Svet a my
Súčasnosť je výsledkom myslenia, cítenia a konania ľudí v minulosti, preto je také ťažké zmeniť ju. Môžeme zmeniť len budúcnosť, a to tým, že teraz, v súčasnosti, zmeníme k lepšiemu seba. Keď sa k tomu odhodlá dostatočný počet ľudí, budúce pokolenia im za to budú veľmi vďačné. Budúcnosť bude výsledkom našich terajších snáh - k dobrému či zlému. A aké snahy dnes prevládajú? O čo sa spoločnosť ako celok usiluje?
Kresťanský duchovný učiteľ Omraam Michael Ivanov na jednej z prednášok uviedol tento poučný príbeh:
Raz priviedli k sudcovi dvoch mužov, ktorých vinili, že ukradli zo súkromného sadu jablká. Ale počas vypočúvania sa ukázalo, že jeden z nich bol celkom slepý a druhý invalid, ktorý vôbec nemohol chodiť. A všetci sa čudovali, ako mohli tí dvaja postihnutí jablká ukradnúť. Lenže sudca sa nedal oklamať a vraví:
"Keby sa o to boli snažili každý osobitne, nikdy by to neboli dokázali, ale keď sa beznohý posadil slepému na plecia, nemali problém jablká ukradnúť!" A majster Ivanov k tomuto príbehu povedal, že toto platí aj pre srdce a myseľ človeka.
Srdce je slepé, ale to môže kráčať, bežať, dokonca aj cválať, kam sa mu zachce. Srdce poháňa túžba a môže sa pohýnať hocijakým smerom. Myseľ sleduje, pozoruje, zvažuje a hodnotí, ale tá sama osebe nič nedokáže. Tá potrebuje srdce, aby ju prenieslo tam, kde chce byť. Ale srdce (feminínny princíp) a myseľ (maskulínny princíp) spoločným úsilím dokážu hory prenášať, robiť vo svete zázraky.
Keď si myseľ osvojí nejaký vznešený ideál a ten dokonalý obraz potom vpečatí do srdca, človek tým v sebe vytvorí duchovný prúd, cez ktorý sa mu bude duša napĺňať božskou substanciou, ktorá ho postupne povedie k naplneniu osvojeného ideálu - ak samozrejme ten "ideál" zodpovedá vôli božej. A práve s odhadom, čo je skutočne pozitívne a čo nie a akým smerom by sa mal spoločenský vývoj uberať, majú ľudia najväčšie problémy. A to nielen obyčajní ľudia, ale predovšetkým tí, ktorí majú možnosť o smere vývoja rozhodovať.
O väčšine Európanov platí, že sa už viac-menej dokážu povzniesť nad nízke osobné ciele a majú v sebe túžbu zmeniť svet k lepšiemu. A mnohí sa o to skutočne aj snažia. Problém je v tom, ako si ten "lepší svet" predstavujú a aké prostriedky pritom volia. Väčšina ľudí sa pokúša riešiť súčasné problémy vo svete len premiestňovaním vecí a ľudí z jedného miesta na druhé, trestaním a odmieňaním krajín, donucovaním, zmenou zastaralých režimov a vytváraním nových. Ale poprední predstavitelia si očividne neuvedomujú, že takýmto spôsobom svet zmeniť nemožno. Odpor je často prisilný na to, aby sa nám to podarilo, keď sme v minulosti neurobili nič pre to, aby sme zmenili zmýšľanie ľudí.
Súčasnosť je výsledkom myslenia, cítenia a konania ľudí v minulosti, preto je také ťažké zmeniť ju. Môžeme zmeniť len budúcnosť, a to tým, že teraz, v súčasnosti, zmeníme k lepšiemu seba. Keď sa k tomu odhodlá dostatočný počet ľudí, budúce pokolenia im za to budú veľmi vďačné. Budúcnosť bude výsledkom našich terajších snáh - k dobrému či zlému. A aké snahy dnes prevládajú? O čo sa spoločnosť ako celok usiluje?
Už pred viac než dvesto rokmi sa v tajných spoločnostiach načrtol plán na vytvorenie paneurópskeho útvaru, ktorý sa v minulom storočí skutočne aj realizoval - v podobe Európskej únie. Takisto je tu plán na vytvorenie podobného celku na americkej pevnine a v Ázii. Idea to nie je zlá, ale jej realizácia v praxi je absolútne chybná a keď sa toto čoskoro nezmení, hanebne stroskotá. Áno; európsky byrokratický, ťažkopádny super-štát, ktorý teraz už začína rozhodovať aj o tom, čo si ľudia môžu myslieť a čo nie, nemá nádej na prežitie! Idea európskeho super-štátu je v rozpore so zmýšľaním európskych národov. Tie majú záujem na spoločnej budúcnosti, ale na úplne inom základe a princípe.
Naša pevnina je dnes úplne paralyzovaná a to preto, lebo ju riadi len srdce (feminínny princíp). Feminínny princíp rozhoduje vo vládach, v médiách, na všetkých úrovniach riadenia! Len samotné srdce dnes rozhoduje o našej budúcnosti A keďže to je slepé, nevidí, že tou budúcnosťou je priepasť. Feminníny princíp je príčinou, že našu pevninu dnes zaplavujú ilegálni imigranti z tretieho sveta a postupne ju rozkladajú. A žiaľ, o to práve tomuto princípu ide! Ten rozhodol, že národy treba rozbiť, narušiť, zlikvidovať; že ich treba navzájom pomiešať, pretože odlišnosti sú zdrojom konfliktov. Ale to vôbec nie je pravda! Odlišnosti, zosúladené vyšším ideálom, sú v skutočnosti obohatením celku. Bez nich by svet stratil svoju pestrofarebnosť a stal by sa fádnym, nevábnym, uniformovaným miestom pre život. V takom svete by žili samí nešťastní ľudia. To nám hovorí zdravý rozum - tá myseľ, ktorú dnes srdce úplne zatlačilo do kúta. Potlač slobodu prejavu, nedovoľ ľuďom slobodne sa zamýšľať nad vecami - a výsledkom je katastrofa.
Pretože pod pojmom "feminínny princíp" nesmieme chápať len ženy alebo súcitných ľudí. Tu ide o dva základné božské princípy, dve rozhodujúce sily a tendencie. Feminínny princíp je negatívny (-); ten predstavuje hmotu, orientáciu na zem, na fyzickú pláň, kým maskulínny je pozitívny (+) a ten predstavuje živého ducha, orientáciu na neviditeľné, božské.
Feminínny princíp začal v našich končinách nadobúdať na sile pred dvetísíc rokmi prostredníctvom šírenia feminínne ladeného kresťanstva a neskôr hlavne vďaka vládnucej triede, ktorou bola aristokracia a duchovenstvo. Aristokracia hýrila, užívala si, bavila sa a hodovala a aby to mohla robiť, dereš bol v činnosti aj vtedy, keď bola neúroda a sedliaci nemali pánovi čo odovzdať. A duchovenstvo nielenže jej poslušne prisluhovalo, aby mohlo naplniť svoje vlastné ambície, ale natoľko sa oddalo čisto len pozemským cieľom, že úplne stratilo spojenie s božským svetom a dnes už dokonca ani nechápe, že sa dostalo na scestie.
A tento trend sa dnes už rozšíril aj medzi európskym ľudom - hlavne vďaka materiálnemu úspechu Ameriky, na ktorú sa svet díval s obdivom a chcel sa jej podobať.
A prečo je feminínny princíp negatívny? To si možno zjednodušene vysvetliť tak, že materiálne orientovaný človek je večne nespokojný; nech získa vo fyzickej pláni čokoľvek, stále nemá dosť, stále sa cíti byť ukrivdený, neuznaný, zanedbávaný, nešťastný. Materiálne orientované túžby sú ako večne horiaci oheň; keď sa jedna naplní, hneď jej miesto zaujme druhá.
Kdežto pozitívne ladený človek má vieru v seba, v svoje schopnosti a neúspech ho nikdy neodradí nadlho, pretože taký si ho vie vždy nejako odôvodniť; taký verí, že prozreteľnosť má preňho osobne istý plán; že tá ho povedie k úspechu nejakou inou cestou. A keďže zaujíma takýto pozitívny postoj, jeho očakávania sa často skutočne aj splnia. Taký je vždy naplnený nádejou, vie sa tešiť aj z maličkostí a keďže je sebaistý a netrápi sa kvôli budúcnosti, nemá problém preciťovať lásku a deliť sa o ňu. Tak akí chceme byť, keď sa "negatívnym" postojom nikdy nemôžeme dopracovať k úspechu a ku štastiu?
Keď chceme, aby sme tu pre svojich potomkov zanechali miesto, kde by mohli slobodne rozvíjať svoje talenty a schopnosti, musíme zmeniť svoj postoj. Inak budúce pokolenia budú preklínať túto dobu aj nás.
Musíme sa snažiť o vyváženosť svojho cítenia a myslenia, nedať sa unášať citom - a istotne nie len čisto materiálnymi túžbami. A musíme sa snažiť čo najviac naučiť o svete a o živote, pretože hlúposť a nevedomosť je ešte nebezpečnejšia, než bezhlavý cit.
Prevzaté z :: prop.sk - Nezávislý internetový spravodaj
Raz priviedli k sudcovi dvoch mužov, ktorých vinili, že ukradli zo súkromného sadu jablká. Ale počas vypočúvania sa ukázalo, že jeden z nich bol celkom slepý a druhý invalid, ktorý vôbec nemohol chodiť. A všetci sa čudovali, ako mohli tí dvaja postihnutí jablká ukradnúť. Lenže sudca sa nedal oklamať a vraví:
"Keby sa o to boli snažili každý osobitne, nikdy by to neboli dokázali, ale keď sa beznohý posadil slepému na plecia, nemali problém jablká ukradnúť!" A majster Ivanov k tomuto príbehu povedal, že toto platí aj pre srdce a myseľ človeka.
Srdce je slepé, ale to môže kráčať, bežať, dokonca aj cválať, kam sa mu zachce. Srdce poháňa túžba a môže sa pohýnať hocijakým smerom. Myseľ sleduje, pozoruje, zvažuje a hodnotí, ale tá sama osebe nič nedokáže. Tá potrebuje srdce, aby ju prenieslo tam, kde chce byť. Ale srdce (feminínny princíp) a myseľ (maskulínny princíp) spoločným úsilím dokážu hory prenášať, robiť vo svete zázraky.
Keď si myseľ osvojí nejaký vznešený ideál a ten dokonalý obraz potom vpečatí do srdca, človek tým v sebe vytvorí duchovný prúd, cez ktorý sa mu bude duša napĺňať božskou substanciou, ktorá ho postupne povedie k naplneniu osvojeného ideálu - ak samozrejme ten "ideál" zodpovedá vôli božej. A práve s odhadom, čo je skutočne pozitívne a čo nie a akým smerom by sa mal spoločenský vývoj uberať, majú ľudia najväčšie problémy. A to nielen obyčajní ľudia, ale predovšetkým tí, ktorí majú možnosť o smere vývoja rozhodovať.
O väčšine Európanov platí, že sa už viac-menej dokážu povzniesť nad nízke osobné ciele a majú v sebe túžbu zmeniť svet k lepšiemu. A mnohí sa o to skutočne aj snažia. Problém je v tom, ako si ten "lepší svet" predstavujú a aké prostriedky pritom volia. Väčšina ľudí sa pokúša riešiť súčasné problémy vo svete len premiestňovaním vecí a ľudí z jedného miesta na druhé, trestaním a odmieňaním krajín, donucovaním, zmenou zastaralých režimov a vytváraním nových. Ale poprední predstavitelia si očividne neuvedomujú, že takýmto spôsobom svet zmeniť nemožno. Odpor je často prisilný na to, aby sa nám to podarilo, keď sme v minulosti neurobili nič pre to, aby sme zmenili zmýšľanie ľudí.
Súčasnosť je výsledkom myslenia, cítenia a konania ľudí v minulosti, preto je také ťažké zmeniť ju. Môžeme zmeniť len budúcnosť, a to tým, že teraz, v súčasnosti, zmeníme k lepšiemu seba. Keď sa k tomu odhodlá dostatočný počet ľudí, budúce pokolenia im za to budú veľmi vďačné. Budúcnosť bude výsledkom našich terajších snáh - k dobrému či zlému. A aké snahy dnes prevládajú? O čo sa spoločnosť ako celok usiluje?
Už pred viac než dvesto rokmi sa v tajných spoločnostiach načrtol plán na vytvorenie paneurópskeho útvaru, ktorý sa v minulom storočí skutočne aj realizoval - v podobe Európskej únie. Takisto je tu plán na vytvorenie podobného celku na americkej pevnine a v Ázii. Idea to nie je zlá, ale jej realizácia v praxi je absolútne chybná a keď sa toto čoskoro nezmení, hanebne stroskotá. Áno; európsky byrokratický, ťažkopádny super-štát, ktorý teraz už začína rozhodovať aj o tom, čo si ľudia môžu myslieť a čo nie, nemá nádej na prežitie! Idea európskeho super-štátu je v rozpore so zmýšľaním európskych národov. Tie majú záujem na spoločnej budúcnosti, ale na úplne inom základe a princípe.
Naša pevnina je dnes úplne paralyzovaná a to preto, lebo ju riadi len srdce (feminínny princíp). Feminínny princíp rozhoduje vo vládach, v médiách, na všetkých úrovniach riadenia! Len samotné srdce dnes rozhoduje o našej budúcnosti A keďže to je slepé, nevidí, že tou budúcnosťou je priepasť. Feminníny princíp je príčinou, že našu pevninu dnes zaplavujú ilegálni imigranti z tretieho sveta a postupne ju rozkladajú. A žiaľ, o to práve tomuto princípu ide! Ten rozhodol, že národy treba rozbiť, narušiť, zlikvidovať; že ich treba navzájom pomiešať, pretože odlišnosti sú zdrojom konfliktov. Ale to vôbec nie je pravda! Odlišnosti, zosúladené vyšším ideálom, sú v skutočnosti obohatením celku. Bez nich by svet stratil svoju pestrofarebnosť a stal by sa fádnym, nevábnym, uniformovaným miestom pre život. V takom svete by žili samí nešťastní ľudia. To nám hovorí zdravý rozum - tá myseľ, ktorú dnes srdce úplne zatlačilo do kúta. Potlač slobodu prejavu, nedovoľ ľuďom slobodne sa zamýšľať nad vecami - a výsledkom je katastrofa.
Pretože pod pojmom "feminínny princíp" nesmieme chápať len ženy alebo súcitných ľudí. Tu ide o dva základné božské princípy, dve rozhodujúce sily a tendencie. Feminínny princíp je negatívny (-); ten predstavuje hmotu, orientáciu na zem, na fyzickú pláň, kým maskulínny je pozitívny (+) a ten predstavuje živého ducha, orientáciu na neviditeľné, božské.
Feminínny princíp začal v našich končinách nadobúdať na sile pred dvetísíc rokmi prostredníctvom šírenia feminínne ladeného kresťanstva a neskôr hlavne vďaka vládnucej triede, ktorou bola aristokracia a duchovenstvo. Aristokracia hýrila, užívala si, bavila sa a hodovala a aby to mohla robiť, dereš bol v činnosti aj vtedy, keď bola neúroda a sedliaci nemali pánovi čo odovzdať. A duchovenstvo nielenže jej poslušne prisluhovalo, aby mohlo naplniť svoje vlastné ambície, ale natoľko sa oddalo čisto len pozemským cieľom, že úplne stratilo spojenie s božským svetom a dnes už dokonca ani nechápe, že sa dostalo na scestie.
A tento trend sa dnes už rozšíril aj medzi európskym ľudom - hlavne vďaka materiálnemu úspechu Ameriky, na ktorú sa svet díval s obdivom a chcel sa jej podobať.
A prečo je feminínny princíp negatívny? To si možno zjednodušene vysvetliť tak, že materiálne orientovaný človek je večne nespokojný; nech získa vo fyzickej pláni čokoľvek, stále nemá dosť, stále sa cíti byť ukrivdený, neuznaný, zanedbávaný, nešťastný. Materiálne orientované túžby sú ako večne horiaci oheň; keď sa jedna naplní, hneď jej miesto zaujme druhá.
Kdežto pozitívne ladený človek má vieru v seba, v svoje schopnosti a neúspech ho nikdy neodradí nadlho, pretože taký si ho vie vždy nejako odôvodniť; taký verí, že prozreteľnosť má preňho osobne istý plán; že tá ho povedie k úspechu nejakou inou cestou. A keďže zaujíma takýto pozitívny postoj, jeho očakávania sa často skutočne aj splnia. Taký je vždy naplnený nádejou, vie sa tešiť aj z maličkostí a keďže je sebaistý a netrápi sa kvôli budúcnosti, nemá problém preciťovať lásku a deliť sa o ňu. Tak akí chceme byť, keď sa "negatívnym" postojom nikdy nemôžeme dopracovať k úspechu a ku štastiu?
Keď chceme, aby sme tu pre svojich potomkov zanechali miesto, kde by mohli slobodne rozvíjať svoje talenty a schopnosti, musíme zmeniť svoj postoj. Inak budúce pokolenia budú preklínať túto dobu aj nás.
Musíme sa snažiť o vyváženosť svojho cítenia a myslenia, nedať sa unášať citom - a istotne nie len čisto materiálnymi túžbami. A musíme sa snažiť čo najviac naučiť o svete a o živote, pretože hlúposť a nevedomosť je ešte nebezpečnejšia, než bezhlavý cit.
Prevzaté z :: prop.sk - Nezávislý internetový spravodaj
29.08.2006