Mohizmus.

Tvorcom tejto filozofie je Mo-c\' - Mo Ti, ktorý žil približne v rokoch 479 až 381 pred našim letopočtom. Každá zásada musí byť podľa neho podrobená trom skúškam úsudku:
1. musí byť preverený jej základ - musí zodpovedať vôli Nebies alebo skutkom mudrcov-vladárov dávnoveku
2. musí byť verifikovateľná - verifikovaná (overená) zrakom a sluchom celého ľudu
3. musí byť aplikovateľná - musí byť uplatnená vládou a prospešná pre zem a ľud

Mo Tiova škola bola polovojenskou organizáciou, v ktorej čele stál scholarcha. Scholarcha uplatňoval prísnu disciplínu a vládol dokonca aj nad životom členov školy. Príslušníci školy sa živili manuálnou prácou. Okrem toho písali traktáty o stratégii a taktike obrannej vojny.

 Avšak jadro Mo Tiovej filozofie leží v niečom inom, úplne nevojenskom: v učení o všeobecnej láske medzi všetkými ľuďmi navzájom a bez akéhokoľvek rozdielu. Mo Ti žiada, aby každý zaobchádzal s cudzími krajinami ako s vlastnou, s cudzími rodinami ako so svojou rodinou a s druhými ako zo sebou samým. Nerešpektovanie tejto požiadavky je podľa neho príčinou všetkých spoločenských problémov. Tento obecný princíp vedie aj k vlastnému prospechu. Mo Ti hovorí: "Kto miluje druhých, bude sám milovaný."

 Hlavným mottom jeho filozofie je: "Napomáhať obecnému blahu a bojovať proti zlu." Mo Ti k tomu dodáva: "Starí vládcovia sa pri spravovaní ríše zameriavali na dva ciele - bohatstvo krajiny a rast obyvateľstva. Negatívne pôsobia hlavne vojny, ktoré plienia majetok, rozbíjajú rodiny a znižujú počet obyvateľov." Preto mohisti odsudzovali vojny, ba dokonca viedli odzbrojovacie kampane. Mo Ti bol na rozdiel od konfucianistov aj proti hudbe a umeniu, lebo keď sa im vládcovia oddávajú, vedie to k zvyšovaniu daní a tým je ľud zaťažený. Ak sa hudbe oddávajú roľníci, kupci alebo úradníci, odvádza ich to od práce.

 K tradičnému čínskemu náboženstvu sa stavia kladne. Myslí si, že nebesá milujú všetkých bez rozdielu a chcú, aby ich všetci ľudia milovali. Tvrdí, že "Všetky štáty sveta sú obce nebies a všetci ľudia sú ich deti. Nebesá všetko vidia, nič zlého ani dobrého im neunikne, zlo trestajú a dobro odmeňujú." V jeho filozofii sú nebesá antropomorfizované ako osobný boh, ktorého poznáme v Európe.