Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > KLIMENT SLOVIENSKY - Ochridski

KLIMENT SLOVIENSKY - Ochridski

KLIMENT SLOVIENSKY - Ochridski

Po Metodovej smrti 6. apríla 885 popri Gorazdovi k popredným bojovníkom za sloviensky jazyk patril Kliment. Kliment Slovenský bol blízkym pomocníkom Metoda, a po jeho smrti spolu s Gorazdom obraňoval dielo Cyrila a Metoda ako zástanca Slovenskej cirkvi proti Wichingovi/franský najvyšší kňaz na VM, ktorý bol proti slovienskej liturgii.../ a jeho spoločníkom.


Je tu otázka, koľko mohol mať Kliment rokov, keď Konštantín a Metod prišli k Rastislavovi a Svätoplukovi. Medzi rokmi 863-916 prešlo 53 rokov. Roku 863 bol Cyril pomerne mladý človek. Narodil sa asi r. 826 alebo 827 a umrel 42 ročný. Na Veľkú Moravu prišiel približne 36 ročný. Po príchode k Rastislavovi Metod žil ešte 22 rokov. Ak pri príchode na Veľkú Moravu mal 40-42 rokov, umrel približne 66-ročný, možno trocha viac, povedzme 70-ročný. Isté je, že Kliment žil po roku 863 ešte 53 rokov. Mohol patriť medzi učeníkov Konštantína Filozofa a Metoda. Zúčastnil sa na diskusiách s Wichingom a jeho latinsko-franskými činiteľmi. S Gorazdom aj Klimenta uväznili a týrali, keď Svätopluk nebol práve doma. Keď roku 886 vyhnali slovenských kňazov zo Slovenska, odišiel cez pustatiny Medzitisia do Bulharska, stal sa tam významným učiteľom a neskôr biskupom pri Ochride v Macedónií. Pri Ochride účinkoval potom do svojej smrti roku 916. Voľakto vtedy staroslovienskym jazykom napísal jeho životopis. Zachoval sa však len v gréckom spracovaní Teofylakta, pôvodnom Gréka, ochridského arcibiskupa v r. 1094-1107. Známy je ako Život Klimentov. Popri tomto rozsiahlom životopise sa zachoval aj kratší Život Klimentov, tzv. Ochridská legenda, napísaná staroslovienskym jazykom a zachovaná už len v neskorom prepise. Kliment Sloviensky sa v niektorých dokumentoch cituje ako Kliment Ochridský a tiež Kliment Velický. Klimenta Ochridského citujú predovšetkým bulharskí bádatelia zrejme preto, že po zrušení veľkomoravského učilišťa a vyhnaní Metodových učeníkov z nášho územia sa Kliment uchýlil do Bulharskej ríše, kde ho cár Boris poveril založiť školu pri jazere Ochrid. Tento termín prevzali mnohí starší slovenskí i českí historici od Bulharov a mechanicky ho používali v našej historiografickej literatúre. Kliment Sloviensky bol spolu s Metodom, Gorazdom a Naumom vysvätení za kňaza v Ríme roku 868. Za biskupa bol vysvätený roku 894 a obsadil miesto velického biskupa.

Profesor Ján Stanislav po dôkladnom štúdiu upozornil, že bulharskí skriptori v neskorších odpisoch diel Klimenta Slovienskeho vynechali tie pasáže, ktoré svedčili o Klimentovom pôvode z národa, pre ktorý bol Cyril ustanovený za pastiera a učiteľa. Ako však vieme, Konštantín - Cyril bol kňazom a učiteľom na Veľkej Morave. V Klimentovej Pochvale Cyrilovi sú konkrétne state, v ktorých sa ospevuje ,,môj národ“, teda národ z ktorého Kliment pochádzal. Kliment ďakuje Cyrilovi v mene ,,svojho národa“ za duchovný prínos. Najnovšia slovenská historiografia sa stotožňuje s názorom, že Kliment Sloviensky pochádzal z nášho územia. Môžeme konkretizovať? Bol z nitrianskej či moravskej vetvy? Profesor Ján Stanislav vykonal dôsledný jazykový rozbor Klimentových diel. Na základe výskumu zistil v nich určité stredoslovenské jazykové prvky hláskoslovné, tvaroslovné, syntaktické a lexikálne. Identifikácia stredoslovenských jazykových prvkov v Klimentových dielach nám naznačuje, že mohol pochádzať zo stredoslovenského regiónu, teda z nitrianskej, pribinovskej časti Veľkej Moravy. V Naumovom životopise sa píše: Na Morave postavil svoj arcibiskupský prestol svätú Kliment. V gréckom texte sa však uvádza nie Morava, ale Ochrid, čo je pravdepodobnejšie. Keď Metodovi ľudia museli pod nátlakomWichinga opustiť Veľkú Moravu, podľa profesora Jána Stanislava sa v grécky písanom Živote Klimentovom hovorí, že išli k Dunaju.. Išli pravdepodobne z Nitry, sídla biskupa Wichinga. O tom, že slovenské jazykové prvky sa dostali za Dunaj máme množstvo dokladov z maďarskej literatúry, v ktorej sa spomína, že podstatné mená ako napríklad kaša, koláč, pagáč, slanina, cesto, slama, piatok, pohár, atď. sú slovenského pôvodu. Hovorí sa, že vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Ak by sme podľa tohto príslovia mali hodnotiť Klimenta Slovienskeho, musíme povedať, že bol najväčšou spisovateľskou osobnosťou spomedzi všetkých učeníkov a vynikajúcim pokračovateľom Konštantína-Cyrila a Metoda. Zanechal nám diela, ktoré dokumentujú, že Kliment Sloviensky mal široký prehľad. Predpokladá sa, že mal vyššie latinské vzdelanie. Vieme, že spočiatku sa svojim vzdelaním nevyrovnal Gorazdovi, ale zakrátko svojho učiteľa prevýšil. Podľa posledných výskumov je zrejmé, že Kliment Sloviensky po dovŕšení vzdelania roku 868 spolu s Metodom, Gorazdom a Naumom zastupoval záujmy Rastislava, Svätopluka a Koceľa v Ríme až do roku 869. Najmä vtedy, keď sa hovorilo o vytvorení samostatnej panónsko-moravskej provincie. Samostatnosť pre panónsku cirkevnú provinciu požadoval knieža Koceľ, pre veľkomoravskú Rastislav, po ňom Svätopluk. Historici V.N. Zlatarskij a J. Ivanov zostavili zoznam nesporných a predpokladaných spisov Klimenta Slovienskeho. Nie je ich málo.

Podľa spomínaných bádateľov je to 43 diel. Domnievame sa, že ani tento súpis nie je úplný, pretože nie všetky knižnice a archívy boli pre každého prístupné, a tak nečudo, že mnohé dokumenty čakajú na svojich objaviteľov. Veď napríklad roku 1905 upozornil L. Stojanovič, srbský vedec, na ďalšie Klimentove diela, a nebolo ich málo.
Spisy, ktoré odborníci autorsky prisúdili Klimentovi Slovienskemu, nám demonštrujú veľký talent a rozhľad autora. Z pohľadu jazykovedcov je pre nás jednoduché to, že v mnohých spisoch sa vyskytujú slová zo stredoslovenského nárečia. Tieto fakty sledované profesorom Jánom Stanislavom nás nútia mnohé staršie názory o Klimentovi Slovienskom opraviť. Nitriansky Gorazd mal na Klimenta Slovienskeho veľký vplyv. Bol jeho učiteľom, ale aj spoločníkom, neskôr azda i priateľom. Možno, že tak, ako si Metod vybral za svojho nástupcu oddaného muža Gorazda, mohol tak pokračovať aj Gorazd. Podľa objavených spisov, ktoré obaja dejatelia napísali, mali veľa spoločného nielen jazykovo, ale aj názorovo. Kliment bol verným Gorazdovým nasledovníkom.

V životopise Klimenta Ochridského, ktorý napísal niektorý zo slovienských kňazov vyhnaných zo Svätoplukovej ríše, sa píše: ,, A tak veľký Metod neprestával ustavične dávať kniežatám všetky poučenia, jednak ukazujúc im cestu k pobožnému životu, jednak podkladajúc im nepokazené učenie Cirkvi, ako nefalšovaný peniaz vtláčajúc ho do ich duší celý a nepodvrhnutý ...“ Text nám dosvedčuje spolupatričnosť Klimenta Slovienskeho s Metodom a jeho učením. Niet jedinej zmienky o tom, že by Kliment Sloviensky mal rozpory s Metodom, Gorazdom, Naumom alebo ďalšími. Tvorili zrejme jednu veľkú rodinu, ktorej cieľom bolo šíriť slovienske slovo vo Svätoplukovej ríši a čeliť nástrahám nitrianskeho biskupa Wichinga.
Roku 1970 vydala Bulharská akadémia vied 774-stránkový zväzok Klimentových spisov. Je to zatiaľ jediné súborné dielo o Klimentovi Slovienskom. Jednoznačne možno povedať, že Kliment Sloviensky sa vyspelou textáciou, štylistikou blízkou hymnickému charakteru zaradil medzi najvýznamnejších spisovateľov Európy. Možno identifikovať aj to, že mnohé jeho diela vznikli na našom území. Prenasledovanie Metodových žiakov spôsobilo, že sa mnohé rukopisné diela stratili. Spisy Klimenta Slovienskeho zachránili tak, že ich včas preniesli medzi južných a východných Slovanov, kde ich odpisovali. Kliment Sloviensky pokračoval v Bulharskej ríši vo svojej pastorizačnej a pedagogickej činnosti, ktorú si osvojil na Veľkej Morave.

K spolupráci prizval aj svojho priateľa, s ktorým pôsobil na veľkomoravskom učilišti – Nauma. V škole, ktorú Kliment Sloviensky založil, pôsobil Naum ako pokračovateľ Metodových a Gorazdových myšlienok. Klimentove spisy sa začali publikovať tlačou až v 17. storočí. Zrejme preto, že boli písané krasorečou, až básnickou elégiou, a boli autentické. Širšiu publicitu dostal Kliment Sloviensky roku 1840 zásluhou V. M. Undolského. O popularizáciu Klimentových diel u nás sa pričinil Pavol Jozef Šafárik.


KLIMENTOVA TVORBA


Kliment je autor viacerých spisov. Vysokú umeleckú úroveň má Klimentova Pochvala Cyrilovi Filozofovi. Je to oslavná (panegyrická kázeň). Autor v nej pateticky velebí Konštantínov život, činy, vlastnosti a jeho poznatky, ktoré v hodnej miere získal od neho on sám a národ sloviensky. Napísal ju hneď po jeho smrti. Predniesol ju, keď Konštantínovo mŕtve telo ležalo v chráme sv. Klimenta (str. ). Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda je iba veľmi málo odlišným variantom Pochvaly Cyrilovi Filozofovi. Klimentovi očividne patria aj tzv. služby, a to Služba Cyrilovi, Služba Metodovi a Služba Cyrilovi a Metodovi. Sú to prekrásne poetické skladby. Kliment, pravda, napísal aj viaceré iné skladby. Spomedzi nich si osobitnú pozornosť zaslúžia Poučenie na nedeľu desiatu po Všetkých svätých, Pochvalné slovo Klimentovi Rímskemu, Poučenie na narodenie Kristovo, Pochvalné slovo Bohorodičke. Štylisticky na vysokej úrovni sú všetky. Kliment napísal Velebenie chrámu sv. Klimenta, mesta Ríma a Konštantína, ktorého kladie v poradí popredných činiteľov hneď na tretie miesto po Petrovi a Pavlovi, podnietený pobytom v Ríme. Medzi najpopulárnejšie náboženské žánre stredovekej literatúry patrili legendy, ktoré mali mravoučnú, ale aj zábavnú funkciu. V stredoslovienskej literatúre reprezentovali legendový žáner predovšetkým Moravsko-panónske legendy: Život Konštantína (okolo roku 870) a Život Metoda (medzi 885-894). Sú najcennejším pôvodným domácim dielom z obdobia Veľkej Moravy. V legendách sa opisuje život Konštantína-Cyrila a Metoda. Obe predstavujú vynikajúce umelecké prózy, ale aj závažné historické pramene. Nie sú totiž legendami v zvyčajnom zmysle slova, lebo sa prevažne pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí z reálneho života a nerozvíjajú naplno typické legendové črty. Nešlo v nich napokon ani tak o patetickú oslavu vierozvestcov ako o nekompromisnú obranu ich diela – slovanskej bohoslužby. Život Konštantína a Život Metoda sa zaoberajú udalosťami od narodenia solúnskych bratov až do ich smrti.

Hoci sa obsahom vzájomne dopĺňajú, sú medzi nimi podstatné rozdiely, podľa ktorých usudzujeme, že legendy napísali dvaja autori. Dielo vzniklo koncom 9. storočia na území Veľkej Moravy v čase, keď sa nemecký kráľ Arnulf spojil so staromaďarskými kmeňovými skupinami a uzatvoril s nimi dohodu proti Veľkej Morave. Autorstvo legiend sa pripisuje Metodovi, ale mnohí bádatelia sú toho názoru, že ich autorom bol Kliment Sloviensky, vysoko kultivovaný človek, ktorý sa dobre vyznal v domácich pomeroch. Život Metoda pochádza možno od Konštantínovho a Metodovho učeníka Gorazda. Život Konštantína je v porovnaní so Životom Metoda obšírnejší, náučnejší, filozofickejší, teologickejší, špekulatívnejší, legendovejší a štylisticky komplikovanejší. Bol napísaný ako prvý. Autor sa tu sústreďuje najmä na Konštantínovu predmoravskú činnosť a na jeho obhajobu slovanského liturgického jazyka v Benátkach. Podrobne vykresľuje povahu, detstvo, štúdium a náboženskú múdrosť, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy. Konštantín žiada za svoje služby iba zajatcov- otrokov, aby im mohol darovať slobodu. Neohrozene vystupuje najmä na obranu slovienskej vzdelanosti a bohoslužobného jazyka proti trojjazyčníkom, ktorí uznávali za bohoslužobný jazyk iba hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. ŽK obsahuje nábožensko-didaktické predstavy, motívy a obrazy, taktiež o jeho progresívnej spoločenskej a demokratickej koncepcii svedčí portrét Konštantína a celé zobrazenie spoločenskej, politickej a kultúrnej situácie na začiatku upevňovania feudalizmu vo Veľkomoravskej ríši. Život Metoda je v porovnaní so ŽK kratší, epickejší, historickejší, vecnejší, menej legendový a štylisticky jednoduchší. Bol napísaný neskôr. Nadväzoval na ŽK. V ŽM sa autor zaoberá najpodrobnejšie Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, najmä jeho zápasom s franskými kňazmi. Prejavuje veľký zmysel pre vykreslenie politických pomerov, spoločenského ovzdušia a zmýšľania veľkomoravskej spoločnosti. Vystihuje politický charakter útokov proti slovanskej bohoslužbe a význam kresťanstva pre zjednocovanie feudálnych slovanských kmeňov. Autor tu venuje veľa miesta aj Metodovmu pohrebu. ŽM necharakterizujú len predstavy, motívy a obrazy nábožensko-didaktické, ale aj progresívne spoločenské a demokratické.
Treba však poznamenať, že život a dielo Klimenta Slovienskeho na Veľkej Morave nie je zatiaľ dostatočne prebádané. Tí, ktorí išli po jeho stopách, sústredili sa najmä na bulharský región. Činnosť Klimenta Slovienskeho však treba skúmať a analyzovať aj z mladších rokov - z pôsobenia u nás. To sme tomuto velikánovi dlžní.

Zomrel 27. Júla 916 ako velický biskup. Jeho meno má v bulharských dejinách trvalé miesto. Kliment Sloviensky sa stal apoštolom Bulharov a všetkých ostatných Slovanov, dnes vyše 400 miliónov ľudí.
Meno Kliment, Klement, Kleman, Kelemen – spočiatku ako krsné meno, neskôr aj v súčasnosti ako priezvisko - patrí k najrozšírenejším v Nitrianskej, ale i Žitavskej doline. Iste to nie je náhoda.
- neoplanet -
14.08.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet