Životné prostredie - lesy a pôda

Lesy predstavujú najväčšiu plochu zelene v katastri, celkove cca 800 ha, t.j. 24,5 % územia katastra. Z toho je 754 ha lesov v Malých Karpatoch (lokality Kozinová, Salašky) a 32 ha lesov v lokalite Pod hájom – Turecké. Významnejšie remízy lesnej zelene sú v lokalitách Hajnušová (cca 18 ha) a Plešivec (cca 7 ha). V povodí starého koryta Váhu sa nachádzajú lužné lesy – inundačné územie.
V severnej časti katastra v okolí PR Turecký vrch sú lesy ochranné s lesnými porastmi agátu, jaseňa, javora, borovice, lipy a duba a lesy hospodárske popri toku Klanečnice a Kamečnice s porastmi jelše, topoľa a vŕby a porasty na hranici katastrálneho územia s drevinovou skladbou dub, hrab a agát. Plochy týchto lesov majú len malú výmeru.
Západnú časť riešeného územia tvoria ucelenejšie plochy lesov. Porastové zloženie je v nižších polohách – dub s hrabom, v zmiešaných porastoch borovica, smrekovec opadavý, dub, lipa, jaseň, javor, vo vyšších polohách sú to porasty so zložením dub, hrab a buk.
Pôda ako zložka krajiny plní funkciu produkčnú a funkciu environmentálnu. Definujeme ju ako samostatný prírodný útvar.
Štruktúra pôdneho krytu sa vyznačuje pestrosťou podmienenou geologickým zložením a geomorfologickou stavbou záujmového územia. Na aluviálne nivu Váhu sa viažu fluvizeme a čiernice. So vzdialenosťou od toku rastie hrúbka pokryvných hlín, povodňových kalov a klesá vplyv kolísania hladiny spodných vôd v závislosti od Váhu. Tu sa vyvinuli čiernice, čiernozemné hlboké, hlinité pôdy so zásobou živín s dobrými agrotechnickými vlastnosťami a vysokou úrodnosťou. Bližšie k toku ležia pôdy zrnitostne ľahšie hlboké, bez skeletu, s miernym obsahom humusu, stredne úrodné. Sú to fluvizeme, ktoré sa nachádzajú taktiež v nive Kamečnice a Klanečnice. Pri toku vznikajú plytké fluvizeme, silne skeletové, výsušné, agronomicky málo cenné pôdy. Na sprašové sedimenty pahorkatiny severne od intravilánu sa viažu hnedozeme, ktoré trpia vodnou eróziou. Erózia znižuje obsah humusu, následkom čoho sa stávajú pôdy stredne úrodnými. Na vápencovom podklade v svahovitom teréne sa objavujú plytké rendziny agronomicky málo cenné.
Antropogénnou činnosťou je najviac pozmenená nížinná časť s ornými pôdami. Agrocenózy pomerne plynule prechádzajú cez ovocné sady a trvalé trávnaté porasty do lemových spoločenstiev Malých Karpát, na ktoré nadväzuje súvislý les.
V rámci investičného zúrodňovania poľnohospodárskej pôdy bola v riešenom území zabudovaná v r. 1969 veľkoplošná závlaha Považany, južne od zastavaného územia o výmere 431 ha. Odvodnenie tu nebolo vybudované. Robili sa iba vegetačné úpravy tokov Kamečnice v dĺžke 1,8 km a Klanečnice v dĺžke 2,5 km.
Využívanie pôdy

Druh pozemku	výmera v ha	% z poľnohosp. pôdy
Orná pôda	1363,1	83,5
Záhrady	135,6	8,3
Vinice	6,9	0,4
Ovocné sady	49,8	3,1
TTP	76,6	4,7
Poľnohospodárska pôda	1632,0	100,0

Územie charakterizuje vysoké zornenie až 83,5 % z výmery poľnohospodárskej pôdy. Väčšina pôdy je v aluviálnej rovinatej nive Váhu a v nivách potokov Klanečnica a Kamečnica. Ostatná pôda je na svahoch a trpí väčšinou vodnou eróziou. Záhrady, ktoré predstavujú 8,3 % poľnohospodárskej pôdy sa nachádzajú iba v intraviláne resp. na jeho okraji ako zvyšky pôvodnej súkromnej držby na mnohých miestach. Ovocné sady sú vykazované na výmere 49,8 ha. Sú však väčšinou nevýnosné a slabo obhospodarované. Do územia zasahuje malokarpatská vinohradnícka oblasť. Roztrúsené vinice zaberajú iba 6,9 ha t.j. 0,4 % z výmery poľnohospodárskej pôdy, Vinohrady sú v súkromnej držbe. Trvalé trávnaté porasty sú pomerne nízko zastúpené (4,7% z poľnohospodárskej pôdy). Vyskytujú sa nerovnomerne, väčšinou v okolí tokov, alebo na okraji lesa.