Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > Manipulátori a kombinátori „novej internacionály“

Manipulátori a kombinátori „novej internacionály“

Manipulátori a kombinátori „novej internacionály“

„Globalizmus“ – to je v súčasnosti najmodernejšie slovo liberálno-progresívneho myslenia. Hoci ak sa zamyslíme nad jeho objektívnym obsahom, zarazí nás jeho banalita. Naozaj: už na začiatku 19. storočia výskumníci písali o jednotnom svetovom priestore, ktorý je vytváraný trhovou civilizáciou výmenného obchodu. Vynájdenie mechanického tkacieho stroja v Anglicku malo za následok bankrot miliónov tkáčov v Indii; zrod republikánskej myšlienky vo Francúzsku začalo podkopávať tróny východných monarchií a v Rusku inšpirovalo hnutie dekabristov.


Čo k tomuto všetkému z tohto hľadiska pridala súčasná doba? Uvediem iba niekoľko kvantitatívnych parametrov: ako nikdy predtým vzrástla rýchlosť komunikácie a jej spektrum sa rozšírilo o informačnú oblasť. Nech našu predstavivosť akokoľvek ohromuje súčasná informačná revolúcia, k podstate pojmu, označujúceho svetovú civilizáciu výmenného obchodu, málo čo dodáva. Ak sa pozrieme zblízka na akékoľvek senzácie scientizmu, týkajúce sa epochálnych výdobytkov súčasnej vedecko-technologickej revolúcie, pôsobia dosť banálne v porovnaní s pocitom základného zvratu, ktorý bol príznačný pre pozorovateľov rodiacej sa európskej moderny.

Celkom k iným záverom však dospejeme, ak sa pokúsime zhodnotiť inovácie globalizácie z inej, subjektívnej stránky, týkajúcej sa kultúrnych, morálnych a politických základov našej civilizácie. Tu práve vyjde najavo, že pokiaľ ide o súčasný globalizmus, máme dočinenia s najnovšou formou nihilizmu, hľadajúcou alibi v takzvaných objektívnych tendenciách.

V skutočnosti intímna stránka globalizmu spočíva v pozícii dôsledného dištancovania sa od všetkých miestnych záujmov, noriem a tradícií . Pričom ak na úsvite moderny, v období formovania veľkých európskych národov, sa proti feudálnemu regionalizmu postavil jednotný superetnický priestor štátu-národa, teraz sa samotný tento štát-národ vníma ako nositeľ regionalizmu .

Kto ho tak vníma? Súčasné elity – ekonomické, politické, intelektuálne. Dnes byť elitou a realizovať sa ako elita znamená postaviť seba do nezávislej pozície vo vzťahu k národnostným záujmom a národnostným nádejam. O tomto novom zmysle pojmu elita stojí za to pouvažovať. Predtým národy vkladali do svojej národnej elity svoje najlepšie nádeje. Elita bola vrcholom národnej skúsenosti, prezentovala vôľu národa a snažila sa zrealizovať jeho sny o lepšej budúcnosti. Národné elity sľubovali svojim národom pokrok a vzdelanie a svojou činnosťou sa snažili tieto sľuby naplniť. Teraz, v dobe globalizmu, byť elitou znamená v podstate byť členom istej tajnej internacionály, nijako nespojenej s miestnymi národnými záujmami.

Súčasné elity predstavujú čosi ako uzavretý medzinárodný klub so svojou korporatívnou etikou, ktorý nemá nič spoločné s občianskou a politickou etikou, ktorá zaväzuje slúžiť svojej krajine, národu a štátu. A keďže jednotlivým národov sa to sotva môže páčiť, ideológia súčasného globalizmu nevyhnutne obsahuje istý krytý podtext, istú ezoteriku, často pripomínajúcu učenie niekdajších gnozeologických siekt.

Globálna gnozeológia má dvojité dno. Jej vonkajšia stránka obsahuje všetky staré nálepky epochy moderny – pokrok, všeobecný blahobyt, ľudské práva. Ak bude odhalená jej vnútorná stránka, vyjadrovaná tajným jazykom elity, ktorému rozumejú iba zasvätení, dokáže spôsobiť skutočný zmätok vo vedomí .

V skutočnosti, ak sa pozriete na to zblízka, uvidíte, že väčšina masových výdobytkov veľkej epochy moderny nijako nezapadá do logiky globalizmu. V prvom rade sa to týka posvätného pojmu demokracia alebo politická suverénnosť národa. Demokracia znamená, že funkcie moci realizujú tí, koho si ľud zvolil svojim slobodným rozhodnutím vo voľbách. Jeho vyvolení sú povinní realizovať jeho vôľu a sú ľudom plne kontrolovaní. Politológia globalizmu nemá s týmto konceptom nič spoločné. Počíta s tým, že skutočné centrá moci a prijímania rozhodnutí vôbec nepočítajú s prianiami miestnych voličov a vyjadrujú dohodnuté stratégie medzinárodných korporácií – ekonomických aj politických.

Epocha globalizmu postavila národné elity do akejsi pozície spájacieho článku – medzi vlastným národom a medzinárodnými centrami moci. Pričom vektor zmien je celkom určitý: čím viac narastá tendencia globalizácie, národné politické a ekonomické elity začínajú čoraz menej počúvať hlasy svojich voličov a čoraz viac sa zväzujú prijatými za chrbtami národov rozhodnutiami novej internacionály. Zdá sa, že aj morálka, aj obyčajná logika si vyžaduje, aby to bolo voličovi vysvetlené, aby mu bolo otvorene povedané, že jeho služby už viac nie sú potrebné. Namiesto toho mu však naďalej lichotia, nazývajú ho politickým suverénom a zdrojom demokratickej legitímnej moci.

Takýmto spôsobom sa formuje dvojitá morálka a dvojitý jazyk. Jedny termíny, zdedené po klasickej liberálnej epoche, teraz plnia fakticky už len manipulačnú rolu, uspávajúc občiansku bdelosť národov, druhé sa s nimi stavajú do paralelného radu a odrážajú novú realitu, ktorú pred nami členovia elity považujú za užitočné skrývať. Len čo porovnáme tieto dve rady, okamžite odhalíme ich osudovú nezlučiteľnosť.

Celkom iným myslením sa vyznačovala klasická epocha Osvietenstva. ++Nepoznala dvojité štandardy a dvojitú morálku, neschovávala svoje objavy pred masami. Naopak, všetky úsilia Osvietenstva, celý jeho pátos boli zamerané na to, aby výdobytky osvietenej elity sa stali čo najrýchlejšie prístupnými všetkým. Táto šľachetná otvorenosť Osvietenstva je v súčasnosti pochovaná žrecmi globalizmu, ktorí budujú svoju ezoterickú gnozeológiu a dôkladne ju skrývajú pred nezasvätenými. Klasická epocha nám dala veľkých osvietencov, súčasná plodí veľkých manipulátorov a kombinátorov. Manipulovať je lepšie sondovaných a nezasvätených ľudí; práve preto sa v dobe globalizmu programy masového osvietenia zabaľujú so zámienkou ich trhovej „nevýnosnosti“.

Ako vyplýva z povedaného vyššie, z politického hľadiska epocha globalizmu znamená nový feudalizmus: pochováva demokraciu v jej priamom význame politickej suverenity národa, voliaceho a kontrolujúceho svoju vládu, nahradzujúc ju vládou medzinárodnej šľachty.

Nová etika globalizmu, ktorá plodí následné dištancovanie sa ekonomických elít od miestnych národných záujmov, je sprevádzaná vzostupom nového úžerníctva. Rovnako ako aj v prípade úžerníctva obdobia stredoveku, aj dnes dochádza k oddeleniu finančného kapitálu od výrobnej ekonomiky. Špekulačne-úžernícke zisky vytláčajú zisky podnikateľské, čo znamená panovanie bánk nad podnikmi a panovanie medzinárodnej diaspóry finančných špekulantov – nad národmi, ktoré strácajú ekonomickú suverenitu.

Sú dané tieto tendencie celkom živelné a „objektívne“ a prebiehajú nezávisle od ľudskej vôle a vedomia?

Ak by to bolo skutočne tak, celá zúrivá propaganda globalistov proti národnému štátu a suverenite by stratila akýkoľvek zmysel. Globalisti sa všetkými silami snažia oslabiť a diskreditovať svojprávny národný štát – práve preto, že prekáža ich globálnym dravým zámerom. Všelijaké procedúry, spojené napríklad s oddelením výrobného zisku od špekulatívne-prerozdeľovacieho alebo so zákazmi bez prekážok vyvážať získaný na určitom mieste kapitál za hranice štátu, globalisti odsudzujú v mene veľkých liberálnych princípov, v súlade s ktorými sa štát údajne nemá miešať do ekonomického a sociálneho života ľudí.

Súčasní „liberáli“ globalizmu nechránia podnikateľov, ale finančných špekulantov a podkopávajú pozície skutočných výrobcov, ktorí vytvárajú štátne bohatstvo. Bránia privilégia medzinárodných ekonomických dravcov, ktorí sa opierajú o globálne centrá moci a pestujú v sebe sen o svojom bezhraničnom celosvetovom panovaní, ktoré sa v súčasnosti nazýva jednopólovým svetom.

Je na čase pochopiť, že normálna medzinárodná ekonomická súťaž a partnerské vzťahy vyrastajú z výrobnej ekonomiky národného typu. Ak bude svet tvoriť množstvo suverénnych národných ekonomík, oveľa viac sa priblíži liberálnemu ideálu vzťahov slobodnej trhovej súťaže a partnerstva, než v tom prípade, ak globalisti uškrtia v zárodku národné ekonomiky štátov prostredníctvom voľného vývozu ich kapitálu a rozloženia miestneho priemyslu.

Úsiliami globalistov, aj napriek ich liberálnej rétorike, sa buduje svet ekonomického a politického monopolizmu, v ktorom normálna konkurencia a partnerstvo je nahradené rozdelením ľudí na rasu pánov a nedotknuteľných, na „zlatú miliardu“ a – bezprávnu perifériu.

Iba na báze pevnej národnej suverenity sa dá vytvoriť výrobná ekonomika, založená na normálnom podnikateľskom zisku. Ak podkopeme národný štát ako subjekt, brániaci miestnu ekonomiku pred medzinárodnými finančnými dravcami, nevyhnutne to privedie k oligopolizmu a monopolizmu v svetovom rozsahu, k zámene pluralistického ekonomického a politického systému za globálny totalizmus jediného centra sily.

Pokračovanie nabudúce...


A.Panarin - z knihy Pokušenie globalizmu (úryvok I.)

 
- prevzaté z www.chelemendik.sk -
11.09.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet