Týždenník zo zasadnutia EP

V EP sa spomínali slovensko-maďarské vzťahy

V rámci tzv. jednominútových vystúpení sa v pléne EP spomínali slovensko-maďarské vzťahy, ako aj „protirómske a protimaďarské postoje SNS“ .

Belgický poslanec Marc TARABELLA (PES, BE) uviedol, že po voľbách vznikla na Slovensku „vláda strany SMER, ktorá sa združila s extrémistickou SNS“ a „aj napriek znepokojeniam premiér Fico situáciu uspokojivo nevysvetlil, hoci sa ukázalo, že obavy boli opodstatnené“. Ďalej spomenul, že „mnohí predstavitelia maďarskej menšiny sú prenasledovaní, Slota vedie xenofóbne aktivity a Róbert Fico necháva takýmto aktom otvorené dvere“. Je preto podľa neho „potrebné vydať jasný signál, byť zodpovední a ukázať, že sa nemôžu robiť aliancie s extrémistami, pretože to môže mať katastrofálne dôsledky“. Táto situácia podľa neho „pripomína situáciu spred vojny“.

Maďarská europoslankyňa Lívia JÁRÓKA (EPP-ED, HU) uviedla, že Ján Slota „zastáva nulovú toleranciu voči Rómom“ a je preto podľa nej dôležité hovoriť o predsudkoch, ktoré stále existujú. „Od minulej jari sa takéto tendencie posilňujú“, uviedla, a doplnila, že Slota je „šéfom nacionalistickej strany, ktorá má antimaďarské a antirómske vyjadrenia.“ K podobným trendom podľa nej dochádzalo „už počas Mečiarovej vlády, čo malo takmer nenapraviteľné dôsledky na rómsku populáciu“. Vo svojom prejave ďalej spomenula, že podľa odhadov žije na Slovensku 800.000 Rómov „vo veľmi kritických sociálno-ekonomických podmienkach“, čo vidí ako obrovskú výzvu adresovanú slovenskej vláde. „Treba prekonať predsudky, pretože takého podmienky nie sú v demokracii akceptovateľné“, dodala na záver.
Maďarský poslanec Pál SCHMITT (EPP-ED, HU) hovoril o „ťažení proti maďarským a rómskym spoluobčanom, ktoré zahŕňali fyzické napadnutia a rôzne hanlivé nápisy na športových podujatiach“. Spomenul tiež, že bola „brutálne napadnutá mladá žena maďarskej národnosti len za to, že hovorila po maďarsky pri používaní mobilného telefónu“. Podľa jeho slov to bolo pre Maďarov žijúcich na Slovensku obrovským šokom. Spomínané konanie označil za „odporujúce etickým demokratickým zásadám, ktoré na seba vzala Slovenská republika pri vstupe do EÚ“. Taktiež dodal, že v EÚ nie je priestor na to, aby sa potierali práva národnostných menšín, „o to viac, ak sú dokonca podporované vládou“. Poslancov vyzval, aby spojili svoje sily a postavili sa proti takýmto výrokom niektorých členov slovenskej vlády. „Ak chceme konať v súlade s princípmi EÚ a chceme rešpektovať kolektívne a osobné práva občanov, musíme proti takýmto výčinom konať“.
K téme slovensko-maďarských vzťahov vystúpila aj slovenská europoslankyňa Monika BEŇOVÁ (PES, SK). Uviedla, že ako predstaviteľka Slovenskej republiky odsudzuje a ospravedlňuje sa za útoky, ktoré boli v ostatnom čase spáchané na občanoch menšinových národností, zároveň však zdôraznila, že vláda Slovenskej republiky „veľmi dôsledne prešetruje všetky incidenty, ktoré sa na území Slovenskej republiky stali“. Minister vnútra podľa jej slov vystúpil pred parlamentným výborom a predložil priebeh vyšetrovaní. Takisto ubezpečila, že vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení „veľmi jasne deklaruje a zdôrazňuje, že bude dodržiavať, podporovať a rozširovať všetky občianske práva a práva národnostných menšín“.
Na rovnakú tému hovoril aj Csaba Sándor TABAJDI (PES, HU). Minulé leto sa podľa neho na Slovensku vytvorila koalícia, v ktorej „jeden z predstaviteľov extrémistickej strany prišiel s neprijateľnými vyjadreniami“. Nacionalistická strana „uvoľnila ducha z fľaše a obyvatelia národnostných menšín boli napádaní“. Ako dodal, nie je si istý, či slovenská vláda chápe, že európske inštitúcie neumožnia, aby sa niektorá vláda hrala s nacionalistickými zbraňami. „Takéto veci musia byť ihneď na Slovensku udusené v zárodku. Nemôžeme tolerovať nacionalizmus a extrémizmus. Nikto nechce Slovensko izolovať, ale nemôžeme tolerovať extrémistické prejavy“.
Slovenský europoslanec maďarskej národnosti Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK) takisto hovoril o maďarsko-slovenskom napätí. „Premiér vlády sa len s oneskorením a neadekvátne dištancoval od prejavov xenofóbie a násilných protimaďarských útokov. Robí dokonca isté výroky a atakuje predstaviteľov SMK“. K atakom podľa neho začalo dochádzať od momentu, „keď sa do koalície dostala extrémistická SNS“. Orgány EÚ by preto podľa neho mali venovať väčšiu pozornosť tomu, čo sa deje v členských štátoch a k týmto anomáliám sa vyjadriť.
Daň za autá má závisieť od emisií, nie od štátu registrácie



EP schválil legislatívne uznesenie, ktorým podporil Komisiou navrhnuté zmeny v oblasti zdaňovania osobných automobilov. Tá navrhla, aby boli registračné dane za osobné autá v budúcnosti zrušené a nahradené cestnou daňou závisiacou od úrovne znečisťovania prostredia. Má sa tým vyriešiť problém vyplývajúci z nejednotnosti registračných daní v EÚ a zároveň napomôcť ochrane životného prostredia. Konečné slovo však bude mať Rada, nakoľko Parlament má v tejto otázke len konzultačnú právomoc.

Registračné dane za osobné automobily sa v súčasnosti v rámci členských krajín EÚ navzájom odlišujú, čo spôsobuje, že dochádza k daňovým špekuláciám a tiež k prekážkam správneho fungovania jednotného trhu. Navrhovaná smernica má odstrániť tieto prekážky, avšak v súlade so zásadou rozpočtovej neutrality. Európska komisia preto navrhuje, aby sa systém registračných daní postupne počas desiatich rokov zrušil a nahradil by sa ročnou cestnou daňou závisiacou od emisií oxidu uhličitého. To znamená, že majitelia automobilov, ktoré poškodzujú životné prostredie menej, by platili aj menšie dane a naopak. Návrh si nekladie za cieľ zavádzať nové dane, ale reštrukturalizovať tie existujúce.

Poslanci v uznesení schválenom pomerom hlasov 385 za, 139 proti a 109 absencií so zmenami navrhnutými Komisiou súhlasia, no zároveň žiadajú ešte viac posilniť environmentálny aspekt takejto legislatívy. Nová daň by preto podľa nich nemala závisieť len od emisií oxidu uhličitého, ale aj od spotreby paliva a úrovne vypúšťania iných škodlivín. Podľa spravodajkyne Riis-Jørgensen ide o „dôležitý odkaz automobilovému priemyslu, aby sa vyrábali viac palivovo-šetrné a menej znečisťujúce vozidlá“.

Europoslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, aby „v záujme ochrany historických vozidiel a veteránov“ žiadne z ustanovení smernice nemohlo uprieť členským štátom právo „oslobodiť od cestných daní vozidlá staré alebo staršie ako 20 rokov“.

Vysvetlenie hlasovania:

V rámci tzv. vystúpení hlasovania na tému nových cestných daní vystúpil aj slovenský europoslanec Milan GAĽA (EPP-ED, SK). Ako uviedol, na Slovensku sa neuplatňuje registračná daň, ani ročná daň z prevádzky osobných vozidiel a tak by zavedenie novej dane „viedlo k zvýšenému daňovému zaťaženiu fyzických osôb“. Okrem toho kombinácia zložky CO2 pri výpočte ročnej dane z prevádzky osobného auta podľa jeho slov „nemusí viesť k nákupu nových áut, ktorých vplyv na znečistenie životného prostredia je menší“. Dodal, že daňové otázky patria do výhradnej kompetencie členských krajín, čo by malo podľa neho byť aj v tomto prípade rešpektované. „Z týchto dôvodov som sa rozhodol pri hlasovaní o tomto návrhu zdržať“, informoval poslaneckých kolegov Milan Gaľa.
Výdavky na tlmočenie v európskych inštitúciách

EP schválil uznesenie o výdavkoch na tlmočenie v európskych orgánoch a inštitúciách. Mnohojazyčnosť označuje za jeden z hlavných znakov Únie, ktorý je rozhodne potrebné zachovať. Aj napriek značným nákladom na tlmočenie totiž ide o prvok zaisťujúci rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ. Poslanci v uznesení vyzvali, aby európske inštitúcie pri používaní tlmočníkov navzájom lepšie spolupracovali s cieľom tieto nevyhnuté výdavky využiť čo najefektívnejšie.

Mnohojazyčnosť označuje uznesenie za jeden z hlavných znakov Európskej únie, ktorý zdôrazňuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zaisťuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ. Umožňuje totiž občanom využívať svoje právo dorozumievať sa v orgánoch a inštitúciách EÚ ktorýmkoľvek z jej úradných jazykov, a tým im umožňuje aj uplatňovať svoje právo demokratickej kontroly.

Europoslanci majú podľa rokovacieho poriadku EP právo hovoriť v pléne a výboroch ľubovoľne zvoleným úradným jazykom EÚ, teda napr. aj slovensky, pričom je zaistené okamžité simultánne tlmočenie do všetkých ďalších oficiálnych jazykov. Táto mnohojazyčnosť, ktorá z EP robí jediný parlament sveta vykonávajúci svoju činnosť v 20 jazykoch a zároveň najväčšieho inštitucionálneho zamestnávateľa tlmočníkov, musí byť podľa správy rozhodne zachovaná.

Uznesenie o výdavkoch na tlmočenie (nie na preklady) uvádza, že v roku 2003 dosiahli celkové náklady na tieto služby sumu 57 miliónov eur v Európskom parlamente a 106 miliónov eur v Európskej komisii, Rade, výboroch a niektorých európskych agentúrach. Priemerné náklady na tlmočenie za jeden deň tlmočenia boli v Európskom parlamente 1476 eur a v Komisii a Rade 1046 eur. Napriek tomu predstavujú celkové náklady na všetky jazykové služby orgánov a inštitúcií EÚ (tlmočenie aj preklady) len 1 % celkového rozpočtu EÚ.

V EP je v súčasnosti 398 oficiálnych postov tlmočníkov a spolu s Komisiou a Európskym súdnym dvorom spravuje Parlament databázu ďalších približne 2700 konferenčných tlmočníkov "na voľnej nohe", ktorí pokrývajú približne 50 % tlmočníckej práce.

Nakoľko z celkovej čiastky vynaloženej v roku 2003 na tlmočenie vo všetkých európskych inštitúciách (163 miliónov eur) prestavovalo 25,9 miliónov eur náklady na poskytnuté služby, ktoré v konečnom dôsledku neboli využité (napr. na tlmočníkov, ktorí mali tlmočiť na rokovaniach, ktoré boli na poslednú chvíľu zrušené či presunuté), mali by sa podľa uznesenia Parlament, Rada a Komisia usilovať o zníženie týchto situácií. V prípade EP predstavovali tieto náklady 2,5 milióna eur.

Schválený text odmieta zámer vytvoriť medziinštitucionálny úrad, ktorý by poskytoval tlmočníčke služby všetkým orgánom a inštitúciám EÚ. Predsedníctvo EP označilo 4. septembra 2005 tento zámer za nezlučiteľný so záujmami Parlamentu. Uznesenie zároveň konštatuje, že úplné náklady na tlmočenie za jeden deň sú v Parlamente takmer o 30 % vyššie ako v Rade alebo v Komisii. Za jeden z dôvodov uvádza, že počas zasadnutí v Štrasburgu sa dá využiť len veľmi málo miestnych tlmočníkov, čo zvyšuje náklady EP na tlmočenie o 13 %.

Poslanci navrhujú, aby si príslušné oddelenie Parlamentu a Komisie "v prípade potreby vzájomne poskytovali tlmočníkov a vytvárali zmiešané tlmočnícke tímy". Orgány a inštitúcie majú naďalej podporovať a zľahčovať využívanie "miestnych tlmočníkov", čím by sa znížil vysoký podiel cestovných a ubytovacích výdavkov.
Poskytovanie údajov o leteckých pasažieroch orgánom USA

Plénu Európskeho parlamentu schválilo uznesenie, ktorým poslanci zaujali stanovisko k navrhovanej dohode s USA o poskytovaní údajov o leteckých pasažieroch. Novú dohodu v tejto oblasti má do 30. septembra s USA uzavrieť Rada EÚ, no vzhľadom na to, že EP nemá formálnu právomoc vyjadriť sa k jej obsahu, sa poslanci rozhodli vypracovať svoje odporúčanie. Jeho obsah vyzýva Radu na zabezpečenie dostatočnej ochrany osobných údajov európskych občanov a na zvýšenie právomocí EP v tejto sfére rozhodovania.

Parlament dal v septembri 2004 podnet na Európsky súdny dvor proti Komisii, v ktorom požiadal o zrušenie dohody s USA, ktorú na návrh Komisie uzavrela Rada. Dohoda sa týkala spracovávania a poskytovania záznamov zahŕňajúcich osobné údaje leteckých cestujúcich v rámci boja proti terorizmu. Súdny dvor následne v máji 2006 napadnuté rozhodnutie Rady zrušil, čo znamená, že platnosť súčasnej dohody s USA vyprší 30. septembra tohto roku a Rada musí najneskôr do spomínaného termínu uzavrieť novú. Keďže EP nemá formálnu právomoc vyjadriť sa k jej obsahu, poslanci sa rozhodli vypracovať aspoň svoje odporúčanie.

Schválené uznesenie označuje spomínanú otázku za natoľko dôležitú, že Európska únia by sa mala "v každom prípade dohodnúť s USA na náležitej medzinárodnej zmluve", no akákoľvek dohoda musí podľa EP brať ohľad na ľudské práva.

Prijatý text požaduje, aby sa od 1. októbra 2006 "odstránili právne nedostatky na európskej úrovni" pokiaľ ide o postúpenie údajov o cestujúcich a "zabezpečil sa vyšší stupeň ochrany práv a slobôd cestujúcich", než aký existuje v súčasnosti.

Namiesto dlhodobej zmluvy navrhuje EP vypracovať krátkodobú medzinárodnú dohodu, ktorá by platila od októbra 2006 do novembra 2007, teda na obdobie, na ktoré sa pôvodne vzťahovala dohoda medzi EÚ a USA, ktorú Európsky súdny dvor zrušil. Nová krátkodobá dohoda by mala podľa poslancov v prvom rade prekonať terajšie nedostatky a prísne obmedziť možnosť poskytovať USA údaje na kontrolu finančnej trestnej činnosti alebo na predchádzanie vtáčej chrípke. Navrhuje sa tiež prechod na tzv. "systém PUSH", ktorý platí napr. v prípade dohôd s Kanadou a Austráliou, ktorý umožní poskytovanie údajov orgánom USA na základe konkrétneho odôvodnenia prípad od prípadu, namiesto povolenia prístupu k celej databáze cestujúcich. Okrem toho sa tiež navrhuje zníženie počtu oblastí, v ktorých sa môžu údaje poskytovať.

V uznesení sa uvádza, že systematické zhromažďovanie údajov o bežných občanoch mimo rámca súdneho konania alebo policajného vyšetrovania "by malo v Európskej únii zostať aj naďalej zakázané" a že údaje by sa mali vymieňať len v prípade potreby v súlade s platnou dohodou medzi EÚ a USA o vzájomnej právnej pomoci a extradícii.

Poslanci tiež vyzývajú Radu aby do procesu tvorby legislatívy v tejto oblasti zapájala Parlament a zapájala zástupcov príslušných výborov ako pozorovateľov do dialógu s vládou USA.

Eurokomisár Franco FRATTINI v rozprave uviedol, že Komisia bude EP priebežne informovať o postupe rokovaní s vládou USA, ktoré sa začínajú zajtra v Bruseli. Dodal tiež, že predbežný návrh dohody už fínske predsedníctvo Rady odovzdalo USA. Okrem toho uviedol, že poskytovanie údajov sa nemá týkať letov vo vnútri EÚ, ale len transatlantických letov. Vyslovil sa však za „dobrovoľný“ systém uchovávania biometrických údajov a dodal, že do konca roka preloží Komisia nový návrh v tejto oblasti.
Parlamentu záleží na duševnom zdraví Európanov

EP schválil uznesenie o duševnom zdraví, v ktorom zdôrazňuje potrebu skvalitniť európske služby v tejto oblasti. Podľa štatistík prekoná počas života každý štvrtý Európan aspoň jedno závažné duševné ochorenie a veľkou depresiou trpí každoročne až 18,4 miliónov ľudí od 18 do 65 rokov. Poslanci navrhujú okrem iného reformy „najmä v nových členských štátoch“, v ktorých sa podľa nich praktizovalo zneužívanie psychiatrie, nadmerné používanie liečiv a „neľudské postupy ako napr. klietkové postele“.

Zelená kniha Európskej Komisie, na ktorú uznesenie EP reaguje, stanovuje tri hlavné ciele: podporu a zlepšenie duševného zdravia obyvateľstva EÚ a prevenciu duševných porúch. Europoslanci vyzývajú Komisiu, aby predložila návrh smernice o duševnom zdraví v Európe a ochrane práv osôb trpiacich duševnou poruchou. Služby v oblasti duševného zdravia je podľa EP potrebné reformovať tak, aby boli založené na kvalitnej domácej starostlivosti, podporované komunitou alebo v chránenom zariadení s prístupom k riadnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

EP sa navyše domnieva, že v Zelenej knihe nebolo presne zohľadnené hľadisko pohlavia. Správa napríklad poukazuje na to, že spoločensky vytvorená predstava o tom, ako má vyzerať ženské a dievčenské telo, má vplyv na duševné zdravie a pohodu dievčat a žien, čo vedie k zvýšeniu množstva porúch stravovania. Do každej budúcej stratégie sa majú podľa Výboru tiež zahrnúť osoby s poruchami učenia, lebo tie čelia podobným problémom ako osoby s duševnými poruchami - vrátane vylúčenia zo spoločnosti, diskriminácie, stigmatizácie a nedostatku podpory. Zdôrazňuje sa tiež potreba starostlivého zaobchádzania s pojmami ako "duševné ochorenie", "duševné poruchy", "závažné duševné ochorenie" a "porucha osobnosti".

Poslanci tiež schválili pozmeňujúci návrh, v ktorom naliehavo žiadajú Komisiu, aby podporovala prebiehajúce reformy vo všetkých, „najmä však v nových členských štátoch, v ktorých sa praktizovalo zneužívanie psychiatrie, nadmerné používanie liečiv alebo väznenia či neľudských postupov, ako sú klietkové postele alebo prehnané používanie izolačných miestností“. Uznesenie zdôrazňuje, že v nových členských krajinách sa ukazovatele duševného zdravia v spoločnosti zvyčajne posúvajú nesprávnym smerom, dochádza k mnohým samovraždám, násiliu a k vzniku závislostí, najmä od alkoholu a že tieto krajiny zdedili nedostatočné systémy starostlivosti o duševné zdravie. Parlament sa domnieva, že väzenie nie je vhodným prostredím pre ľudí trpiacich zlým duševným zdravím a že by sa mali aktívne hľadať iné alternatívy.

Všetky budúce návrhy Komisie v oblasti duševného zdravia by mali podľa poslancov vychádzať z partnerstva a konzultácie s osobami, ktoré prešli alebo prechádzajú duševným ochorením a ich rodinami, ošetrovateľmi a nevládnymi organizáciami obhajujúcimi ich práva.

Okrem detí, zamestnancov, starších osôb a znevýhodnených členov spoločnosti sa majú opatrenia podľa poslancov zamerať aj na osoby s vážnymi duševnými chorobami, dlhodobo a nevyliečiteľné ochorenia, zdravotné postihnutie, väzni, etnické a iné menšiny, bezdomovci, prisťahovalci, osoby s neistým pracovným miestom a nezamestnaní. Komisia má venovať pozornosť tiež agresii, rozhodujúcim činiteľom agresívneho jednania a jeho psychologických dôsledkov.

Rozprava:

V rámci rozpravy k tomuto bodu zasadnutia vystúpila aj slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK). Vo svojom príspevku uviedla, že problém mentálneho zdravia nie je novým fenoménom a vyplýva z rôznych príčin. Z hľadiska príčiny pracovného prostredia ide podľa jej slov o snahu zlepšiť ekonomiku, čo má za následok zmenu pracovných podmienok a pracovného tempa. „Teleworking, zvýšené používanie komunikačných technológií, zmena pracovných návykov, zvýšená mobilita – toto všetko vplýva na mentálne zdravie pracovníkov. Požiadavky na flexibilitu, vzdelanie, schopnosti zamestnancov sa zvyšujú a hlavne zamestnanci v strednom a vyššom veku nie sú schopní sa týmto meniacim sa podmienkam prispôsobiť – stres, ktorý pretrváva, môže vyústiť do mentálnych problémov“.

Okrem medicínskej stránky je podľa Ireny Belohorskej potrebné vidieť aj ekonomické dôsledky zhoršeného mentálneho zdravia populácie. „Stres má za následok zníženú účasť v zamestnaní, slabšie pracovné výkony, nezainteresovanosť alebo problémy na pracovisku medzi kolegami“. Keďže problematika verejného zdravia je v rukách národných štátov a Európska únia má len obmedzené právomoci, je podľa nej nutné sústrediť sa na štáty, ktoré majú „najväčšie problémy a najmenej prostriedkov na nápravu“.

Ako uviedla, napriek vysokému počtu samovrážd v Severnej Európe alebo Veľkej Británii by sa pozornosť mala sústrediť hlavne na nové členské štáty EÚ. Päť z nich, uviedla Belohorská, patrí medzi krajiny, v ktorých bolo spáchaných najviac samovrážd. „Štáty Strednej a Východnej Európy a medzi nimi aj Slovensko prešlo veľkými zmenami, a meniace sa pracovné podmienky, zvyklosti a pracovné návyky, ktoré si museli osvojiť podľa vzoru Západnej Európy, museli zvládnuť neobyčajne rýchlo, čo negatívne vplývalo hlavne na zamestnancov v stredom a vyššom veku. Navyše tieto krajiny trpia vysokou nezamestnanosťou, ktorá má takisto vplyv na zhoršené mentálne zdravie“.

Na adresu názorov, ktoré na boj proti tomuto problému navrhujú vytvoriť novú agentúru, sa vyjadrila skepticky. „Nestotožňujem sa s týmto názorom. Ako ďaleko efektívnejšie riešenie vidím prispôsobenie sa už existujúcim agentúram“.


Európsky sociálny model

Plénum Európskeho parlamentu schválilo uznesenie o európskom sociálnom modeli budúcnosti. Ten podľa poslancov odráža spoločný súbor hodnôt založený na „zachovaní mieru, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarite, podpore slobody a demokracie, a dodržiavaní ľudských práv", ktorý však členské štáty neuplatňujú rovnakým spôsobom. Poslanci vyzvali na reformu tohto konceptu a určenie budúcich krokov na jeho nasledovné zachovanie.

Text schválený pomerom hlasov 507 za, 113 proti a 42 absencií pripomína, že spoločné uplatňovanie hodnôt mieru, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity, podpory slobody a demokracie a dodržiavania ľudských práv za uplynulých 60 rokoch umožnilo, aby sa rastúca EÚ stala priestorom väčšej ekonomickej prosperity a sociálnej spravodlivosti. Uznesenie dodáva, že len Únia založená na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, chrániaca svoje spoločné hodnoty, môže byť dostatočne silná na to, aby dokázala brániť aj svoje záujmy. Zároveň vyjadruje presvedčenie, že "neexistuje iná možnosť ako naliehavo reformovať tie hospodárske a sociálne systémy, ktoré nespĺňajú kritéria účinnosti a sociálne udržateľného rozvoja a ktoré nie sú schopné čeliť demografickým zmenám, globalizácii a prudkému nástupu informačných technológií".

Členské štáty uznesenie vyzýva, aby zahájili reformy, „ktoré pomôžu zaistiť finančnú udržateľnosť vnútroštátnych sociálnych systémov, bez toho, aby došlo k ohrozeniu dosiahnutých práv, vzájomnej podpory a medzigeneračnej solidarity“. To všetko s ohľadom na meniacu sa situáciu a pracovný trh, na demografické zmeny, globalizáciu a technologický vývoj. Niektoré najúspešnejšie členské štáty takéto reformy podľa správy už uskutočnili bez narušenia ich sociálnych systémov.

Uznesenie pritom uznáva napr. výhody tzv. systému "flexicurity", ktorý by členské štáty mali podľa svojich možností prijať, aby ochránili schopnosť pracovníkov udržať, či nájsť si pracovné miesto a nájsť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.

EP prijal uznesenie k situácii na Blízkom východe
Europoslanci schválili svoje uznesenie k situácii na Blízkom východe. V jeho texte vyjadruje Parlament znepokojenie nad rozšírením a intenzitou vojenského konfliktu v južnom Libanone a prejavuje hlboké poľutovanie nad všetkými obeťami. Poslanci tiež uznesením rozhodli o vyslaní vyšetrovacej delegácie do Libanonu, Palestíny a Izraela s cieľom monitorovať humanitárne a politické podmienky a ocenili záväzok členských štátov EÚ poskytnúť v rámci mierových síl OSN približne 7 000 vojakov.

V schválenom uznesení vyjadruje plénum EP znepokojenie nad vypuknutím konfliktu v južnom Libanone, rovnako ako aj nad „útokmi hnutia Hizballáh a prehnanou reakciou izraelskej armády“. Hlboké poľutovanie vyjadrili poslanci nad obeťami z radov civilného obyvateľstva v Libanone a v Izraeli, ako aj z radov vojakov a pozorovateľov OSN. Konflikt, ktorý vyústil do humanitárnej katastrofy, nemožno podľa EP vyriešiť vojensky. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že žiadne prímerie nemôže byť trvalé bez toho, aby strany, ktoré sú priamo alebo nepriamo zúčastnené na konflikte, prejavili politickú vôľu riešiť prvotné príčiny súčasnej krízy.

Mandát OSN a plnenie záväzkov zúčastnených strán

Parlament uvítal jednomyseľné prijatie rezolúcie č. 1701 Bezpečnostnou radou OSN, v ktorej sa stanovujú podmienky ukončenia vojenských operácií a posilňuje sa mandát mierových síl OSN (UNIFIL). Poslanci zároveň upozornili, že tento mandát, ako aj pravidlá účasti, štruktúru a právomoci mierových síl OSN je dôležité jasne a primerane definovať. Okrem toho pripomenuli výzvu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, podľa ktorého treba preskúmať, či počas konfliktu nedošlo k porušeniu medzinárodného práva.

Parlament v uznesení opakuje výzvu na okamžité prepustenie unesených izraelských vojakov, ako aj na prepustenie členov palestínskej vlády a palestínskej zákonodarnej rady. Zároveň víta rozhodnutie libanonskej vlády rozmiestniť svoje jednotky v južnom Libanone a dohodu izraelskej armády o stiahnutí za modrú líniu. Prijatý text tiež uvítal výsledok mimoriadnej schôdze Rady pre všeobecné záležitosti a záväzok členských štátov EÚ, na základe ktorého poskytnú v rámci mierových síl OSN približne 7 000 vojakov.

Odzbrojovanie

V otázke odzbrojovania označili poslanci za nevyhnutné, aby všetok dovoz zbraní do Libanonu smeroval výlučne do oficiálnej libanonskej armády. Členským krajinám Únie pripomenuli dôležitosť konať v súlade s požiadavkami rezolúcie č. 1701 o dodávkach zbraní a dôsledne dodržiavať Kódex správania pri vývoze zbraní, nakoľko cieľom je odzbrojenie všetkých milícií, vrátane milícií hnutia Hizballáh. Text zároveň naliehavo vyzýva Irán a Sýriu, aby zohrávali konštruktívnu úlohu, a osobitne vyzýva Sýriu, aby na svojej strane libanonsko-sýrskej hranice posilnila kontroly s cieľom zabrániť dodávkam zbraní neštátnym subjektom.

Obnova Libanonu a ďalšie kroky

Obnova Libanonu si podľa pléna vyžiada „mohutné, rýchle a účinné úsilie“. V tomto ohľade Parlament uvítal rozhodnutie Komisie a členských štátov poskytnúť humanitárnu pomoc vo výške 120 mil. EUR.

EP sa v uznesení opätovne vyslovil za „v mieri a bezpečnosti nažívajúce štáty Izrael a Palestínu“ a vyhlásil podporu predsedovi Palestínskej samosprávy Mahmúdovi Abbásovi v jeho úsilí o posilnenie národného dialógu medzi rozličnými palestínskymi stranami s cieľom vytvoriť novú palestínsku vládu. Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (EMPA) by podľa poslancov ako jediná parlamentná inštitúcia zvolených zástupcov národov južného pobrežia Stredozemného mora a Európskej únie mala prevziať zodpovednosť za uľahčenie obnovy dialógu a spolupráce medzi stranami v otázke Blízkeho východu.

EP je presvedčený, že najlepšou zárukou trvalého mieru a ľudského rozvoja je budovanie inštitúcií, ktoré zjednotia krajiny stredomorskej kotliny, napr. Eurostredomorskej rozvojovej banky. Vyzval preto členské štáty EÚ, aby sa usilovali „skôr o vytváranie takýchto inštitúcií, než o uzatváranie dvojstranných dohôd“.

Rozprava zo dňa 6. 9. 2006:

Hans-Gert POETTERING (EPP-ED, DE) za skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov vyslovil presvedčenie, že vojenské riešenie na Blízkom východe nie je možné, pretože „mier musí začať v hlavách zodpovedných." Ako ďalej spomenul, „vojaci sú unášaní a zabíjaní, a dôsledky sú strašné - bombardujú sa údajné aj skutočné vojenské ciele a to všetko s nespočetnými civilnými obeťami". Situáciu označil za „mnohoročnú špirálu násilia, diabolský kruh bez konca".

K vytvoreniu podmienok pre mier môže podľa Poetteringa prispieť vojenská prítomnosť. "Cieľom je nezávislý Libanon. Je neprijateľné, aby ho Sýria alebo Irán priamo či nepriamo kontrolovali (...) Hizballáh je politická, ale i vojenská organizácia. Kto chce demokraciu na Blízkom východe, musí akceptovať výsledok volieb a Hizballáh vo vláde a v parlamente. Čo je ale neprijateľné, je štát v štáte, a to, že politická strana má vlastnú milíciu a tým spochybňuje postup vlastnej vlády a vlastnej armády v nezávislom Libanone. Preto musí byť riešením odzbrojenie Hizballáhu“.

Predseda Socialistickej skupiny v Európskom parlamente Martin SCHULZ (PES, DE) zdôraznil "historickú šancu" pre Európanov, Úniu aj ostatné krajiny. "Musíme konštatovať, že riešenia Spojených štátov amerických v oblasti úplne zlyhali a že aj toto zlyhanie je jednou z príčin dnešnej situácie“. Európania majú podľa neho preto povinnosť pokúsiť sa o konštruktívny príspevok k riešeniu. "Potrebujeme celkovú koncepciu (...), ktorá neobíde riešenie palestínskej otázky, pretože to je príčinou destabilizácie celej oblasti."

Na tému Izraelu uviedol, že v prvom rade ide o jeho právo na existenciu. „Pre nás, sociálnych demokratov v Európe, je to jasné - existencia Izraelu je základným prvkom našej politiky a každý, kto to spochybňuje, je naším protivníkom", zdôraznil Schulz. Vzápätí dodal, že „v súčasnej situácii je však potrebné posilniť aj Libanon". Dialógu sa všetkými silami v Palestíne sa podľa jeho slov už nemožno ďalej vyhýbať. K islamu poznamenal, že je neprípustné, „aby sa niekoľko zdivočených teroristov kládlo na rovnakú úroveň s miliardou ľudí na tomto svete. To by bola fatálna chyba".

Graham WATSON (ALDE, UK) za Skupinu Aliancia liberálov a demokratov vo svojom prejave pripomenul viac ako tisíc obetí na životoch, najmä z radov civilistov. Poučením zo situácie je podľa neho „neobzerať sa, ale dívať sa dopredu". Ako uviedol, „nemal by sa strácať čas a malo by sa rozmiestniť 7 000 vojakov, ktorých Únia sľúbila UNIFILu na stabilizáciu situácie v južnom Libanone, na ukončenie prísunu zbraní a na podporu humanitárnej pomoci."

Ďalej uviedol, že EÚ musí „hovoriť jednotným hlasom a žiadať okamžité zrušenie izraelskej námornej a vzdušnej blokády Libanonu“, ako aj „ukončenie blokády Gazy“. Taktiež je podľa neho potrebné „napomôcť vzniku funkčnej palestínskej vlády, odsudzovať teroristické útoky, a zároveň zapojiť Hizballáh a Hamas do demokratického dialógu". Ostrej kritike podrobil Watson Javiera SOLANU: "Je absurdné, že tu pán Solana nie je, aby s nami diskutoval o pravidlách zapojenia sa do tohto konfliktu (...) Pokiaľ sa to nepodarí a nám sa mnoho mladých vojakov vráti domov mŕtvych, budú ľudia chcieť vedieť, kto je za to v Európe zodpovedný."

Daniel Marc COHN-BENDIT (Greens/EFA, DE) zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie uviedol, že cieľom musí byť "samostatný palestínsky štát a štát Izrael, kde budú ľudia môcť žiť v bezpečí".

Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice podrobil ostrej kritike tak izraelskú protiofenzívu, ako aj postup USA. Radu EÚ obvinil z váhavého postoja a kritizoval aj to, že uznala právo Izraelu na sebaobranu. Odsúdenie únosu izraelských vojakov Hizballáhom označil za "legitímne".

Cristiana MUSCARDINI (UEN, IT) za Skupinu Únie za Európu národov pripomenula, že "útočník sa často zamieňa za napadnutého" s tým, že sa podľa nej vôbec nezohľadňuje ostreľovanie raketami Hizballáhu a výroky iránskeho prezidenta o tom, že Izrael by mal byť vymazaný z mapy sveta. "Hizballáh je hnutím s vojenskou logikou, ktorá žije zo zbraní a peňazí z iných krajín v oblasti. Ako chcete obe strany merať rovnakým metrom?" Táto poslankyňa pripomenula, že cieľom Hizballáhu je zničenie Izraela. "Musíme podporovať UNIFIL, ktorý bude schopný dohliadať na odzbrojenie Hizballáhu." Veľvyslanectvá krajín EÚ by podľa nej mali Izraelčanom pomáhať rovnako ako Európanom.

Bastiaan BELDER (IND/DEM, NL) v mene Skupiny nezávislosť/demokracia kritizoval nejasnosť mandátu OSN. "Ktoré námorníctvo členského štátu EÚ by sa chcelo bezmocne pozerať na zbrojenie Hizballáhu?", spýtal sa pléna a dodal, že izraelská blokáda libanonských pobrežných vôd je preto podľa neho len logická. "Inak sa nedá zabrániť pašovaniu zbraní a ďalšiemu zbrojeniu Hizballáhu“
DAPHNE bude aj naďalej financovať boj proti násiliu

Poslanci schválili v rámci prvého čítania legislatívne uznesenie, ktoré sa týka úspešne fungujúceho programu EÚ orientovaného na boj proti násiliu páchanému na ženách a deťoch, známemu pod názvom DAPHNE. Európska komisia chcela pôvodne začleniť pod tento program okrem spomínanej problematiky aj oblasť drogovej prevencie, na žiadosť EP však od svojho zámeru upustila a na boj proti drogám ustanoví nový a oddelený program. Europoslanci tiež hlasovali za navýšenie financií.

Komisia na žiadosť Parlamentu pôvodne navrhovaný program „Boj proti násiliu (Daphne), drogová prevencia a informovanosť“ rozdelila na žiadosť EP na dva samostatné programy - jeden týkajúci sa "boja proti násiliu" (Daphne III) a druhý zameraný na "drogovú prevencia a informovanosť“. Poslanci sa totiž obávali, že spojenie by zapríčinilo zníženie vplyvu programu Daphne, ktorý od roku 1997, kedy vznikol, pomohol financovať vyše 350 projektov zameraných na boj proti násiliu. V návrhu Komisie je na program Daphne III na roky 2007 - 2013 určených celkovo 116, 85 miliónov eur, europoslanci však žiadajú túto čiastku navýšiť na 125 miliónov, čo by však musela odobriť Rada.

Uznesenie, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 552 za, 51 proti a 64 absencií žiada, aby sa z programu Daphne podporil "Európsky rok proti násiliu na ženách", ktorý je podľa poslancov dôležitý na posilnenie vedomia verejnosti o tejto problematike či zriadenie „celoeurópskej detskej telefónnej linky s bezplatným jednotným medzinárodným číslom“, určenej pre deti vystavené násiliu. Osobitne povzbudzovať sa majú podľa poslancov aktivity mimovládnych organizácií a rôznych svojpomocných skupín.

Program Daphne III má prispieť napr. k boju proti domácemu násiliu, či k boju proti zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov. Požaduje tiež spolufinancovanie organizácií, ktoré pracujú s pohlavne zneužívanými deťmi a ktoré bojujú proti únosom detí a pedofílii. Za obete násilia v súlade s Daphne by mali byť považované "nielen deti, ktoré sú priamo vystavené násiliu, ale tiež deti, ktoré sa stali svedkami napadnutia svojej matky".

Uznesenie hovorí aj o nutnosti stanoviť si presne vymedzené ciele a podporovať nielen aktivity v EÚ, ale aj mimo nej. Osobitne sa spomína Východná Európa, Stredná Ázia, krajiny Afriky, Karibiku a Pacifiku (AKT), a krajiny v oblasti Stredozemného mora. Ako uvádza jedno z odôvodení predložených pozmeňujúcich návrhov, „10 nových členských štátov sa doteraz na programe nezúčastnilo vo výraznej miere, hoci problémy s násilím v týchto krajinách sú závažnejšie“. Uchádzanie sa o projekty EÚ a ich riadenie predstavuje totiž pre mimovládne organizácie často administratívnu záťaž.

Rozprava:

V rámci rozpravy k tomuto bodu zasadnutia vystúpila aj slovenská europoslankyňa Anna ZÁBORSKÁ (EPP-ED, SK). Vo svojom príspevku ocenila úspech dosiahnutý poslancami pri presadení dvoch oddelených programov a pripojila varovanie, že program Daphne sa „minie svojmu účinku, ak sa ňom nebudú aktívne podieľať muži v domácnosti, rovnako ako aj muži angažovaní v politike a v spoločenskom živote“.

Okrem toho pripomenula, že od roku 1946 boli prijaté desiatky dokumentov zaoberajúce sa touto oblasťou, no násilie neprestalo narastať. „Verím, že tento dokument nie je len ďalší z nich“, uviedla Záborská a dodala, že samotné „administratívne úkony a financovanie krátkodobých a jednorazových kampaní proti násiliu nie sú riešením tohto problému“. Samotné riešenie následkov podľa jej slov nevedie k úspechu a je preto potrebné zamerať sa na prevenciu. Pozornosť treba podľa Anny Záborskej venovať tiež „systematickej výchove k úcte k dôstojnosti ľudskej bytosti“. Ako ďalej zdôraznila, je potrebné sústrediť sa na liečbu násilníkov hneď ako sa u nich prejavia takéto sklony, inak financie vynaložené na DAPHNE „budú bez efektu či dokonca zbytočné“.

Na záver s veľkým dôrazom upozornila na násilie voči deťom, ktoré je tiež súčasťou programu DAPHNE. „V tom istom čase, keď mi tu rokujeme o tomto probléme, v Holandsku pedofilná strana šíri svoj politický program, ktorý je zameraný na legalizáciu pedofílie a sexuálneho zneužívania detí v prípade, že s tým súhlasia. Temer všetci o tom mlčia. Kto vie prečo?! Pokiaľ naše právne nástroje neumožňujú demokraticky a za podpory politikov zakázať zneužívanie mladistvých, nikdy nezvíťazíme v boji proti násiliu voči ženám a dievčatám“.

EP znova odložil hlasovanie o osobných údajoch

EP mal hlasovať o správe, ktorej cieľom je posilnenie ochrany osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce členských krajín EÚ. Tesne pred uskutočnením hlasovania však spravodajkyňa Martine ROURE požiadala o jeho preloženie. Plénum sa k nemu teda vráti koncom septembra. Dôvodom bola neprítomnosť oficiálneho zástupcu Rady v pléne EP.

Parlament už v minulosti hlasovanie o tejto otázke viackrát odložil, nakoľko predošlé rakúske predsedníctvo Rady totiž v tejto problematike podľa europoslancov s Parlamentom nespolupracovalo adekvátne.

V uznesení, ktoré má odporúčací charakter, sa uvádza, že zhromažďovanie osobných údajov v trestných záležitostiach medzi členskými štátmi by sa malo obmedziť na konkrétne účely a mala by pri ňom byť dodržaná zásada, že išlo o nevyhnutnosť, ktorá sa dá odôvodniť reálne hroziacim nebezpečenstvom.
Ďalšie vystúpenia slovenských europoslancov

Slovenský poslanec Milan GAĽA (EPP-ED, SK) vyjadril poďakovanie britskej polícii a tajným službám, ktoré v spolupráci s tajnými službami ďalších krajín začiatkom augusta odhalili pokus o teroristický útok na transatlantických letoch. „Tieto teroristické útoky mali mať ničivé dôsledky na životoch stoviek, možno tisícov civilných občanov. Odhalenie bolo šokujúce a spôsobilo nepríjemnosti aj cestujúcim ďalších letov, ktoré museli byť z bezpečnostných dôvodov zrušené“, uviedol. Poďakoval tiež pasažierom a zamestnancom letísk za ich spoluprácu a disciplinované správanie vo vzniknutej situácii. „Myslím, že v konečnom dôsledku všetci chápeme a sme vďační, že sa takéto odhalenie podarilo a polícia následne zadržala a dnes stíha podozrivé osoby. Dáva nám to do budúcnosti istý pocit bezpečia, ktorý bol narušený 11. septembrom 2001 a pretrváva dodnes.“