Na skládky nie sme krátki (2. časť)
V prvej časti článku „Na skládky nie sme krátki!“ bol predstavený postup likvidácie nelegálnych skládok odpadov z krajiny, ktorý sa opieral o zákon o odpadoch. Slovenská legislatíva však po novelizácii Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) vytvára možnosť riešiť danú problematiku aj cestou vyvodzovania trestno-právnej zodpovednosti.
§ 302 trestného zákona ktorý upravuje neoprávnene nakladanie s odpadmi, v ods. 1) hovorí: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až 4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.
Je potrebné si uvedomiť kontext § 302 Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3). Tr. zákona.
§ 124 ods. 3) Tr. zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu za škodu pokladá „... súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z mieste, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
Ide teda o súhrn všetkých nákladov, ktoré vznikli v procese odstránenia nelegálnej skládky odpadov napr. cena pristavenia veľkokapacitného kontajnera, mzdové náklady pracovníkov likvidujúcich nelegálnu skládku odpadov, dopravné náklady odvozu materiálu, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku. Toto je veľmi dôležite si uvedomiť v súvislosti s nadväzujúcim § 125 ods. 1) Tr. zákona, ktorý definuje spôsobené škody.
Podľa § 125 ods. 1) Tr. zákona:
* Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk.
* Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
* Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
* Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.
Ak teda súhrn možných nákladov na likvidáciu nelegálnej skládky odpadov (čo sa dá už pri jej zistení odhadnúť na základe miestne obvyklých cien) prevyšuje sumu 8 000 korún, „nevinné“ uloženie odpadov na miesto, ktoré k tomu nie je určené, sa mení na trestný čin!
§ 126 v ods. 1) až 3) Tr. zákona upravuje metodiku určenia spôsobenej škody.
Treba taktiež podotknúť, že nekonanie organov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaného podnetu, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné podľa § 326 ods. 1) písm. c) hodnotiť ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Podľa vyššie citovaného odseku: „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov“.
Nekonanie orgánu samosprávy alebo štátnej správy vo veci § 18 ods. 7) až 10) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ako aj ďalších predpisov upravujúcich prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, sa dá preto hodnotiť ako „neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí a kompetencií“.
So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až 4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.
Je potrebné si uvedomiť kontext § 302 Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3). Tr. zákona.
§ 124 ods. 3) Tr. zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu za škodu pokladá „... súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z mieste, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
Ide teda o súhrn všetkých nákladov, ktoré vznikli v procese odstránenia nelegálnej skládky odpadov napr. cena pristavenia veľkokapacitného kontajnera, mzdové náklady pracovníkov likvidujúcich nelegálnu skládku odpadov, dopravné náklady odvozu materiálu, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku. Toto je veľmi dôležite si uvedomiť v súvislosti s nadväzujúcim § 125 ods. 1) Tr. zákona, ktorý definuje spôsobené škody.
Podľa § 125 ods. 1) Tr. zákona:
* Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk.
* Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
* Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
* Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.
Ak teda súhrn možných nákladov na likvidáciu nelegálnej skládky odpadov (čo sa dá už pri jej zistení odhadnúť na základe miestne obvyklých cien) prevyšuje sumu 8 000 korún, „nevinné“ uloženie odpadov na miesto, ktoré k tomu nie je určené, sa mení na trestný čin!
§ 126 v ods. 1) až 3) Tr. zákona upravuje metodiku určenia spôsobenej škody.
Treba taktiež podotknúť, že nekonanie organov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaného podnetu, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné podľa § 326 ods. 1) písm. c) hodnotiť ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Podľa vyššie citovaného odseku: „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov“.
Nekonanie orgánu samosprávy alebo štátnej správy vo veci § 18 ods. 7) až 10) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ako aj ďalších predpisov upravujúcich prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, sa dá preto hodnotiť ako „neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí a kompetencií“.
04.08.2006