestavali.
Kaštieľ v Očkove
V súčasnosti je táto stavba schátraná. Budova bez jedného krídla je stiesnená v radovej zástavbe rodinných domov.
Brunovský kaštieľ
Ide o neskoro renesančný kaštieľ s barokovými doplnkami, ktorý bol postavený v rokoch 1695 až 1697. Postavili ho Berčéniovci na mieste dreveného poľovníckeho kaštielika. Bol pôvodne opevnený valom a priekopou napájanou z Váhu. Je dvojpodlažnou trojkrídlovou budovou so 4-mi nárožnými vežami a rovnou atikou. Budova bola pôvodne štvorkrídlová. Veže dostali pri barokovej prestavbe cibuľovité kupoly.
Kaštieľ v Kočovciach
Nachádza sa v strede obce. Bol postavený roku 1730, ale neskôr ho prestavali s romantickou úpravou. Roku 1880 bol rozšírený. Tvorí ho jednopodlažná trojkrídlová budova. Má predstavanú otvorenú predsieň pred hlavným vchodom. Ku kaštieľu patria i hospodárske budovy. V rokoch 1967 až 1972 bol zrekonštruovaný stavebnou fakultou SVŠT, ktorej slúži na rekreačné účely. Okolo kaštieľa sa nachádza park.
Kaštieľ v Lúke
Nachádza sa na vŕšku nad obcou. Je barokový, postavený r. 1674 na spôsob renesančného opevneného kaštieľa so štyrmi nárožnými vežami. V 2. pol. 18. storočia bol zbarokizovaný a zastrešený vysokou manzardnou strechou. Dnes slúži ako rekreačné zariadenie MVSR.
Na začiatku Bošáckej doliny upúta návštevníka najmä baroková kaplnka v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763, ktorá bola súčasťou už nejestvujúceho kaštiľa Erdodyovcov. Pozoruhodný je predovšetkým jej interiér zdobený unikátnymi freskami a oltárnymi obrazmi nemeckého maliara rakúskeho pôvodu F. A. Haulbertscha.
V srdci Bošáckej doliny je obec Zemianske Podhradie. V nej je pozoruhodný empírový kašteiľ zo 17.storočia, pôvodne dvojvežový a postavený v renesančnom slohu. Rodina Ostrolúckych, ktorá ho vlastnila v 19.storočí, je známa najmä pôvadnou Adelkou, ktorá sa veľmi zapáčila Ľudovítovi Štúrovi.
Len o štyri kilometre ďalej smerom do Bošáckej doliny sa stretávame so zakonzervovanými zvyškami románskeho kostolíka v Haluziciach. Prvé písomné dokumenty ho spomínajú až roku 1484, mnohé skutočnosti svedčia o tom, že je oveľa starší (uvádza sa dokonca odhadovaný rok 1240).
Na ceste z Čachtíc do Vrbového je obec Očkov, preslávená neďalekou mohutnou kniežacou mohylou z obdobia rokov 1200-1000 pred n.l. v rozsiahlom pohrebisku pri nej sa našlo veľa zaujímavých predmetov z obdobia sťahovania národov.
Kostol Narodenia Panny Márie
Katolícky farský a neskôr prepostský kostol má románske jadro s gotickou prestavbou a barokovou úpravou. Bol postavený v polovici 13. storočia. Z 1. stavebnej epochy sa zachovala len spodná časť veže. V r. 1414 - 1423 bol vybudovaný nový gotický centrálny kostol, ku ktorému bola začiatkom 16. storočia pristavaná sakristia. V r. 1667 o 1675 bola prestavaná gotická loď na barokové trojlodie. Ďalšie prístavby a nadstavba veže so zastrešeniami sa uskutočnil v polovici 18. storočia. Kostol koncom 19. storočia reštauroval arch. J. Lippert. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z čias prestavby kostola (2. polovica 17. storočia). Hlavný oltár je barokový z r. 1672 s dvojetážovou stĺpovou architektúrou. Kostol je považovaný za najkrajší na Považí a jeden z najkrajších v strednej Európe.
Prepoštstvo
Budova sa nachádza pri farskom kostole. Pôvodne bola gotická. V r. 1663 -1694 bola barokovo úplne prestavaná. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkridlovú budovu so samostatnou kaplnkou. Priestor jedálne má strop pokrytý bohatou štukovou výzdobou rastlinných motívov. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepostov zo 17. až 20. storočia. Kaplnka v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia.
Evanjelický kostol augsburgského vyznania
Bol postavený v r. 1787 bez veže ako tolerančný. Pri úprave kostola v r. 1928 bola postavená veža moderných tvarov podľa projektu arch. J. Merganca.
Kaplnka sv. Ondreja apoštola
Je baroková, postavená začiatkom 18. storočia ako súčasť bývalého chudobinca spomínaného v r. 1647. Má bohato zdobený drevený barokový oltár.
Kaplnka Šaštínskej Panny Márie
Nachádza sa poniže predošlej kaplnky.
Kaplnka sv. Rócha
Prícestná kaplnka nachádzajúca sa pri čachtickej ceste. Je baroková zo začiatku 18. storočia. Prvý raz sa spomína v r. 1721.
Morový stĺp
Nachádza sa na Námestí Slobody. Postavený bol r. 1696. Je barokový, kamenný, so sochou Madony na vysokom stĺpe.
Meštianske domy
Nájdete ich na Námestí Slobody. Sú renesančné zo 16. - 17. storočia, niektoré s gotickými jadrami. Najhodnotnejší je dom č. 9 - palác Ghillanýinvcov. Pôvodne barokový šľachtický palác s vysokým štítom a množstvom ríms, v ktorom je umiestnené Podjavorinské vlastivedné múzeum. Hodnotná je i budova súčasného Mestského úradu. Budova dnešnej pobočky VÚB bola postavená v r. 1904 podľa projektu arch. J. Merganca.
Kaštieľ v Mnešiciach
Pôvodne ranobarokový objekt postavený v 2. polovici 17. storočia sa nachádzal v severnej časti mesta. Prestavaný bol v 18. storočí (posledná adaptácia v 20. storočí). Bola to dvojpodlažná, trojkrídlová budova. Hlavná sála bola členená pilastrami a bohatou neskorobarokovou štukovou ornamentikou na pilastroch a šambránach okien. Dnes zostali iba zvyšky múru, ktorý obkolesoval objekt a malebný parčík so vzácnymi drevinami.
Sídlisko zo staršej doby kamennej
Nachádza sa v bývalej mnešickej teheľni. Nálezy clactonských nástrojov opočloveka zaraďujú toto sídlisko medzi najstaršie na Slovensku. V mladších vrstvách sa nachádzajú pamiatky moustierske zo stredného paleolitu a szeletské i gravettské nástroje z mladšieho paleolitu. Je tu aj žiarové pohrebisko zo sklonku doby bronzovej.
Najdôležitejším artiklom turistického ruchu sú tri hrady – strážcovia stredného Považia.
Čachtický hrad
Hrad sa nachádza na vápencovo-dolomitickom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. Prvý krát sa spomína ako pohraničná pevnosť v prvej polovici 13. storočia. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpazmán. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska a preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým panským sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné a jedinou aspoň trochu zdobenou stavbou bola kaplnka.
Mal už v 14. storočí mohutnú podkrovnú vežu. Pod vežou bolo väzenie a niektoré sklady potravín. Na severnej strane sú pozostatky opevnenia pri kaplnke. Na západnej strane sú pozostatky obranných múrov, ktoré boli v neskoršom období nadstavované. Vstup do hradu bol orientovaný na západnú stranu. Mal padací most, po ktorom zostali na múre konzoly. Pred vstupom bola priekopa.
Beckovský hrad
Nachádza sa na 70 metrovom vápencovom brale nad obcou. Tvorí krásnu krajinnú dominantu. Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Koncom 13. storočia patril medzi najvýznamnejšie hrady v Uhorsku, no najväčší rozkvet dosiahol na preome 14. a 15. storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov a zmenil sa na gotický hrad s vysokými vežami. Vtedy mu vybudovali dokonalý obranný systém a stalo sa z neho veľkolepé feudálne sídlo.
Z Horného hradu (jadra) vznikol neobyčajne luxusný komplex palácov, ktorý bol chránený nielen terénom ale i rozsiahlym opevnením. Gotická podoba hradu bola čiastočne zotretá novými prestavbami v 16. storočí, kedy patril Bánfyovcom. Paláce boli upravené v renesančnom slohu. Opevnenie hradu bolo opäť zosilnené a prebudované tak, aby mohlo odolávať nepriateľom, ktorí začali používať palné zbrane. Obranyschopnosť sa osvedčila najmä počas protitureckých bojov, keď ho v roku 1599 Turci bezúspešne obliehali.
Chátrajúca zrúcanina sa vďaka opatere pamiatkárov zakonzervovala, pričom pri prácach archeológovia slávili bohatú žatvu. Jej výsledky sú spolu s ďalšími artefaktami beckovskej proveniencie sústredené v zrenovovanej Ambrovskej kúrii v podhradí.
Tematín
Je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku, na ktorý je aj najdlhší výstup. No tým skôr ho vidno z považskej nížiny medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi vysoko na končiari jedného z vrchov.
Hrad bol pôvodne vybudovaný ako strážny a jeho úlohou bolo chrániť jednu z ciest na Moravu. Prvá zmienka pochádza z roku 1270 kedy patril kráľovi. Od polovice 16. storočia patril Thurzovcom. V rámci protitureckej obrany bol zdokonalený obranný systém.
Stredne veľký hrad dobudovali v druhej polovici 13. storočia. Mal vežu a hradný palác, obklopený hradbami. Pod ním vzniklo neskôr podhradie, ktoré sa stále zdokonaľovalo, ale hrad bol vtedy už príliš ďaleko od hraníc, aby mal taký význam ako susedné hrady Beckov, Čachtice či Trenčín.
Región je bohatý aj na výskyt kaštieľov.
Draškovičovský kaštieľ
Renesančný kaštieľ nachádzajúci sa na námestí v strede Čachtíc. Pochádza z roku 1668, rozšírený bol koncom 17. storočia a adaptovaný v rokoch 1950 a 1993.
Od roku 1950 tu je inštalovaná muzeána expozícia dejín obce (aj exponáty z obdobia prvého osídlenia územia) a hradu. V súčasnosti si možno pozrieť aj obnovené interiéry celého kaštieľa. V hlavnej sále sú zvyšky renesančného krbu
Kaštieľ v Častkovciach
Bol postavený r. 1640 ako renesančný. V druhej polovici 18. st. ho prestavali.
Kaštieľ v Očkove
V súčasnosti je táto stavba schátraná. Budova bez jedného krídla je stiesnená v radovej zástavbe rodinných domov.
Brunovský kaštieľ
Ide o neskoro renesančný kaštieľ s barokovými doplnkami, ktorý bol postavený v rokoch 1695 až 1697. Postavili ho Berčéniovci na mieste dreveného poľovníckeho kaštielika. Bol pôvodne opevnený valom a priekopou napájanou z Váhu. Je dvojpodlažnou trojkrídlovou budovou so 4-mi nárožnými vežami a rovnou atikou. Budova bola pôvodne štvorkrídlová. Veže dostali pri barokovej prestavbe cibuľovité kupoly.
Kaštieľ v Kočovciach
Nachádza sa v strede obce. Bol postavený roku 1730, ale neskôr ho prestavali s romantickou úpravou. Roku 1880 bol rozšírený. Tvorí ho jednopodlažná trojkrídlová budova. Má predstavanú otvorenú predsieň pred hlavným vchodom. Ku kaštieľu patria i hospodárske budovy. V rokoch 1967 až 1972 bol zrekonštruovaný stavebnou fakultou SVŠT, ktorej slúži na rekreačné účely. Okolo kaštieľa sa nachádza park.
Kaštieľ v Lúke
Nachádza sa na vŕšku nad obcou. Je barokový, postavený r. 1674 na spôsob renesančného opevneného kaštieľa so štyrmi nárožnými vežami. V 2. pol. 18. storočia bol zbarokizovaný a zastrešený vysokou manzardnou strechou. Dnes slúži ako rekreačné zariadenie MVSR.
Na začiatku Bošáckej doliny upúta návštevníka najmä baroková kaplnka v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763, ktorá bola súčasťou už nejestvujúceho kaštiľa Erdodyovcov. Pozoruhodný je predovšetkým jej interiér zdobený unikátnymi freskami a oltárnymi obrazmi nemeckého maliara rakúskeho pôvodu F. A. Haulbertscha.
V srdci Bošáckej doliny je obec Zemianske Podhradie. V nej je pozoruhodný empírový kašteiľ zo 17.storočia, pôvodne dvojvežový a postavený v renesančnom slohu. Rodina Ostrolúckych, ktorá ho vlastnila v 19.storočí, je známa najmä pôvadnou Adelkou, ktorá sa veľmi zapáčila Ľudovítovi Štúrovi.
Len o štyri kilometre ďalej smerom do Bošáckej doliny sa stretávame so zakonzervovanými zvyškami románskeho kostolíka v Haluziciach. Prvé písomné dokumenty ho spomínajú až roku 1484, mnohé skutočnosti svedčia o tom, že je oveľa starší (uvádza sa dokonca odhadovaný rok 1240).
Na ceste z Čachtíc do Vrbového je obec Očkov, preslávená neďalekou mohutnou kniežacou mohylou z obdobia rokov 1200-1000 pred n.l. v rozsiahlom pohrebisku pri nej sa našlo veľa zaujímavých predmetov z obdobia sťahovania národov.
07.07.2006