Klimatické zariadenie má poruchu

Včera a dnes vysielala STV dokumentárny film „Klimatické zariadenie má poruchu“. Odborníci tam varovali pred vybetónovávaním veľkých plôch miest. Či už ide o námestia, ulice alebo okolia hypermarketov, trend by mal byť opačný, než to čoho sme svedkami.
Nielen v Novom Meste nad Váhom vidíme uzatváranie stromov do betónových plôch. Absencia dostatku zelených plôch spôsobuje, že mesto sa stále viac prehrieva. Už teraz sú letné teploty miest o 10 C väčšie ako teplota na vidieku. Problémom je aj rýchle odkanalizovanie. Takto projektované plochy sú akýmisi betónovými púšťami. Napríklad na Námestí Slobody to každoročne nezvládne niekoľko stromov. Veľmi stúpa prašnosť a výsadba zelene do kontajnerov situáciu nerieši.
Hlavnou myšlienkou spomínaného dokumentu je využitie prirodzených klimatizačných zariadení, akými sú rastliny. Nesprávna starostlivosť o krajinu spôsobila nerovnomerné rozloženie zrážok a nevyrovnanosť štyroch ročných období. Odrazu prišlo desaťročie, ktoré malo 7 extrémnych rokov (90-siate roky minulého storočia).
K tragédii v našom kraji k tomu prispieva aj betónové koryto Váhu, ktoré extrémne odvádza vodu z krajiny. Rieky nikdy neboli takto rovné a v krajine časť z ich vody zostávala. Sme svedkami prudkých búrok, ktoré okrem záplav ničia stromy zotrvávajúce na svojom mieste niekoľko desiatok i stoviek rokov. A to situáciu ešte zhoršuje.
Stav sa neustále zhoršuje a my si stále neklopeme na čelo. Čo bude prvým podnetom na zamyslenie? Zamýšľa sa niekto nad tým? Chceme vidieť súvislosti? Alebo je pasivita obľúbeným postojom, ktorý sa nedarí zavrhnúť?
Hlavnou myšlienkou spomínaného dokumentu je využitie prirodzených klimatizačných zariadení, akými sú rastliny. Nesprávna starostlivosť o krajinu spôsobila nerovnomerné rozloženie zrážok a nevyrovnanosť štyroch ročných období. Odrazu prišlo desaťročie, ktoré malo 7 extrémnych rokov (90-siate roky minulého storočia).
K tragédii v našom kraji k tomu prispieva aj betónové koryto Váhu, ktoré extrémne odvádza vodu z krajiny. Rieky nikdy neboli takto rovné a v krajine časť z ich vody zostávala. Sme svedkami prudkých búrok, ktoré okrem záplav ničia stromy zotrvávajúce na svojom mieste niekoľko desiatok i stoviek rokov. A to situáciu ešte zhoršuje.
Stav sa neustále zhoršuje a my si stále neklopeme na čelo. Čo bude prvým podnetom na zamyslenie? Zamýšľa sa niekto nad tým? Chceme vidieť súvislosti? Alebo je pasivita obľúbeným postojom, ktorý sa nedarí zavrhnúť?
05.10.2006