Briefing z Európskeho parlamentu 25. - 28. sept.

Bude sa hovoriť o pripravenosti Bulharska a Rumunska na vstup do Únie ako aj o pokroku Turecka na jeho ceste za členstvom. Z medzinárodných tém čaká na poslancov v rámci spoločnej rozpravy o európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti aj vyhlásenie Rady a Komisie o spoločnej prisťahovaleckej politike. V súvislosti s nedávnym vyhlásením amerického prezidenta Georga W. BUSHA prerokuje Parlament v tejto rozprave tiež otázku tajných väzníc CIA na území štátov Únie.

Plénum ďalej prerokuje dve správy zaoberajúce sa skvalitňovaním stavu európskeho ovzdušia. Pre jeho zlepšenie navrhujú poslanci v mnohých oblastiach ešte ambicióznejšie ciele než aké navrhla Európske komisia, no na prevzatie novej, prísnejšej legislatívy členskými štátmi žiadajú viac času. Hovoriť sa bude aj o podpore celoživotného vzdelávania a navrhovanej Európskej charte kvality mobility študentov, ktorej cieľom je vypracovanie súboru pokynov pre zefektívnenie študijných výmen v rámci EÚ.

Poslanci prerokujú správu, ktorou reagujú na Bielu knihu Európskej komisie o verejnoprospešných službách. Cieľom je určiť, do akej miery má EÚ ovplyvňovať spôsob a rozsah poskytovania týchto služieb v členských štátoch Únie.

V rámci slávnostného zasadnutia vystúpi v pléne EP prezidentka Libérijskej republiky Ellen JOHNSON SIRLEAF.

Paralelne so zasadnutím pléna prebehne v Štrasburgu aj hlasovanie Výboru EP pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj o zúženom zozname 3 kandidátov na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia.

Skvalitňovanie európskeho ovzdušia

Plénum Európskeho parlamentu prerokuje dve správy zaoberajúce sa skvalitňovaním stavu európskeho ovzdušia. Pre jeho zlepšenie navrhuje v mnohých oblastiach ešte ambicióznejšie ciele než aké navrhla Európske komisia, no na prevzatie novej, prísnejšej legislatívy členskými štátmi žiada viac času.

Znečistenie ovzdušia, predovšetkým v husto osídlených oblastiach a mestských aglomeráciách, spôsobuje rôzne ochorenia dýchacích ciest, napr. astmu a alergie, ako aj množstvo predčasných úmrtí. Európska únia preto chce v tejto oblasti razantne zakročiť.


V správe Holgera KRAHMERA (ALDE, DE) sa bude plénum EP zaoberať navrhovanou smernicou o skvalitňovaní ovzdušia. Na rozdiel od pôvodného návrhu smernice z dielne Európskej komisie však poslanci EP žiadajú ešte prísnejšie ciele čo sa týka znižovania maximálnych povolených koncentrácií znečisťujúcich elementov známych ako PM2,5 (mikročastíc a atmosferického prachu), ktoré sú zodpovedné za najväčšie škody na zdraví. Pri otázke konkrétneho dosahovania týchto cieľov poslanci presadili vo svojich pozmeňujúcich návrhoch zároveň väčšiu flexibilitu. Ich zámerom je poskytnúť členským krajinám dostatok času na prispôsobenie sa novej legislatíve.

Správa poukazuje na najnovšie vedecké poznatky, podľa ktorých vysoké zdravotné riziká spôsobujú predovšetkým najmenšie prachové mikročastice (PM2,5). Väčšie častice sa usádzajú v horných dýchacích cestách, pre ktoré je charakteristický rýchly mechanizmus odstraňovania, takže nevznikajú následky z dlhodobého hľadiska.

Poslanci v kompromisnom texte navrhujú, aby sa maximálna priemerná ročná hodnota pre najväčšie častice (PM10) oproti návrhu EK sprísnila. Čo sa však týka jemných, zdravotne najnebezpečnejších častíc (PM2,5), je podľa nich potrebné najskôr zaviesť nižšiu a právne menej záväznú cieľovú hodnotu a po ďalších vedeckých poznatkoch stanoviť presné hranice pri revízii smernice naplánovanej na rok 2015.


Iniciatívnou správou Dorette CORBEY (PES, NL) o tematickej stratégii týkajúcej sa znečisťovania ovzdušia poslanci naliehajú na ambicióznejšie ciele pri znižovaní koncentrácie oxidov dusíka, organických zlúčenín a prachových mikročastíc PM2,5. Väčšia pozornosť sa má venovať aj zdrojom znečistenia, vrátane poľnohospodárstva a lodnej dopravy.

Stratégia pre mestské životné prostredie

Plénum Európskeho parlamentu prerokuje iniciatívnu správu o tematickej stratégii pre mestské životné prostredie. Podľa Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín síce v mestách žije 80 % Európanov, ich potreby a záujmy však nie sú vždy patrične zohľadňované vo fondoch, projektoch, iniciatívach a stratégiách EÚ. Cieľom stratégie je znížiť byrokraciu, zlepšiť uplatňovanie environmentálnej politiky a podporiť dlhodobé plánovanie.

Správa Gyulu HEGYIHO (PES, HU) okrem iného zdôrazňuje, že udržateľný plán riadenia miest a udržateľný plán mestskej dopravy by mali byť vyžadované únijními právnymi predpismi pri každej aglomerácii nad 100 000 obyvateľov. Predpis by mal podľa europoslancov zahŕňať jasné lehoty a záväzné ciele stanovené na miestnej a európskej úrovni, "pretože dobrovoľné opatrenia sa v minulosti neosvedčili".

Udržateľný plán riadenia miest by mal okrem iného zohľadňovať:

• plán pre nakladanie s odpadom
• hlukové mapy a akčné plány, ak sú k dispozícii
• miestny plán alebo program týkajúci sa znečistenia vzduchu, ak je k dispozícii
• miestne plány alebo programy zamerané na životné prostredie



Správa vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali financovanie projektov, ktoré obmedzujú výstavbu v zelených oblastiach a podporujú zástavbu kedysi priemyselne využívaných oblastí. Má sa tiež podporovať vysádzanie stromov pri cestách a vymedzovanie väčšieho rozsahu zelených plôch.

Navrhovaný text tiež podporuje myšlienku kompostovania ako protikladu k spaľovaniu, a prírodného spracovania odpadu s cieľom zabrániť miestnemu znečisteniu. Spomína sa tiež potreba viac sa zaoberať „obmedzovaním a odstraňovaním nečistoty, odpadkov, nápisov grafity, zvieracích výkalov a nadmerného hluku z domácich hudobných zariadení a vozidiel“.


Text podporuje myšlienku plánov trvalo udržateľnej mestskej dopravy ako nástroja na zlepšenie životného prostredia v mestách, zdôrazňuje však potrebu využívať tento nástroj pružne s cieľom zohľadniť konkrétne požiadavky každého členského štátu a regiónov postihnutých špecifickými obmedzeniami.
V tejto súvislosti poukazuje aj na využívanie biopalív, technológií hybridných vozidiel, bicyklov, nákladných vozidiel a autobusov, ktoré spĺňajú normy EÚ.


V oblasti mestského plánovania sa spomína potreba zachovania a plánovania väčšieho množstva zelených plôch a ponechanie dostatku prírodných oblastí dostupných verejnosti. Ochranné zóny, v ktorých by podľa správy mala byť výstavba minimálna, by sa mali tvoriť v historických a prírodných oblastiach, ako aj v oblasti riek, jazier a mokradí.

Akú úlohu hrá EÚ pri určovaní verejnoprospešných služieb?

Poslanci prerokujú správu, ktorou reagujú na Bielu knihu Európskej komisie o verejnoprospešných službách. Cieľom je určiť, do akej miery má EÚ ovplyvňovať spôsob a rozsah poskytovania týchto služieb v jednotlivých členských štátoch. EK má podľa Parlamentu objasniť rozdiel medzi verejnoprospešnými a hospodársky prospešnými službami, hoci ich celoeurópska definícia nie je podľa poslancov nutná. Komisiu však vyzývajú, aby poskytla pokyny pre uplatňovanie platných predpisov v tejto oblasti.

Iniciatívna správa Bernharda RAPKAYA (PES, DE), ktorej znenie odráža kompromis rôznych politických skupín EP, vyzýva Komisiu, aby objasnila rozdiel medzi verejnoprospešnými a hospodársky prospešnými službami. Poslanci Hospodárskeho a menového výboru, ktorý sa správou už zaoberal však konštatujú, že presná a najmä jednotná definícia verejnoprospešných služieb v rámci celej EÚ nie je nutná, nakoľko by mohla brániť národným, regionálnym či miestnym orgánom členských štátov zadefinovať si v tejto sfére vlastné prioritné oblasti. Poslanci tiež vyjadrili obavu, že niektoré členské štáty by mohli prípadnú celoeurópsku definíciu verejnoprospešných služieb využiť na to, aby určité sféry vyňali z pravidiel hospodárskej súťaže, čo by následne bránilo správnemu fungovaniu vnútorného trhu Únie. Pre spomínané dôvody sa správa prikláňa k uplatňovaniu princípu subsidiarity, to znamená, ponechaní možnosti členským štátom sami si určiť svoje oblasti verejnoprospešných služieb .

V protiklade k spoločnej definícii všetkých verejnoprospešných služieb a následnej jednotnej európskej legislatíve v tejto oblasti vyzdvihuje správa „úspech súčasných sektorových nariadení“ právne ošetrujúcich jednotlivé oblasti. Odporúča preto rozšírenie tohto prístupu aj na ostatné odvetvia. Konkrétne sa spomína napríklad návrh na vypracovanie sektorálnej smernice v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Správa tiež upozorňuje, že jednotlivé rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a existujúce pokyny Európskej komisie v tejto sfére nezaručujú dostatočnú právnu istotu ani primeranú transparentnosť pre zadefinovanie miery, do akej sa európske predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a fungovania vnútorného trhu vzťahujú na jednotlivé sektory služieb. Tento nedostatok preto europoslanci žiadajú odstrániť. Komisia by podľa nich mala predložiť „právne vysvetlenia, usmernenia a zásady k rôznym problematickým témam, aby bola zabezpečená demokratická zodpovednosť pri uplatňovaní príslušných predpisov“.

Čo sa týka spôsobu zabezpečenia verejnoprospešných služieb, navrhovaný text zdôrazňuje potrebu ponechať toto rozhodnutie na príslušných orgánoch členských štátov – či už by sa služby poskytovali priamo z vlastných zdrojov daného orgánu, alebo prostredníctvom subjektu, ktorý uspel v rámci verejnej súťaže.

Európska charta kvality mobility študentov

Berúc do úvahy viac než milión mladých študentov, ktorí doposiaľ využili možnosť stráviť časť svojich štúdií v inej členskej krajine, nastal podľa Európskej Komisie a EP čas, aby sa vypracovali postupy, ktoré by študijnú mobilitu ešte viac zefektívnili. Plénum Európskeho parlamentu preto v prvom čítaní prerokuje správu o tzv. Európskej charte kvality mobility študentov, ktorej vypracovanie navrhla Európske komisia.

V správe Christy PRETS (PES, AT) poslanci vytvorenie „Charty kvality mobility“ uvítali a podporili, navrhli však niekoľko pozmeňujúcich návrhov, zameraných napr. na zohľadnenie zvláštnych potrieb ľudí s postihnutím a iných znevýhodnených skupín. Poslanci zdôrazňujú, že mobilita zbližuje občanov, zlepšuje vzájomné porozumenie a podnecuje užšiu politickú integráciu či lepšiu znalosť rozličných kultúr v EÚ a preto by mala byť čo najväčšmi podporovaná.

Ako príklad uviedli úspešne fungujúci program ERASMUS, ktorý množstvu študentov umožnil študijné výmeny a ktorý vďaka tomu prispel k rozvoju konceptu euroobčianstva. Navrhovaná charta kvality mobility obsahuje súbor pokynov určených najmä vysielajúcim a prijímajúcim organizáciám zodpovedným za študentskú mobilitu a zahŕňa všetky druhy mobility pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Zásady pokrývajú informovanie, poradenstvo, študijné plány, všeobecnú prípravu, individualizáciu, jazykové aspekty, logistickú podporu aj kontrolu.

Okrem zohľadnenia zvláštnych potrieb osôb s postihnutím a znevýhodnených skupín naliehajú poslanci aj na to, aby sa špeciálna pozornosť venovala tiež jazykovej príprave. Pre podporu mobility by malo byť podľa EP taktiež umožnené preniesť štátne pôžičky a štipendiá do hostiteľskej krajiny.

Podpora celoživotného vzdelávania v EÚ

Hoci koncept celoživotného vzdelávania je čoraz známejší, realita ukazuje, že len veľmi malá časť dospelej populácie sa zapája do jeho procesu. Plénum EP v tejto súvislosti prerokuje v prvom čítaní správu vyzývajúcu na urýchlené prijatie národných stratégií, ktoré by podporili záujem populácie o túto formu vzdelávania. Zvláštnu podporu žiadajú poslanci pre starších ľudí, dlhodobo nezamestnaných, ako aj ľudí, ktorí predčasne opustili školu, migrantov či občanov so zdravotným postihnutím.

Správa Helgy TRÜPEL (Greens/EFA, DE) pripomína, že v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie je potrebné snažiť sa o dosiahnutie 70-percentnej zamestnanosti v EÚ celkovo a najmenej 60 – percentnej zamestnanosti u žien. Hovorí tiež o potrebe rozvíjať celoživotné vzdelávanie so zvláštnym dôrazom na nezamestnané a neaktívne osoby.

Navrhovaný text presadzuje vytvorenie tzv. „referenčného rámca“ obsahujúceho osem kľúčových schopností, ktoré by mali byť kostrou systému celoživotného vzdelávania :

• komunikáciu v materskom jazyku
• komunikáciu v cudzom jazyku
• matematickú schopnosť a základnú schopnosť v oblasti vedy a technológii
• schopnosť práce s digitálnym technológiami
• schopnosť učiť sa
• zmysel pre medziľudské a medzikultúrne vzťahy, sociálne a občianske schopnosti
• podnikateľské schopnosti
• kultúrne povedomie

Ako správa zdôrazňuje, spomínané kľúčové schopnosti odrážajú potreby súčasnej spoločnosti a študujúcim by mali pomôcť prispôsobiť sa dynamike pracovného trhu ako aj požiadavkám vedomostne-orientovanej ekonomike.

Vzhľadom na skutočnosť, že dokonale zvládnutie každej zo spomínaných oblastí nie je možné, odporúčajú sa najmä "základná schopnosť práce s digitálnymi technológiami" a ako aj občianske či podnikateľské schopnosti.

Posilnenie európskeho rozmeru v učebných osnovách

Európsky parlament prerokuje iniciatívnu správu Christophera BEAZLEYHO (EPP-ED, UK), ktorá sa zaoberá návrhom na doplnenie učebných osnov o tzv. európsky rozmer. Jedným z najvýznamnejších spôsobov pre jeho posilňovanie je podľa europoslancov výučba cudzích jazykov. Správa preto členské štáty vyzýva, aby do školských osnov zaradili výučbu aspoň dvoch cudzích jazykov už od ranného veku.

Podľa navrhovanej správy by všetky vzdelávacie systémy mali zabezpečiť, aby boli žiaci po ukončení stredoškolského vzdelania vybavení potrebnými znalosťami a vedomosťami a "aby boli pripravení na rolu občanov Európskej únie". Rada EÚ má podľa poslancov uznať dve rôzne hľadiská európskeho rozmeru: prístup k informáciám o Únii, jej inštitúciách, metódach a iniciatívach, ako aj vedomosti o spoločných európskych dejinách a spoločnom kultúrnom dedičstve. Národné učebné osnovy majú zahŕňať európsky rozmer prostredníctvom rozvoja jazykových vedomostí a vedomostí o súčasnom dianí v Európe.

Európsky kvalifikačný rámec

Systémy výchovy a vzdelávania v Európe sa musia prispôsobiť globalizácii, konštatuje časť správy o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca (EKR), ktorú EP prerokuje počas svojho druhého septembrového zasadnutia v Štrasburgu. Jednou z hlavných úloh EKR je uľahčenie a podpora prenosu kvalifikácií medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, s cieľom umožniť medzinárodnú pracovnú mobilitu.

Európsky parlament v správe Thomasa MANNA (EPP_ED, DE) víta iniciatívu Komisie v oblasti zlepšovania a posilňovania európskych systémov vzdelávania, predovšetkým zriadenie Európskeho kvalifikačného rámca. Ten má spájať národné a sektorové kvalifikačné rámce, zabezpečiť uznávanie, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií odborného a všeobecného vzdelávania a zabezpečiť viac transparentnosti, priepustnosti a mobility odborníkov na európskej úrovni.

Rozpočtové absolutórium EP za rok 2004

Plénum Európskeho parlamentu prerokuje druhú správu Markusa FERBERA (EPP-ED, DE) o plnení parlamentného rozpočtu za rok 2004. Schválenie absolutória ktoré malo prebehnúť 27. apríla 2006 bolo odložené, aby mohol Výbor pre rozpočtovú kontrolu znovu preskúmať doterajšie nájomné za dve parlamentné budovy v Štrasburgu, ako aj cenu požadovanú za ich odkúpenie. Nová správa odporúča absolutórium udeliť.

Parlament si štrasburské budovy Winstona Churchilla (WIC) a Salvadora de Madariagu (SDM) prenajíma od mesta Štrasburg, ich vlastníkom je ale súkromný investor. Pri rokovaniach o zakúpení obidvoch budov vyšlo tento rok na jar najavo, že mesto Štrasburg účtuje Parlamentu podstatne vyššie nájomné, ako odvádza vlastníkovi. "Do tej doby sa Parlament mylne domnieval, že jeho platby nájomného mestu Štrasburg boli v plnej výške prevádzané spoločnosti SCI Erasme, k čomu však v skutočnosti nedochádzalo," konštatuje správa.

Podľa prepočtov EP činia preplatky za 25 rokov doby trvania zmluvy - po odpočítaní investičným nákladov a nákladov na uskutočnené práce - najmenej 32 miliónov eur. Podľa výboru sa nedá vylúčiť, že preplatky dosiahnu až 46 miliónov eur (vnútorný audit) alebo takmer 60 miliónov eur (externá kontrola účtov).

"Žiadne náznaky protiprávneho postupu"

Aj podľa novej správy sa „zdá, že neexistujú žiadne náznaky, že by pri uzatváraní a manipulácii s nájomnými zmluvami a dodatkovými zmluvami došlo k protiprávnemu konaniu, aj keď existujú pochybnosti, či bola presne dodržaná zásada riadneho finančného riadenia zakotvená vo finančnom nariadení".

Správa Parlamentu podľa Výboru pre rozpočtovú kontrolu až do odhalenia preplatkov nikdy nespochybnila primeranosť výšky nájomného a nikdy neoverovala, či boli platby nájomného v plnej výške prevádzané na SCI Erasme, ale ani nikdy nebola o tejto záležitosti zo strany mesta Štrasburg informovaná. "Iba mesto Štrasburg vedelo o existencii dvoch rôznych zmluvných vzťahov medzi tromi zúčastnenými stranami a len mesto Štrasburg už od roku 1981 vedelo o rozdieloch medzi oboma čiastkami", konštatuje predkladaný text.

Postup Štrasburgu "veľmi mierne povedané, nezdvorilý"

Nájomné, ktoré Parlament platí za budovy, by podľa správy malo pokrývať náklady na výstavbu, údržbu a používanie, ale „v žiadnom prípade by nemalo zahŕňať zisk pre hostiteľskú krajinu alebo miestne či regionálne orgány v tejto krajine“. Rovnako tak je taktiež podľa poslancov obvyklé, že každý verejný pozemok, ktorý dá hostiteľský štát k dispozícii orgánom EÚ, sa tomuto orgánu poskytuje zadarmo a nezaťažený žiadnymi záväzkami.

"Je však treba priznať, že nič z toho nebolo zmluvne stanovené v dôsledku dobrých vzťahov s mestom Štrasburg ako údajne neziskovým orgánom, okrem toho neexistuje žiadne právne ustanovenie zakazujúce štátnym, miestnym alebo regionálnym orgánom vytvárať zisk, je však toho názoru, že prístup mesta Štrasburg je, veľmi mierne povedané, nezdvorilý, pretože je v rozpore so zásadami pohostinnosti voči medzinárodným inštitúciám", konštatuje spáva.

Výbor ďalej "vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že mesto Štrasburg a súkromný investor, SCI Erasme, neprejavili vo vzťahu k Parlamentu dostatok dobrej vôle". Rovnako tak vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rozhodnosti správy samotného Parlamentu. Hlboké poľutovanie vyjadruje správa ja nad tým, že spoločnosť SCI Erasme nevyhovela žiadosti o všetku príslušnú dokumentáciu.

Výbor ďalej konštatuje, že neexistuje žiadny celkovo spoľahlivý základ pre stanovenie primeraného nájomného za budovy WIC a SDM, keď je už Parlament jediným záujemcom. Podľa poslancov preto ani nie je vhodné porovnávať náklady na kancelárske priestory v rôznych krajinách a mestách. Aj to podľa správy sťažilo stanovenie "rozumnej výšky" nájomného a taktiež posúdenie, či Parlament po celú dobu platil primerané nájomné.

Postup a ďalšie kroky

Jarným odložením udelenia absolutória získal Parlament pol roka na preskúmanie situácie. Príslušná príloha Rokovacieho poriadku EP ustanovuje, že "ak návrh na udelenie absolutória nezíska väčšinu, bude jeho udelenie považované za odložené a príslušný výbor predloží v lehote šiestich mesiacov novú správu obsahujúcu nový návrh na udelenie absolutória alebo odmietnutie udelenia absolutória."

Po prerokovaní druhej správy Výboru pre rozpočtovú kontrolu sa bude Rozpočtový výbor zaoberať medzitým prerokovanou kúpou budov WIC a SDM, ako aj IPE3 - vrátane pozemkov.

Ostatným únijným inštitúciám, orgánom a agentúram Parlament tzv. rozpočtové absolutórium za predminulý rok udelil 27. apríla 2006.

Pripravenosť Bulharska a Rumunska na vstup do EÚ

Európska komisia oboznámi europoslancov s novým hodnotením pripravenosti Bulharska a Rumunska na vstup do Únie. Eurokomisári majú v ten istý deň na zasadnutí v Štrasburgu rozhodnúť, či celkový obsah, smer a tempo reforiem v oboch krajinách zaručuje, že budú do konca tohto roku pripravené na vstup od 1. januára 2007.

Parlament vo svojom uznesení z 15. júna 2006 konštatoval "výrazné zlepšenie" pripravenosti oboch krajín na členstvo, avšak s tým, že v niekoľkých oblastiach „zatiaľ pokrok nebol celkom uspokojivý". Naliehavo žiadal najmä o zlepšenie v oblasti súdnictva a polície.

Pokrok Turecka v prípravách na vstup do EÚ

Plénum Európskeho parlamentu prerokuje správu Camiela EURLINGSA (EPP-ED, NL) o pokroku Turecka v prípravách na vstup do Európskej únie. Výbor EP pre zahraničné veci jej schválením síce uvítal zahájenie "aktívnej fázy" vstupných rokovaní medzi Tureckom a EÚ, vyjadril však poľutovanie nad spomalením procesu reforiem a vyzval k jeho oživeniu. Za predpoklad vstupu do EÚ správa okrem iného označuje normalizáciu vzťahov s Cyprom a uznanie genocídy Arménov.

Spomalenie procesu reforiem sa podľa europoslancov prejavuje nedostatkami a nedostatočným pokrokom najmä v oblasti slobody prejavu, náboženských a menšinových práv, vzťahov medzi civilným a vojenským sektorom, ako aj v oblasti vymáhania práva na miestnej úrovni, práv žien, práv odborov, kultúrnych práv a nezávislosti súdnictva.

Uznanie Cypru "nevyhnutné"

Správa pripomína, že "uznanie všetkých členských štátov, vrátane Cyperskej republiky, je neodkladnou súčasťou procesu pristúpenia". Preto Turecko vyzýva, aby čo najskôr prijalo konkrétne kroky pre normalizáciu dvojstranných vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ, vrátane Cyperskej republiky.

Reštrikcie voči plavidlám plávajúcim pod cyperskou vlajkou a plavidlám prichádzajúcim z prístavov na Cypre, rovnako ako aj voči cyperským lietadlám, označuje Parlament za porušenie dohody o pridružení, colnej únie a dodatkového protokolu, pretože porušujú zásadu voľného pohybu tovaru.

Naopak, správa víta júlové stretnutie prezidenta Cyperskej republiky Tassosa PAPADOPOULOSA a lídra cyperských Turkov Mehmeta Aliho TALATA.

EÚ ako priestor bezpečnosti a otázky imigrácie

Vo spoločnej rozprave o európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si europoslanci vypočujú odpoveď Rady EÚ na ústnu otázku o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti, ako aj vyhlásenie Rady a Komisie o spoločnej prisťahovaleckej politike a súčasných imigračných problémoch. V súvislosti s nedávnym vyhlásením amerického prezidenta Georga W. BUSHA prerokuje Parlament aj otázku tajných väzníc CIA na území štátov Únie.

V ústnej otázke Jeana-Marie CAVADU (ALDE, FR), ktorú Rade predložil v mene výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sa okrem iného konštatuje, že 7 rokov po vstupe Amsterdamskej zmluvy do platnosti a 6 rokov po vyhlásení Listiny základných práv by sa tieto texty mali stať základom stratégie usilujúcej o zmenu Únie „na priestor slobody, bezpečnosti a práva“. Výbor sa preto Rady pýta, či nepovažuje za potrebné, aby pri aktualizácii Haagskeho programu zabezpečila, že zásady, ktoré v Charte sama deklarovala, budú vhodným a účinným spôsobom zaručené. V tejto súvislosti žiada Radu, aby podnikla potrebné kroky, ktoré predložená otázka postupne rozoberá.

Ochrana osobných údajov

v rámci policajnej a súdnej spolupráce

EP bude hlasovať o legislatíve, ktorej cieľom je posilnenie ochrany osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce členských krajín. O zmenách k tomuto návrhu už poslanci hlasovali v júni v rámci schvaľovania správy Martiny ROURE (PES, FR), no záverečné hlasovanie napokon neuskutočnili.

V jednotlivých schválených pozmeňujúcich návrhoch sa uvádza, že zhromažďovanie osobných údajov v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach medzi členskými krajinami Únie by sa malo obmedziť na konkrétne účely a mala by pri ňom byť dodržaná zásada, že išlo o nevyhnutnosť, ktorá sa dá odôvodniť reálne hroziacim nebezpečenstvom voči verejnosti alebo určitej osobe.

Presne vymedzeným pravidlám by malo podliehať aj následné spracovávanie údajov. Za nutné sa označuje napríklad aj striktné obmedzenia ďalšieho využívania údajov na iné účely, než sú tie, pre ktoré boli zhromaždené. V prípade osobných údajov sprístupnených určitému štátu v rámci vyšetrovania to napríklad znamená, že ich následné poskytnutie ďalšej členskej krajine sa môže uskutočniť jedine za podmienky, že s tým bude súhlasiť orgán, ktorý tieto údaje vydal ako prvý. Ďalšie zvláštne ochranné opatrenia majú platiť pre DNA-informácie a pre biometrické údaje.

Vzhľadom na to, že jednou z hlavných obáv poslancov je možnosť, že osobné údaje získané v rámci súdnej a policajnej spolupráce budú od krajín EÚ žiadať úrady tretích krajín v mene boja proti terorizmu, navrhuje jeden z prijatých návrhov povoliť takýto prenos údajov jedine za podmienok, že je to v súlade so zákonom (ak ho zákon stanovuje ako jasnú povinnosť alebo oprávnenie); že je to nevyhnutné a že tretia krajina alebo medzinárodný orgán, ktorým sa majú dané údaje presunúť, zabezpečia primeranú úroveň ochrany týchto údajov.

Prejav libérijskej prezidentky

V rámci slávnostného zasadnutia vystúpi v pléne EP prezidentka Libérijskej republiky Ellen JOHNSON SIRLEAF. Prvá demokraticky zvolená prezidentka na africkom kontinente sa svojej funkcie ujala 16. januára 2006. V druhom kole volieb 23. novembra 2005 získala 57,9 % odovzdaných hlasov.