Zabudnutý artikel cestovného ruchu
Centrálna mestská zóna je prevŕtaná až tromi podlažiami stredovekých podzemných chodieb. Dlhé roky slúžili Novomešťanom ako útočište pred nepriateľskými vpádmi Tatárov a Turkov počas kurtských vojen. Tradovalo sa, že tieto chodby viedli až na Čachtický hrad.
Na výstavbu takýchto diel malo naše mesto veľmi vhodné podmienky. Sprašová vrstva pod historickým jadrom obsahuje i značné množstvo vápnika. Pokiaľ sa do takto vybudovanej chodby nedostane voda, vyznačuje sa značnou tvrdosťou, takže nepotrebuje spevňovanie stien. A tak mohli vzniknúť pivnice pod jednotlivými domami a tie sa navzájom poprepájali.
Prvým prieskumníkom týchto chodieb bol roku 1903 K. Lambert. Vo svojom diele spomína aj čachtické pivnice. V 1938 rozmýšľalo mesto nad využitím pivníc ako protiletecké kryty. Náčrt tohto výskumu sa nachádza v mestskej kronike. Už v tejto dobe sa nemohol urobiť kompletný prieskum, lebo mnohé chodby boli zasypané. V dolných podlažiach je stav životu nebezpečný.
Chodby sú v hĺbke 10 až 35 m pod povrchom. Steny sú vyložené kamením a vysoké miestami viac než 2 m. Vo viacerých miestach sa nachádzajú vetracie otvory umožňujúce dýchanie. Na niektorých miestach je taký ťah, že človek pociťuje prievan. Dajú sa tu nájsť obývacie miestnosti i kuchyne.
Najväčšia katastrofa nás postihla na prelome 60. a 70. rokov. Vtedy havária hlavného vodovodu a mestskej kanalizácie zničila mnoho zo spomínaných chodieb pod námestím. Sprievodným javom boli rôzne jamy a krátery, ktoré napovedali, že v podzemí došlo k závažným zmenám.
Dnes sú zachované podzemné priestory pod depozitárom múzea (obr. 1) na Komenského ulici. 2 podlažia pivníc siahajú až pod budovu Dexia banky (obr. 2). 2 podlažia sú aj pod tzv. Žilinčanovým domom (obr. 5). Údajne až 3 podlažia gotických pivníc ukrýva priestor medzi múzeom a zmrzlinou (obr. 4). Nenávratne sú zničené priestory pod Ľudovou bankou (obr. 3).
Mestá a obce s podobným historickým dedičstvom sa chytajú tejto príležitosti, využívajú to na svoje zviditeľnenie a sprístupňujú ich pre verejnosť. Známou lokalitou našich susedov je Jihlavské podzemí. To je sprístupnené od 90-tych rokov minulého storočia. Ďalšou podobnou lokalitou je historické městské podzemí v Táboře či Znojme. Mestské podzemie patrí medzi hlavné dôvody návštevy týchto miest.
A čo my? Necháme si zničiť posledné zvyšky tohto ojedinelého ľudského výtvoru a budeme pokračovať v ničení všetkého, čo by mohlo z Nového Mesta nad Váhom urobiť turisticky atraktívne mesto?
Prvým prieskumníkom týchto chodieb bol roku 1903 K. Lambert. Vo svojom diele spomína aj čachtické pivnice. V 1938 rozmýšľalo mesto nad využitím pivníc ako protiletecké kryty. Náčrt tohto výskumu sa nachádza v mestskej kronike. Už v tejto dobe sa nemohol urobiť kompletný prieskum, lebo mnohé chodby boli zasypané. V dolných podlažiach je stav životu nebezpečný.
Chodby sú v hĺbke 10 až 35 m pod povrchom. Steny sú vyložené kamením a vysoké miestami viac než 2 m. Vo viacerých miestach sa nachádzajú vetracie otvory umožňujúce dýchanie. Na niektorých miestach je taký ťah, že človek pociťuje prievan. Dajú sa tu nájsť obývacie miestnosti i kuchyne.
Najväčšia katastrofa nás postihla na prelome 60. a 70. rokov. Vtedy havária hlavného vodovodu a mestskej kanalizácie zničila mnoho zo spomínaných chodieb pod námestím. Sprievodným javom boli rôzne jamy a krátery, ktoré napovedali, že v podzemí došlo k závažným zmenám.
Dnes sú zachované podzemné priestory pod depozitárom múzea (obr. 1) na Komenského ulici. 2 podlažia pivníc siahajú až pod budovu Dexia banky (obr. 2). 2 podlažia sú aj pod tzv. Žilinčanovým domom (obr. 5). Údajne až 3 podlažia gotických pivníc ukrýva priestor medzi múzeom a zmrzlinou (obr. 4). Nenávratne sú zničené priestory pod Ľudovou bankou (obr. 3).
Mestá a obce s podobným historickým dedičstvom sa chytajú tejto príležitosti, využívajú to na svoje zviditeľnenie a sprístupňujú ich pre verejnosť. Známou lokalitou našich susedov je Jihlavské podzemí. To je sprístupnené od 90-tych rokov minulého storočia. Ďalšou podobnou lokalitou je historické městské podzemí v Táboře či Znojme. Mestské podzemie patrí medzi hlavné dôvody návštevy týchto miest.
A čo my? Necháme si zničiť posledné zvyšky tohto ojedinelého ľudského výtvoru a budeme pokračovať v ničení všetkého, čo by mohlo z Nového Mesta nad Váhom urobiť turisticky atraktívne mesto?
07.08.2006
obr. 1
obr. 2
obr. 3
obr. 4
obr. 5