Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > BRIEFING z Európskeho parlamentu 13. - 16. november 2006

BRIEFING z Európskeho parlamentu 13. - 16. november 2006

BRIEFING z Európskeho parlamentu 13. - 16. november 2006

Poslancov čaká počas novembrového zasadnutia v Štrasburgu mimoriadne nabitý program, ktorý bude navyše okorenený niekoľkými dôležitými a kontroverznými témami.

Za prioritu týždňa možno jednoznačne označiť pravdepodobne záverečné hlasovanie o tzv. Smernici o službách, na ktorú Európa už dávno čaká. Jej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ, pričom sa predpokladá, že po hlasovaní čoskoro vstúpi do platnosti a členské štáty EÚ dostanú 3 roky na jej transpozíciu do svojich národných predpisov.


Ďalším dôležitým bodom je hlasovanie o smernici, ktorá sa zaoberá navrhovaným zákazom predaja meracích zariadení obsahujúcich ortuť, keďže jej emisie vážne ohrozujú ľudské zdravie a životné prostredie. Návrh z dielne Európskej komisie s týmto obsahom europoslanci vo všeobecnosti podporujú, no žiadajú výnimky pre starožitné vedecké prístroje využívajúce ortuť, určené na predaj na medzinárodných trhoch so starožitnosťami.

V EP sa tiež bude prerokovávať nelegislatívna správa slovenskej poslankyne Edit BAUER o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Európska komisia predstaví v rozprave europoslancom svoj legislatívny a pracovný program na rok 2007, a v rámci dvoch slávnostných zasadnutí predstúpi pred plénum gruzínsky prezident Michail SAAKAŠVILI, ako aj emír Katarského štátu - šejk Hamad bin Chalif al Thanih.

Plénum bude tiež hovoriť o hypotekárnych úveroch v EÚ, ženách v politike, bezpečnostnej stratégii Únie, či pravidlách nadnárodného dedičského a závetového konania.


Schválenie smernice o službách je na dosah


Európsky parlament bude v druhom, pravdepodobne poslednom čítaní hlasovať o správe k navrhovanej a kontroverznej Smernici o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ. Jej text odporúča schválenie tzv. spoločného stanoviska Rady, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje pozmeňujúce návrhy schválené Parlamentom vo februárovom prvom čítaní. Legislatívny proces by sa tak ocitol vo finále a smernica by následne mohla čoskoro vstúpiť do platnosti.

Výborom neprešiel ani jeden pozmeňujúci návrh, schvaľovanie sa blíži do finále

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov zmietol 23. októbra 2006 zo stola všetky nové pozmeňujúce návrhy pre druhé čítanie, vrátane zmien navrhovaných či podporovaných spravodajkyňou Evelyn GEBHARDT (PES, DE), čo sa v rámci schvaľovacích postupov nestáva často.

Gebhardt, ako aj niektorí poslanci z jej frakcie, však napriek tomu tzv. spoločné stanovisko Rady podporili. Väčšinu motivovala snaha zachovať kompromis dosiahnutý vo vyjednávaniach medzi členskými štátmi navzájom, ako aj medzi Radou a Parlamentom. Spravodajkyňa Gebhardt však svoj súhlas podmienila ústretovosťou Európskej komisie. Od Eurokomisára Charlieho McCreevyho teraz žiada, aby poskytol písomné prehlásenie, v ktorom jasne vysvetlí niektoré kľúčové aspekty týkajúce sa znenia Smernice (viac informácií nižšie). V opačnom prípade predloží plénu ďalšie pozmeňujúce návrhy. Za správu bez pozmeňujúcich návrhov hlasovalo vo výbore 26 poslancov, proti boli 4 a 6 poslancov sa hlasovania zdržalo.

História schvaľovania smernice

Návrh Smernice o službách vypracovala a v roku 2004 verejnosti predstavila Európska komisia ako jeden z hlavných prvkov reformy Lisabonskej stratégie. Cieľ bol pritom jednoznačný - umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine EÚ. Návrh bol vypracovaný vtedajším Eurokomisárom pre vnútorný trh Fritzom Bolkesteinom, kvôli čomu ho mnohí začali označovať termínom "Bolkesteinova smernica".

Smernica sa vo februári 2004 dostala do parlamentných výborov EP, pričom hlavná zodpovednosť pripadla Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO) a jeho spravodajkyni Evelyne GEBHARDT (PES, DE). Poradnú úlohu dostalo ďalších 9 výborov. Do konečného hlasovania výboru IMCO, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2005, bolo k návrhu smernice EK predložených rekordných 1600 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých bolo výborom akceptovaných 213. K nim pred hlasovaním v pléne v prvom čítaní (16.2.2006) pribudli ďalšie pozmeňujúce návrhy a poslanci tak napokon rozhodli o tom, že pôvodný návrh EK prešiel zmenami značnému rozsahu. Pôvodný cieľ - zabezpečenie poskytovania služieb v celej EÚ bez zbytočných obmedzení - sa však zachoval. Poslanci vtedy správu odsúhlasili po búrlivom dvojhodinovom hlasovaní pomerom hlasov 394 za, 215 proti a 33 absencií. Najmenšiu spokojnosť s odsúhlasenými zmenami po prvom čítaní vyjadrili najmä poslanci z „nových“ členských krajín, ktorí sa aj napriek všeobecnému súhlasu o prospešnosti smernice vyjadrili, že ich požiadavky neboli zohľadnené, predovšetkým pre vyškrtnutie článkov o vysielaní pracovníkov z pôvodného návrhu.

Európska komisia po prvom čítaní Európskeho parlamentu poopravila svoju pôvodnú verziu návrhu zohľadňujúc hlasovanie pléna a jej pozmenenú verziu prezentovala poslancom 4. apríla 2006. Medzitým sa veci pohli aj v Rade, ktorá prisľúbila, že taktiež vezme návrhy EP do úvahy. Výsledkom viac než dvojročných rokovaní je teraz kompromis zhrnutý v tzv. spoločnom postoji Rady z 24. júla 2006, o ktorom má EP hlasovať v druhom čítaní.

Európska komisia je spokojná, pretože spoločný postoj Rady podľa nej obsahuje hlavné prvky jej pozmeneného návrhu, ako aj pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu. EP zas vyzdvihuje skutočnosť, že odzrkadľuje požiadavky EP z prvého čítania, čo dokazuje značný vplyv Parlamentu. Všetko teda poukazuje na pomerne vysoké šance pre konečné schválenie dlho očakávanej Smernice a jej čoskorý vstup do platnosti. Na dosiahnutie súladu so smernicou majú mať členské štáty EÚ následne 3 roky.

Prehlásenie Komisie podmienkou

Nie všetkým sa však súčasný text úplne pozdáva. Spravodajkyňa Gebhardt síce nepredložila ďalšie pozmeňujúce návrhy, no nevylúčila, že túto možnosť využije počas hlasovania v pléne. Aby sa tak nestalo, Eurokomisár McCreevy jej musí včas poskytnúť stanovisko EK, v ktorom má objasniť právnu pôsobnosť pokynov Európskej komisie určených členským štátom k uplatňovaniu smernice, ako aj vysvetliť možnosti neskoršej harmonizácie predpisov, a tiež vzťah k pracovnému právu či poskytovaniu sociálnych služieb.

Čo má obsahovať konečné znenie smernice?

Spomínané spoločné stanovisko Rady, ktoré má šance stať sa konečným znením budúcej Smernice, sa usiluje o pôvodný zámer - zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. To zahŕňa napríklad zavedenie „jednotného miesta kontaktu“ pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie prostredníctvom internetu.

V prípade najkontroverznejšej časti pôvodného návrhu (Európskou komisiou navrhovanej „zásady krajiny pôvodu“, podľa ktorej mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať len zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, a nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje), došlo už po prvom čítaní k výraznej zmene, ktorú teraz odráža aj stanovisko Rady. Uvedená zásada bola totiž premenovaná na "slobodu poskytovať služby" a schválená tak, aby jej podstata (t.j. uplatňovanie zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine) bola zachovaná, avšak za platnosti jednej podmienky. Tou je, že hostiteľským krajinám musí byť zároveň umožnené, aby mohli na poskytovanie služieb na ich území ukladať aj svoje požiadavky, ak sú oprávnené v záujme verejnej politiky, bezpečnosti verejnosti, ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

V ostatných, pôvodne takisto kontroverzných otázkach, sa napokon tiež podarilo dosiahnuť kompromis.

V prípade služieb všeobecného záujmu sa v spoločnej pozícii objasňuje, že do rozsahu pôsobnosti smernice nepatria "služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru".

Potvrdzuje vyňatie všetkých dopravných služieb (vrátane prístavných).V prípade audiovizuálnych služieb sa objasnilo, že ich vyňatie sa vzťahuje aj na kinematografické služby.

Čo sa týka vyňatia sociálnych služieb spoločná pozícia vyjasňuje, že sa to vzťahuje aj na služby poskytované charitatívnymi organizáciami. Doplnili sa vyňatia týkajúce sa služieb poskytovaných notármi a exekútormi, ktorí sú do funkcie menovaní oficiálnym aktom vlády. Napokon sa v spoločnej pozícii potvrdzuje vyňatie služieb sprostredkovateľských agentúr dočasného zamestnávania, zdravotníckych služieb, herných aktivít, súkromných bezpečnostných služieb a zdaňovania.

Smernica nebude ovplyvňovať pravidlá medzinárodného súkromného práva (najmä tie, ktoré umožňujú výhody plynúce z ochrany spotrebiteľa) a neovplyvní ani pracovné právo členských krajín (teda podmienky zamestnávania, vrátane maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, minimálnej ročnej dovolenky, minimálnej mzdy, zdravia, bezpečnosti a hygieny pri práci). Taktiež nebude mať dopad na predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení a vzťahy medzi sociálnymi partnermi (vrátane práva vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, práva na štrajk a protest).


Budú ortuťové teplomery iba múzejným exemplárom?


Plénum Európskeho parlamentu prerokuje v prvom čítaní správu o zákaze predaja meracích zariadení obsahujúcich ortuť, pretože jej emisie vážne ohrozujú ľudské zdravie a životné prostredie. Návrh smernice z dielne Európskej komisie s týmto obsahom europoslanci vo všeobecnosti podporujú, no žiadajú výnimky pre starožitné barometre a iné starožitné vedecké prístroje určené na predaj na medzinárodných trhoch so starožitnosťami.

Európska komisia ešte 28. januára 2005 vydala komunikáciu o stratégii Spoločenstva týkajúcu sa ortuti. Jej cieľom je znížiť využívanie ortuti a urýchliť jej nahradzovanie alternatívami v prístrojoch určených pre používanie spotrebiteľmi a v niektorých prístrojoch využívaných v zdravotníctve. Európsky parlament túto stratégiu následne podporil schválením správy Mariosa MATSAKISA (ALDE, CY) v marci 2006.

Na rad teraz prišlo zakotvenie uvedenej stratégie do právne záväznej smernice, o ktorej budú europoslanci rozhodovať v prvom čítaní na novembrovom zasadnutí EP v Štrasburgu prostredníctvom správy Maríe SORNOSA MARTÍNEZ (PES, ES).

Nová legislatíva má zakazovať predaj nových neelektronických meracích zariadení obsahujúcich ortuť, akými sú teplomery na určovanie telesnej a izbovej teploty, barometre, tlakomery či prístroje na stanovenie krvného tlaku.

Výnimky môžu byť podľa návrhu smernice povolené jedine v prípade, keď nie sú doposiaľ k dispozícii alternatívne riešenia. Okrem starožitných barometrov a vedeckých prístrojov určených na predaj alebo na obchodovanie na medzinárodných trhoch so starožitnosťami sa novelizovaná smernica podľa pozmeňujúcich návrhov europoslancov nemá vzťahovať na "výrobu tradičných barometrov využívajúcich malé množstvá ortuti v prísne kontrolovanom a povolenom prostredí".

Európska komisia má podľa navrhovaného textu zároveň v čo najkratšej dobe prijať opatrenia, ktoré by zaistili bezpečné vyzbieranie a spracovanie všetkých produktov obsahujúcich ortuť, ktoré sa v súčasnosti v spoločnosti využívajú. S cieľom obmedziť uvoľňovanie ortuti do životného prostredia by podľa poslancov mala EK po nájdení dostupných a bezpečných alternatív následne prijať opatrenia, ktoré by zlikvidovali aj zostávajúce meracie zariadenia, ktoré nie sú určené pre širokú verejnosť.

Spravodajkyňa SORNOS MARTÍNEZ zdôraznila, že znečistenie ortuti sa predtým považovalo za naliehavý problém na miestnej úrovni, no v súčasnej dobe je to už otázka globálnej, difúznej a chronickej povahy.

Európska komisia označuje ortuť a jej zlúčeniny za vysoko toxické látky ohrozujúce človeka, ekosystém aj voľne žijúce zvieratá. Hoci sa používanie ortuti znižuje, v súvislosti s meracími a kontrolnými zariadeniami sa v EÚ ročne použije 33 ton ortuti, z toho 25-30 ton na teplomery.

Experti a lekári sa zhodujú v tom, že ortuť je toxická látka, ktorá negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie, čo sa prejavuje najmä poškodzovaním mozgu a pľúc. Keďže ortuť pôsobí dlhodobo a v prostredí sa môže zmeniť na metylortuť – najtoxickejšiu formu, ktorá ľahko preniká placentovou a hematoencefalitickou bariérou a môže poškodiť vyvíjajúci sa mozog - zvlášť nebezpečné je jej pôsobenie na tehotné ženy a malé deti. Metylortuť sa navyše zhromažďuje a sústreďuje vo vodnom potravinovom reťazci, čím vystavuje riziku populáciu s vysokou mierou konzumácie rýb a morských plodov, najmä v prímorských oblastiach Stredomoria. Do organizmu sa ortuť najčastejšie dostáva inhaláciou ortuťovej pary napr. z amalgámových zubných výplní. Ortuťové pary sa pritom do tela dostanú sliznicami a pľúcami a ukladajú sa v centrálnom nervovom systéme, ako aj v obličkách, kde rozvíjajú svoje toxické pôsobenie.


Boj proti obchodovaniu s ľuďmi


Plénum Európskeho parlamentu prerokuje nelegislatívnu správu Edit BAUER (EPP-ED, SK) o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Jej text podporuje akčný plán Únie v spomínanej oblasti s cieľom zaručiť lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi pri pomoci obetiam tohto trestného činu. Obchodovanie s ľuďmi správa označuje za modernú formu otroctva, závažný zločin a hrubé porušovanie základných ľudských práv.

"Obchodovanie s ľuďmi nie je páchané len za účelom sexuálneho vykorisťovania, ale tiež za účelom vykorisťovania pracovnej sily, za účelom nelegálnych adopcií, núteného domáceho otroctva a predaja orgánov“, uvádza správa a dodáva, že boj proti tomuto zločinu musí preto zahŕňať omnoho viac než len odstraňovanie nútenej prostitúcie. Do úvahy treba brať podľa EP aj všetky súvisiace podoby vykorisťovania a útlaku. Navrhovaný text tiež konštatuje, že „ženy a deti sú ohrozené najviac“, hoci upozorňuje, že obchod s ľuďmi sa neobmedzuje len na určité pohlavie.

Globálny problém

Obchodovanie s ľuďmi správa označuje za globálny problém, ktorý patrí medzi „najlukratívnejšie formy medzinárodného organizovaného zločinu“. Spomína sa tiež, že ide o „najrýchlejšie narastajúcu kriminálnu činnosť v porovnaní s ostatnými formami organizovaného zločinu v EÚ." Napriek tomu nepriniesli podľa poslancov doposiaľ prijaté opatrenia konkrétne zníženie počtu obetí. Členské štáty by preto mali podľa správy posilniť spoluprácu v EÚ pravidelným zapájaním Europolu, Eurojustu a Frontexu.

Účinná pomoc obetiam

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by podľa správy mali členské štáty čo najskôr uplatniť rámcové Rozhodnutie Rady EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2002), ako aj Smernicu o povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi (2004) a zaistiť, aby boli obetiam udeľované krátkodobé, minimálne 30-dňové povolenia na pobyt (či už spolupracujú s príslušnými orgánmi behom vyšetrovania a vystupujú ako svedkovia v trestnom konaní alebo nie). Tie by potom mohli obete obchodovania s ľuďmi využiť na zváženie situácie spolu s bezplatnou právnou pomocou a prístup k informáciám o právnych postupoch, v jazyku, ktorému rozumejú.

Štáty EÚ by mali podľa textu správy prevziať zodpovednosť za obete obchodovania s ľuďmi a to tým, že im pomôžu pri návrate do ich vlasti, alebo pri zotrvaní v Únii. Obete by tiež mali podľa EP dostávať pomoc a podporu, aby mohli spolupracovať s príslušnými orgánmi v priebehu vyšetrovania.

"Extrémne prísne tresty" musia byť podľa správy uložené podnikom využívajúcim lacné pracovné sily získavané prostredníctvom obchodu s ľuďmi.

Deň proti obchodovaniu s ľuďmi

Komisia by podľa správy mala od roku 2007 zaviesť Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý by pripadol na 25. marca a pripomínal by zrušenie obchodu s otrokmi v mnohých krajinách po celom svete.


Hypotekárne úvery v EÚ


Európsky parlament sa bude zaoberať správou, ktorá reaguje na Zelenú knihu Európskej komisie o hypotekárnych úveroch v rámci EÚ. Správa pojednáva o možnosti integrácie európskeho hypotekárneho trhu a prináša viacero návrhov, ktoré by podľa EP mohli pomôcť spotrebiteľom a zároveň by mohli oživiť európsky trh s hypotékami. Varuje však pred samotnou harmonizáciou jednotlivých úverových produktov.

Hypotekárne financovanie je jedným zo sektorov v EÚ, v ktorých sa v najbližších 15 rokoch očakáva najväčší rast. Hodnota nesplatených hypotekárnych úverov dosiahla ku koncu roka 2004 4,7 bilióna EUR, čo predstavuje 45 % z HDP EÚ. Počas posledných piatich rokov predstavoval priemerný ročný rast hypotekárnych úverov 8,5 %. Napriek tomu v súčasnosti neexistuje paneurópsky trh s hypotekárnym financovaním. EÚ je tak v tejto oblasti rozdelená v dôsledku právnych, daňových a regulačných prekážok, hoci väčšia integrácia by mohla pozitívne ovplyvniť jej hospodárstvo.

Poslanci sa preto budú zaoberať nelegislatívnou správou poslanca Johna PURVISA (EPP-ED, UK), ktorá sa zaoberá možnosťami integrácie európskeho hypotekárneho trhu.

Text správy poukazuje na prekážky jednotného trhu hypotekárnych úverov v EÚ zdôrazňované v Zelenej knihe a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na cielené opatrenia a trhom vedené iniciatívy ponúkajúce väčšie prínosy. Na druhej strane však vystríha pred celoeurópskou harmonizáciou samotných úverových produktov, pretože takýto krok by podľa EP mohol viesť k právnym nezrovnalostiam s negatívnymi následkami pre celé odvetvie.
Správa zároveň uvádza, že každé opatrenie na úrovni EÚ týkajúce sa trhu s hypotekárnymi úvermi musí predovšetkým priniesť "priamy úžitok verejnosti". Dodáva tiež, že trh s hypotekárnymi úvermi by mal byť "dostupný veľkému množstvu prípadných klientov, vrátane tých, ktorí majú nízky alebo neúplný úverový profil, zamestnancov so zmluvou na dobu určitú a zákazníkov, ktorí kupujú nehnuteľnosti po prvýkrát".

Čo sa týka prekážok poskytovania úverov, EP vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny, ktoré bránia právam poskytovateľov úverov na voľné poskytovanie služieb alebo slobodu založenia v iných členských štátoch. Zistiť má tiež to, či sa doložka o „všeobecnom blahu“ nevyužíva na odradenie od cezhraničnej činnosti.
Správa nezabúda ani na práva spotrebiteľov, keď požaduje, aby bol poskytovateľ úveru povinný okrem poskytnutia presných informácií o ročnej percentuálnej sadzbe poskytnúť klientovi aj informácie o akýchkoľvek ďalších poplatkoch alebo nákladoch, ktoré môžu vzniknúť pri jeho činnostiach, napríklad o výdavkoch na preskúmanie žiadostí, poplatkoch za záväzok, či sankciách za úplnú alebo čiastočnú platbu vopred.

Ženy v politike


Europoslanci sa budú v Štrasburgu zaoberať nelegislatívnou správou o postavení žien v národnej a medzinárodnej politike. Jej text okrem iného pripomína, že hoci sa na európskej úrovni už uznalo, že vyvážená účasť žien a mužov pri prijímaní rozhodnutí je nevyhnutnou podmienkou demokracie, tieto konštatovania ešte neodrazili v plnej miere v praxi. Poslanci preto žiadajú zmenu prístupu.

Iniciatívna správa poslankyne Any Marie GOMES (PES, PT) vyslovuje poľutovanie, že aj napriek "veľkému počtu politických vyhlásení a odporúčaní, akčných programov prijatých na celom svete a osobitnej legislatíve zavedenej na národnej úrovni", ešte stále pretrváva nerovnosť žien a diskriminácia na základe pohlavia a nízke zastúpenie žien v politike v Európe a vo svete.

Zosúladenie rodinného a pracovného života

Upozorňuje tiež na skutočnosť, že slabé zastúpenie žien na miestach, kde sa prijímajú rozhodnutia, často súvisí s problémami vyplývajúcimi zo zosúladenia súkromného a pracovného života, nerovnakým rozdelením starostlivosti o rodinu a s diskrimináciou v zamestnaní a odbornom vzdelávaní. Preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na zosúladenie spomínaných aspektov života v súlade so závermi barcelonskej Európskej rady a Lisabonskej stratégie.


Ženy a politické strany

Čo sa týka politickej participácie, správa pripomína pozitívny dopad žien na riešenie konfliktov a zdôrazňuje, že ženy-političky prispievajú k tomu, aby boli vládne reformy, zodpovednosť a zákony prvoradými bodmi politických programov na národnej a medzinárodnej úrovni.

Politické strany v Európe správa vyzýva, aby v rámci zabezpečenia rovnosti vo svojich zoznamoch pre každý občiansky orgán stanovili minimálnu hranicu 40 % a maximálnu 60 % pre zastúpenie oboch pohlaví. Svojim ženským aktivistkám majú tiež poskytovať odbornú prípravu v oblasti vedenia kampane a uskutočňovania verejných prejavov.

Správa v tejto súvislosti víta rozhodnutie vytvoriť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý by mal podporovať vyššie zastúpenie žien v medzinárodnej politike. O jeho sídlo sa usiluje aj Slovenská republika.

Ženy v politike - štatistika

Správa zároveň uvádza viacero štatistických údajov súvisiacich s touto problematikou. Spomína napríklad, že spomedzi 43 961 poslancov parlamentov na celom svete (horná aj dolná snemovňa spolu), ženy predstavujú len 16,4 %. Celosvetovo teda pôsobí len 7915 poslankýň. Ich najvyšší počet majú škandinávske krajiny (40 %), nasledujú krajiny Ameriky (19,6 %) a Európy (krajiny OSCE, okrem škandinávskych krajín s priemerom 16,9 %). Mierne nad priemerom sú štáty subsaharskej Afriky (16,4 %). Ďalej nasledujú krajiny Ázie (16,3 %), Tichomoria (12 %) a arabské štáty (8,3 %).

Zo 191 členských krajín OSN len v siedmych zastávajú ženy najvyšší úrad (hlava štátu), v ôsmych sú predsedníčkami vlády, v sedemnástich zastávajú funkciu ministerky zahraničných vecí a v deviatich sú ministerkami obrany.

Bezpečnostný a obranný aspekt EÚ


Plénum EP prerokuje správu o európskej bezpečnostnej stratégii v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). Správa podporuje konštatovanie, že EÚ sa má vyvíjať smerom k bezpečnostnej a obrannej Únii, ktorá sa bude zaoberať tak vonkajšou, ako aj vnútornou bezpečnosťou, bojom s terorizmom a zvládaním prírodných katastrof. EBS z decembra 2003 podľa EP obsahuje "vynikajúcu analýzu hrozieb moderného sveta".

Správa Karla VON WOGAU (EPP-ED, DE) zdôrazňuje, že je nevyhnutné pravidelne sledovať implementáciu európskej bezpečnostnej stratégie (EBS), aby bolo možné reagovať na geopolitický vývoj. Zároveň požaduje, aby boli do jej pôsobnosti zahrnuté aspekty akými sú celosvetovo rastúca konkurencia vo vodných a energetických zdrojoch, prírodné katastrofy a bezpečnosť vnútorných hraníc Únie. Najneskôr v roku 2008 bude podľa europoslancov nutné uskutočniť revíziu súčasnej stratégie. Poslanci pritom schvaľujú, že EBS sa bezvýhradne opiera o Chartu OSN ako základný rámec pre medzinárodné vzťahy.

Za hlavné hrozby, ktorým Európska únia a jej občania čelia, označuje EBS medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátov a organizovaný zločin.

Hoci správa zdôrazňuje, že v prípade napadnutia územia Únie ozbrojenými silami tretej krajiny zostáva NATO zárukou kolektívnej obrany, poukazuje na to, že EÚ sa má vyvíjať smerom k bezpečnej a obrannej Únii. Spomína napr. zavedenie spoločného trhu v oblasti obrany, spoločný satelitný a letecký špionážny systém, vytvorenie stálych európskych námorných síl v Stredomorí, európske jednotky civilnej ochrany a európsky civilný mierový zbor.

Správa podčiarkuje aj význam európskej Ústavnej zmluvy, ktorá by podľa EP priniesla významný pokrok prostredníctvom zavedenia úradu európskeho ministra zahraničných vecí, ako aj prostredníctvom zavedenia doložky solidarity pre prípady, keď bude členský štát zasiahnutý teroristickým útokom, prírodnou katastrofou, alebo katastrofou spôsobenou ľuďmi.


Závety a dedičské konania v EÚ


Poslanci EP prerokujú iniciatívnu správu, v ktorej vyzývajú Európsku komisiu na vypracovanie legislatívneho návrhu, ktorý by pojednával o zjednodušení pravidiel v oblasti nadnárodných dedičských konaní a závetov v rámci EÚ. Štúdie EK totiž ukazujú, že na území Európskej únie sa každoročne začne 50 000 až 100 000 dedičských konaní s medzinárodným dosahom, pričom toto číslo ešte nezahŕňa štatistiku z desiatich nových členských štátov.

Užitočnosť harmonizácie pravidiel EÚ v oblasti dedenia vyplýva z potreby odstrániť ťažkosti dedičov pri nadobúdaní dedičstva, ktoré sú spôsobené hlbokými rozdielmi medzi systémami medzinárodného súkromného práva a hmotného práva členských štátov v oblasti dedenia a závetov. Prejavujú sa prekážkami pri výkone práva slobody pohybu v EÚ a pri požívaní vlastníckeho práva.

Ide napr. o situáciu, keď občan jedného členského štátu EÚ odíde na dôchodok do iného členského štátu a strávi tam desať posledných rokov svojho života. Ak v tejto druhej krajine potom zomrie, pričom po ňom zostanú deti žijúce v krajine jeho pôvodu, treba začať riešiť dedičstvo pozostávajúce z majetku nachádzajúceho sa v jeho pôvodnej krajine pobytu. Ak by však bola v takomto prípade súdna príslušnosť určovaná jedine na základe kritéria posledného bydliska zosnulého, dediči – tým viac, ak by sa medzičasom dostali do vzájomného sporu – by boli nútení vec riešiť pred sudcom krajiny, v ktorej dotyčný zomrel, a nie krajiny, z ktorej pochádzal a kde sa nachádza jeho majetok.

Navrhované riešenia

Najúčinnejším prostriedkom na riešenie týchto problémov by podľa správy bola harmonizácia hmotného práva v oblasti dedenia, poslanci si však uvedomujú, že je nesmierne ťažko dosiahnuť tento cieľ, ktorý navyše ani nepatrí do kompetencií Spoločenstva. Preto Komisiu vyzývajú aspoň na vypracovanie spoločného nástroja, podľa ktorého sa by potom postupovalo.

Nástroj by mal obsahovať "jednoduché a jasné pravidlá medzinárodného súkromného práva zohľadňujúce špecifiká a tradície právnych systémov členských štátov", aby mohli byť národné právne systémy účinne koordinované.

Európsky parlament uprednostňuje kritérium obvyklého bydliska zosnulého v čase úmrtia na účely stanovenia základnej súdnej príslušnosti. Zároveň s tým sa však poslanci domnievajú, že bude potrebné vytvoriť priestor pre slobodnú osobnú vôľu zúčastnených strán a preto navrhujú, aby mali možnosť vybrať si príslušný súd. Autorovi závetu má byť tiež podľa EP umožnené, aby si vybral právo, ktorým sa bude dedičské konanie riadiť, teda to, či pôjde o právo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo právo štátu, v ktorom mal obvyklé bydlisko v okamihu voľby. Táto voľba by potom bola uvedená v závete ako samostatná klauzula.

Európsky dedičský certifikát

Správa tiež odporúča zavedenie tzv. „Európskeho dedičského certifikátu“, ktorý záväzným spôsobom stanoví, ktoré právo sa bude vzťahovať na dedičstvo. Certifikát by mal byť vydávaný kompetentnými orgánmi v súlade so štandardnou predlohou, a mal by byť teda uznávaný a vynútiteľný v rámci celej EÚ.


Legislatívny a pracovný plán Európskej komisie


Plénum Európskeho parlamentu si vypočuje vyhlásenie Európskej komisie o legislatívnom a pracovnom programe na rok 2007. Predseda Komisie José Manuel BAROSSO tak europoslancov oboznámi s prioritami, ktoré si EK vytýčila na prvý rok nového sedemročného únijného rozpočtu. Na dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2007-13 sa členské štáty EÚ a Parlament dohodli tento rok na jar.

Poslanci budú o téme legislatívneho a pracovného plánu Komisie na rok 2007 iba diskutovať, pretože samotné hlasovanie prebehne až na decembrovom plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu.

Európska komisia v zverejnenom pracovnom programe uvádza nasledovné prioritné oblasti:

• Modernizácia európskeho hospodárstva
• Reakcia na výzvy európskej spoločnosti
• Lepšie riadenie migračných tokov
• Bezpečná, konkurencieschopná a trvalo udržateľná energetika
• Premena Európy na miesto, kde sa lepšie žije
• Európa ako svetový partner

Plné znenie legislatívneho a pracovného programu EK nájdete prostredníctvom doleuvedeného odkazu.



Komunikačná politika Európskej únie


Plénum EP prerokuje nelegislatívnu správu, v ktorej sa vyjadrí k Bielej knihe Európskej komisie o európskej komunikačnej politike. Zlepšenie komunikácie medzi EÚ a jej občanmi označuje správa za nevyhnutné. Verejnoprávne audiovizuálne kanály v členských štátoch by pritom podľa správy mali občanov informovať o politike uskutočňovanej na európskej úrovni.

Európska komisia Bielou knihou nadväzuje na akčný plán komunikácie s cieľom reformovať svoje komunikačné aktivity, priblížiť sa k občanom a lepšie reagovať na to, čo ich trápi. Za základný zmysel Bielej knihy Komisia označuje "zvyšovanie informovanosti a podnecovanie angažovanosti". Cieľom komunikačnej politiky by však podľa poslancov nemalo byť konkurovanie vnútroštátnej verejnej sfére, ale skôr úzke prepojenie diskusie na národnej úrovni s diskusiou na úrovni európskej.

EK má podľa správy Luisa HERRERU-TEJEDORA (EPP-ED, ES) podporiť vytvorenie európskej verejnej sféry budovanej hlavne cez média. Verejnoprávne audiovizuálne kanály v členských krajinách Únie majú pritom informovať občanov o politike uskutočňovanej na európskej úrovni.

Správa súhlasí, že komunikácia musí byť "obojsmerným" procesom medzi EÚ a jej občanmi, no zároveň vyslovuje poľutovanie, že hoci je táto zásada proklamovaná v Bielej knihe, v praxi sa to veľmi konkrétne neprejavuje.

V otázke komunikácie EP s občanmi správa "nepokladá za vhodné", aby Parlament podliehal kódexu, ktorý by riadil pravidlá takejto komunikácie, pretože by to redukovalo priestor na vyjadrenie nezávislého názoru.


Výročná správa o eurozóne


Poslanci EP budú počas novembrového zasadnutia reagovať prostredníctvom nelegislatívnej správy na Výročnú správu o eurozóne, ktorá je prvou správou o eurozóne vôbec. Cieľom tohto nového dokumentu z dielne Európskej komisie má byť poskytnutie širšieho pohľadu na fungovanie zóny využívajúcej jednotnú európsku menu. Spáva je určená pre širokú verejnosť, nielen pre odborníkov z brandže.

Poslanci budú na výročnú správu o eurozóne reagovať prostredníctvom schvaľovania iniciatívnej správy poslanca José Manuela GARCIA-MARGALLO Y MARFIL (EPP-ED, ES).

Text správy vyzýva Komisiu, aby zachovávala prísnu interpretáciu obnoveného Paktu stability a rastu a členské štáty, aby usilovali o ročné zlepšenie svojich cyklicky upravených fiškálnych deficitov na úroveň 0,5 % HDP. To podľa EP pomôže odolávať fiškálnym tlakom a udržať úrokovú mieru na takej úrovni, ktorá neohrozí súčasné uzdravenie hospodárstva.

EP tiež odsudzuje "politiky, ktoré prijali niektoré členské štáty na ochranu svojich hlavných odvetví a služieb pred cezhraničnou konkurenciou", a obnovuje svoj záväzok zachovať princípy voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ. Konkrétnych aktérov však text nemenuje.

Čo sa týka funkčnosti hospodárskej a menovej únie, správa uvádza, že maastrichtské konvergenčné kritériá, podľa ktorých nesmie miera inflácie presiahnuť infláciu troch členských štátov EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % treba dôkladne prehodnotiť, aby odzrkadľovali skutočnosť, "že rozdiely v miere inflácie neodrážajú odlišné prístupy makroekonomických politík štátov, ale skôr štrukturálne činitele".

Správa uvádza aj štatistické údaje, podľa ktorých sú súčasné hospodárske výhľady pre eurozónu najlepšie za posledné obdobie. Podľa najnovších predpokladov MMF bude eurozóna v roku 2006 rásť o 2,4 % a v roku 2007 o 2 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň za ostatné obdobie. Úroveň rastu je však stále nižšia než je potrebné na riešenie vnútorných a medzinárodných problémov eurozóny a je oveľa nižšia než u našich hlavných konkurentov (USA a rozvíjajúce sa krajiny).

Správa tiež poukazuje na to, že reforma DPH v Nemecku, spomaľovanie trhu s bytmi v USA, Španielsku, Írsku a Veľkej Británii a tiež devalvácia dolára môžu mať negatívny vplyv na celosvetový rast.


Stratégia EÚ pre mnohojazyčnosť


Plénum Európskeho parlamentu prerokuje nelegislatívnu správu o novej rámcovej stratégii pre mnohojazyčnosť. Podľa Eurobarometra sa polovica európskych občanov vyjadrila, že dokáže komunikovať v inom než materinskom jazyku. Správa preto víta záväzok Európskej komisie ďalej podporovať jazykové znalosti a vyzýva, aby aj Európske inštitúcie zlepšili svoju komunikáciu s občanmi v ich rodnom jazyku.

Podľa oznámenie Európskej komisie existuje v EÚ okrem 21 úradných jazykov približne 60 pôvodných jazykov a jazykov prisťahovalcov. Správa Bernata JOANA i MARÍHO (Greens/EFA, ES) v tejto súvislosti vyzýva Európske inštitúcie, aby zlepšili svoju komunikáciu s občanmi v ich rodnom jazyku, a to bez ohľadu na to, či má daný jazyk status úradného jazyka EÚ, alebo nie. To by podľa navrhovaného textu pomohlo posilniť práva 46 miliónov Európanov hovoriacich menej využívanými rečami, akými sú napr. gálština, waleština, katalánčina, či baskitský jazyk.

Jazyková rozmanitosť je podľa EP "zdrojom bohatstva", ktorý vedie k "väčšej solidarite" a "vzájomnému porozumeniu". Zámerom stratégie EK je podporovať prostredie pre úplné vyjadrenie všetkých jazykov, v ktorom sa môže dariť výučbe celej škály jazykov.


Sociálne zabezpečenie pracovníkov v rámci EÚ


Európsky parlament prerokuje správu o návrhu nariadenia, ktorým sa majú novelizovať predpisy o systémoch sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodiny pohybujúce sa v rámci Únie. Nariadenie je od roku 1971 základom pre poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia občanom sťahujúcim sa z jedného členského štátu EÚ do druhého a pravidelne je každý rok novelizované.

Nariadenie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia má významnú úlohu pri uskutočňovaní jednej zo štyroch základných slobôd Únie - slobody pohybu občanov. Podľa únijného práva zodpovedajú za určenie svojich systémov sociálneho zabezpečenia členské štáty.

Cieľom pravidelnej novelizácie, ku ktorej sa poslanci tentokrát vyjadria prostredníctvom správy Marie MATSOUKA (PES, ES), je zohľadniť vývoj v oblasti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, začleniť zmeny, ku ktorým došlo vo vnútroštátnom práve, a zladiť ich s rozsudkami Európskeho súdneho dvora (ESD). Tohoročná novela zohľadňuje napr. zmeny, ktoré majú zaručiť dôchodky vo Švédsku a Fínsku, aj úpravu dávok zdravotnej starostlivosti v Holandsku.


Výročná správa európskeho ombudsmana


Plénum Európskeho parlamentu prerokuje správu o výročnej správe Európskeho ombudsmana za rok 2005. Text EP uvádza, že európsky verejný ochranca práv si úspešne plnil svoje ciele s ohľadom na ochranu právneho štátu a ľudských práv, k prezentácii určitých štatistických údajov však existujú zo strany EP menšie výhrady.

Správa Andreasa SCHWABA (EPP-ED, DE), prostredníctvom ktorej sa budú europoslanci vyjadrovať k správe o práci Európskeho ombudsmana za minulý rok, vyzdvihuje jeho činnosť v súlade so stanovenými zásadami, no upozorňuje, že kombinovanie absolútnych hodnôt a percentuálnych údajov uvádzaných v hlavnej časti správy je dosť nejasné.

Úrad verejného ochrancu práv oslávil minulý rok svoje desiate výročie. Rok 2005 je s 3920 doručenými sťažnosťami rokom s doposiaľ najväčším počtom sťažností a zodpovedá medziročnému zvýšeniu o 5 %. 335 sťažností sa pritom týkalo tej istej témy a preto boli predmetom spoločného prešetrovania. Viac než 70 % všetkých sťažností sa týkalo oblastí nespadajúcich do pôsobnosti európskeho ombudsmana.

Spravodajca Andreas Schwab v správe uvádza, že "verejný ochranca práv dokázal v roku 2005 pomôcť viac než 75 % sťažovateľom", a to buď zahájením šetrenia, postúpením sťažnosti príslušnej inštancii alebo poskytnutím informácie o tom, kde je možné dosiahnuť rýchle a efektívne riešenia konkrétneho prípadu.


Výročná správa Európskeho dvora audítorov


Plénum Európskeho parlamentu sa zoznámi s výročnou správou Európskeho dvora audítorov za rok 2005. Správu predstaví predseda Dvora audítorov Hubert WEBER. Dvor audítorov ako nezávislý externý audítor Európskej únie zverejňuje každoročne výročnú správu o plnení rozpočtu a výročnú správu o Európskom rozvojovom fonde (ERF). Výročné správy sú súčasťou postupu udelení absolutória, ktorým sa uzatvára ročný rozpočtový proces.

Úlohou Dvora audítorov je posúdiť finančné riadenie celého systému, a tým prispievať k lepšiemu hospodáreniu s rozpočtom Európskej únie. Zmluva o ES ukladá Dvoru audítorov, aby počínajúc rozpočtovým rokom 1994 každoročne predkladal Európskemu parlamentu a Rade EÚ prehlásenie o vierohodnosti týkajúcej sa spoľahlivosti ročnej účtovnej uzávierky ES (ktorú zostavuje Komisia na vlastnú zodpovednosť) a zákonnosti ako aj správnosti uskutočnených operácií. Toto prehlásenie, ktoré sa zakladá na osobitnom posúdení každej z najdôležitejších oblastí činnosti Spoločenstva, predstavuje hlavnú časť výročnej správy Dvora audítorov o plnení rozpočtu.

Slovenským členom Dvora audítorov je Július Molnár.


Prejav gruzínskeho prezidenta


V rámci slávnostného zasadnutia vystúpi v parlamentom pléne gruzínsky prezident Michail SAAKAŠVILI. Tento dnes 38-ročný politik patril v novembri 2003 k vodcom Ružovej revolúcie v Gruzínsku, ktorá prinútila k abdikácii dlhoročného prezidenta Eduarda ŠEVARDNADZEHO. Za hlavu štátu zvolilo Saakašviliho 4. januára 2004 až 96 % voličov.

Európsky parlament schválil na predošlom plenárnom zasadnutí uznesenie o situácii v gruzínskej provincii Južné Osetsko, v ktorom potvrdil svoju plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska a vyzval ruské orgány, aby plne rešpektovali suverenitu Gruzínska v jej medzinárodne uznávaných hraniciach. Parlament zároveň odsúdil referendum o nezávislosti Južného Osetska naplánované na 12. novembra 2006 s tým, že podobné referendum o nezávislosti v roku 1992 nebolo medzinárodne uznané. Ruskú vládu EP vyzval, aby hnutiam usilujúcim sa o nezávislosť regiónov odoprela podporu, a aby plne podporila snahy na nájdenie riešenia konfliktov vo svojom susedstve.


Hazardné hry a športové stávky


Plénum EP si vypočuje odpoveď Európskej komisie na ústnu otázku ohľadne hazardných hier a športových stávok vo vnútornom trhu EÚ. Dôvodom sú konania pre porušenie predpisov o voľnom pohybe služieb, ktoré Komisia zahájila voči Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku. Predsedníčka výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov Arlen McCARTHY (PES, UK) sa v jeho mene pýta najmä na dosiahnutý pokrok a ďalšie plánované kroky Komisie.

Poslanci sa Komisie okrem iného pýtajú na iniciatívy, ktoré pripravuje v záujme vytvorenia právneho rámca pre hazardné hry na internete, s cieľom umožniť členským štátom EÚ chrániť spotrebiteľov a neplnoletých a súčasne povoliť uznávaným firmám prevádzkovať zákonnú činnosť.
- Zuzana ANDREJČÁKOVÁ,Tlačové oddelenie EP - slovenský sektor -
10.11.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet