BRIEFING z Európskeho Parlamentu 29.-30.11.2006
Hoci agenda Európskeho parlamentu pre novembrové mini-zasadnutie v Bruseli nie je tak obsiahla, ako to býva počas štvordňových zasadnutí v Štrasburgu, poslanci prerokujú viacero veľmi dôležitých tém.
Ich význam o je to väčší, že v prípade niekoľkých legislatívnych správ bol v neformálnych rokovaniach dosiahnutý kompromis s Radou. To znamená, že po úspešnom hlasovaní v pléne EP a následnom formálnom podpise v Rade bude schvaľovací proces ukončený a daná legislatíva bude môcť čoskoro vstúpiť do platnosti.
Medzi oblasti, pri ktorých sa legislatívny proces bude pravdepodobne končiť, patrí balík správ o tzv. Siedmom rámcovom programe pre výskum a vývoj na roky 2007–2013, ktorý Únii umožní podstatne zvýšiť svoje investície do tejto dôležitej oblasti; ďalej smernica, ktorá sa zaoberá novými predpismi pre trh EÚ s pyrotechnikou; ako aj návrh nariadenia na zriadenie tzv. Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má 500 miliónmi eur ročne podporiť pracovníkov, ktorí prišli o prácu "z dôvodu zmien v štruktúre svetového obchodu.
Okrem toho bude EP tiež prostredníctvom uznesenia prijímať svoje konečné stanovisko k pristúpeniu Bulharska a Rumunska do EÚ 1. januára 2007 a bude sa zaoberať aj Summitom EÚ s Ruskom, ktorý sa uskutoční pár dní pred zasadnutím pléna.
Poslanci budú ďalej schvaľovať uznesenie k AIDS a iniciatívnu správu o situácii zdravotne postihnutých občanov v EÚ.
Po otvorení zasadnutia bude EP za účasti írskeho predsedu vlády Bertieho Aherna diskutovať o budúcnosti Európy. Ide o druhú zo série rozpráv s premiérmi vlád členských krajín EÚ, ktoré europoslanci zahájili po stretnutí s národnými parlamentmi 8. a 9. mája.
EP prerokuje v prvom čítaní smernicu, ktorá sa zaoberá novými predpismi pre trh EÚ s pyrotechnikou. Smernica sa má týkať tak zábavnej pyrotechniky (ohňostroje, prskavky, kapsle do pištolí a pod.), ako aj bezpečnostných zariadení vodidiel využívajúcich pyrotechnickú technológiu (airbagy, bezpečnostné pásy, atď.). Vzhľadom na dohodu dosiahnutú s Radou je pravdepodobné, že prvým čítaním sa legislatívny proces ukončí a smernica čoskoro vstúpi do platnosti.
Existujúce národné predpisy členských štátov EÚ v oblasti trhu s pyrotechnikou sa navzájom v súčasnosti veľmi líšia. Sloboda jednotlivých krajín stanoviť si vlastné pravidlá vedie k tomu, že používanie či predaj napr. určitých druhov ohňostrojov môže byť v jednom štáte povolené, kým v inom je prísne zakázané a v ďalšom je jeho nákup obmedzený vekom kupujúceho.
Navrhovaná smernica má preto zakotviť určité spoločné bezpečnostné normy, ktorých cieľom je znížiť počet úrazov vznikajúcich pri nesprávnom zaobchádzaní s pyrotechnikou. Počet takýchto úrazov odhaduje Európska komisia až do 45 000 prípadov ročne, pričom veľký počet obetí tvoria deti. Okrem zlepšenia bezpečnosti spotrebiteľov a odborníkov, zníženia počtu a závažnosti nehôd a harmonizácie bezpečnostných pravidiel vo všetkých členských štátoch je ďalším cieľom smernice zaistenie voľného pohybu pyrotechnických výrobkov v rámci EÚ.
Ďalšou súčasťou smernice je kategorizácia výrobkov, podľa ktorej má byť pyrotechnika zatriedená do nasledovných kategórií - podľa druhu použitia, podľa účelu, stupňa nebezpečnosti, a úrovne hlučnosti.
Okrem toho sa majú pre pyrotechniku zaviesť aj ďalšie kategórie, ktoré majú byť základom pre stanovenie vekovej hranice pre predaj výrobkov spotrebiteľom.
V prípade zábavnej pyrotechniky pôjde o 4 kategórie:
Výrobky z kategórie 1 (t.j. najbezpečnejšiu pyrotechniku) budú môcť kupovať spotrebitelia od 12 rokov, výrobky z kategórie 2 budú určené kupujúcim od 16 rokov veku, produkty kategórie 3 si budú môcť kúpiť ľudia starší ako 18 rokov a najnebezpečnejšie výrobky spadajúce pod kategóriu 4 budú dostupné len osobám so špecifickými odbornými znalosťami. Poslanci chcú do pôsobnosti smernice zahrnúť aj divadelné pyrotechnické výrobky, ktoré návrh Európskej komisie nezahŕňa. Tie majú byť rozdelené do dvoch kategórií - nízko rizikové a tie, s ktorými budú môcť nakladať len oprávnené osoby.
Pre porovnanie, v súčasnosti platná legislatíva na Slovensku rozdeľuje zábavné pyrotechnické výrobky do 3 kategórií, pričom príslušná vyhláška uvádza, že produkty prvej, teda najbezpečnejšej kategórie, sa môžu predávať "osobám mladším ako 18 rokov, ak to v návode nie je zakázané". Produkty 2. a 3. kategórie sa ale predávajú len osobám starším než 18 rokov, pričom výrobky 3. kategórie môže predavač predať "len kupujúcemu, ktorý má kvalifikáciu odpaľovača ohňostrojov a táto skutočnosť musí byť preukázaná pri kúpe zaevidovaním".
Čo sa týka inej než zábavnej pyrotechniky, kategórie majú byť len 2:
Pyrotechnika 1 kategórie (t.j. predstavujúca len malé nebezpečenstvo) a pyrotechnika 2 kategórie (určená na manipuláciu jedine odborníkom).
Spravodajca správy Joel HASSA FERREIRA (PES, PT) upozornil, že trh s bezpečnostnými pyrotechnickými zariadeniami vozidiel dosahuje ročne približne 5,5 miliardy eur a trh so zábavnou pyrotechnikou 1,4 miliardy eur. Podľa údajov z roku 2004 bolo pritom až 96 % zábavnej pyrotechniky na trhu EÚ dovezených z Číny. Poslanci preto požadujú, aby dovozcovia takýchto produktov povinne prebrali zodpovednosť výrobcov. Má sa tak zaistiť to, aby výrobok splnil základné bezpečnostné požiadavky EÚ a tiež to, aby sa predišlo zavádzaniu falšovaných výrobkov na trh.
Poslanci budú prostredníctvom balíka viacerých správ hlasovať v 2. čítaní o tzv. Siedmom rámcovom programe pre výskum a vývoj na roky 2007–2013, ktorý ráta s rozpočtom vyše 54,5 miliárd eur. Vzhľadom na pozitívne výsledky neformálnych rokovaní s Radou je možné očakávať, že v prípade úspešného hlasovania v pléne EP bude môcť nový program vstúpiť do platnosti už 1. januára 2007.
Program a jeho rozpočet
Siedmy rámcový program pre výskum má Únii pomôcť posunúť sa v smere dosiahnutia Lisabonských cieľov. Skladá sa zo štyroch špecifických programov nazvaných Spolupráca, Myšlienky, Ľudia a Kapacity, ktoré spolu pokrývajú množstvo tematických oblastí.
Celkový plánovaný rozpočet programu má v súčasných cenách predstavovať 54, 582 miliárd eur, z ktorých 50,521 miliárd je určených na programy Európskych spoločenstiev; 2,751 miliárd eur na program Euratomu na roky 2007-2011 a ďalších 1,310 miliárd eur je naplánovaných pre program Euratomu na roky 2012-2013, čo však bude musieť byť neskôr opätovne potvrdené.
Prvé čítanie v Parlamente prebehlo už v júni 2006, následne po čom Rada akceptovala väčšinu pozmeňujúcich návrhov schválených europoslancami, vrátane návrhov na podporu účasti malých a stredných podnikov, mladých výskumníkov a žien-výskumníčok. Rada tiež súhlasila s kritériami, ktoré Parlament stanovil pre financovanie výskumu využívajúceho kmeňové bunky.
Poslanci teraz predkladajú ešte niekoľko kompromisných pozmeňujúcich návrhov, v ktorých sa sústreďujú najmä na oblasti označené Parlamentom za prioritné, ale aj na štruktúru Európskej výskumnej rady či na tzv. Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF). Europoslanci vo svojich návrhoch tiež zdôrazňujú, že financie z Rámcového programu nesmú byť použité na financovanie zriadenia navrhovaného Európskeho technologického inštitútu. Financie môžu byť použité jedine na administratívne náklady priamo súvisiace s výskumnými projektmi.
Parlamentné priority
Parlament v správe Jerzyho BUZEKA (EPP-ED, PL) trvá na presunutí financií na oblasti, ktoré považuje za prioritné. Ide napríklad o výskum v oblasti obnoviteľných energií a energetickej účinnosti, ako aj výskum o detskom zdraví, respiračných chorobách (vrátane chorôb alergického pôvodu) a výskum v oblasti niektorých zanedbávaných ochorení.
Európska výskumná rada
V prípade zriadenia Európskej výskumnej rady (EVR) bol medzi požiadavkami Rady a Parlamentu nájdený kompromis. Administratívne náklady tohto nového orgánu, ktorého cieľom bude podpora tzv. výskumu na hraniciach poznania, nebudú môcť prekročiť hranicu 5 % jeho ročného rozpočtu. EP v prvom čítaní požadoval 3 %. Cieľom obmedzenia je zabrániť nadmernej byrokracii a maximalizovať financovanie spomínaných typov výskumu. Čo sa týka štruktúry EVR, Parlament presadil, aby sa na jej prípadné zmeny vzťahoval postup spolurozhodovania, ktorý mu dáva rovnaké rozhodovacie právomoci, aké má Rada.
Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF)
Čo sa týka financovania RSFF, určeného na podporu záujmu bánk o požičiavanie úverov na výskumné projekty, Siedmy rámcový program na neho do roku 2010 prispeje podľa návrhu sumou maximálne 500 miliónov EUR. V období rokov 2010 – 2013 bude následne možné uvoľniť ďalších 500 miliónov EUR, avšak až na základe hodnotenia, ktoré bude okrem iného obsahovať informácie o účasti malých a stredných podnikov a univerzít, spĺňaní výberových kritérií či výsledkoch projektu. Hodnotenie uskutoční Rada a Európsky parlament.
Rámcový program Euratom
7. rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) sa zameriava na rozvoj a školiace aktivity v oblasti jadrového výskumu. Je oddelený od 7. rámcového programu Európskych spoločenstiev (ES), keďže EURATOM, ktorý bol zriadený v roku 1957, je od ES právne nezávislý.
Detailný rozpočet 7.rámcového programu pre výskum a vývoj 2007 - 2013
(sumy uvádzané v miliónoch EUR)
Europoslanci budú na druhom novembrovom zasadnutí prostredníctvom dvoch správ schvaľovať konečné stanovisko Parlamentu k pristúpeniu Bulharska a Rumunska do EÚ. Ako sa zdá, Parlament nevyužije svoju možnosť oddialiť vstup v prípade žiadnej z oboch krajín a podporí ich začlenenie do EÚ v plánovanom termíne 1. januára 2007.
Svoj oficiálny súhlas so vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ udelil Európsky parlament už 13. apríla 2005, čím súhlasil s historicky šiestym rozšírením EÚ o nových členov. Tentokrát teda už nepôjde o udeľovanie oficiálneho súhlasu, ale o konečné stanovisko a najmä o to, či sa Parlament pokúsi využiť svoju poslednú možnosť oddialiť dátum vstupu. Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska k EÚ totiž stanovila, že pokiaľ by hrozilo vážne riziko, že by jedna z týchto dvoch krajín nebola pripravená splniť do 1. januára 2007 podmienky členstva, môže Rada EÚ odložiť dátum vstupu o jeden rok na základe mechanizmu nazvaného "bezpečnostná klauzula". Navrhnúť Rade takýto krok je podľa Zmluvy úlohou Komisie, no Parlamentu sa v minulosti podarilo dosiahnuť zvýšenie svojho zapojenia do celého procesu, keď od EK získal písomný prísľub, že ostane "plne zapojený do akéhokoľvek rozhodnutia o odložení vstupu". Túto novú výsadu Parlamentu formálne potvrdila aj Rada, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by sa v novembrovom hlasovaní chystali europoslanci toto svoje "privilégium" využiť.
Správa o stave pristúpení Bulharska
Správa Geoffreho VAN ORDENA (PPE-DE, UK) o Bulharsku tejto krajine blahoželá a víta jej pristúpenie k EÚ naplánované na 1. januára 2007. Zároveň pripomína "oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší pokrok", a vyjadruje presvedčenie, že bulharské orgány budú "usilovne a dôkladne pracovať" na ich odstránení.
Parlament trvá na "maximálnej transparentnosti" v každom sektore, vrátane riadenia privatizácie, verejných súťaží, verejného obstarávania, menovania a povyšovania vo verejnej službe a súdnictve, a v súdnych procesoch na všetkých úrovniach. Žiada tiež posilnenie úlohy bulharského ombudsmana. Od Bulharska tiež očakáva, že bude venovať plnú pozornosť plneniu kritérií určených v monitorovacej poslednej správe EK s cieľom predísť zavedeniu dostupných "ochranných mechanizmov".
Poslanci žiadajú účinnejšie opatrenia na označenie a zabavenie majetku osôb zapojených do organizovaného zločinu a trvajú "na hmatateľných výsledkoch" pri presadzovaní právnych predpisov a stíhaní prípadov prania špinavých.
V rámci pozitív EP víta zlepšenie organizácie a riadenia polície a bezpečnostných služieb a schvaľuje zmeny, ktoré sa udiali v prokuratúre pod vedením nového generálneho prokurátora. Víta tiež rozhodnutie sprístupniť zložky tajnej služby a odporúča, aby bolo takéto zverejňovanie kontrolované nestrannou a dôveryhodnou komisiou.
Detské domovy, ústavná starostlivosť a Rómska otázka
Poslanci opätovne vyjadrujú znepokojenie nad zlými životnými a hygienickými podmienkami v detských domovoch a domovoch pre duševne a telesne postihnuté osoby a žiadajú, aby sa problémy ústavnej starostlivosti stali národnou prioritou. Parlament tiež "uznáva, že pre začlenenie Rómov sa podniklo mnoho krokov" a žiada ešte sústredenejšie úsilie s cieľom zlepšiť ich jazykové schopnosti, zabezpečiť im lepší prístup k vyššiemu vzdelaniu, odbornému vzdelávaniu a zamestnanosti, poskytnúť im lepšiu zdravotnú starostlivosť a plánované rodičovstvo a zároveň ich podporovať v tom, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na prispôsobenie sa širšej spoločnosti.
Poľnohospodárstvo a bezpečnosť letovej prevádzky
EP v správe blahoželá bulharským orgánom, že široký rozsah komplexných činností týkajúcich sa poľnohospodárstva je už tesne pred ukončením a uznáva podstatný pokrok dosiahnutý vo vzťahu k obchodu so živými zvieratami a starostlivosti o zvieratá, kde je nutné dodržiavať najprísnejšie normy. Vyjadruje však potrebu dôkladnejšej kontroly zvieracích ochorení, najmä v prípadoch, kde existuje riziko prenosu nákazy na človeka či potravu.
Okrem toho tiež poslanci trvajú na tom, aby Bulharsko využilo príležitosť na zavedenie najprísnejších noriem pre bezpečnosť letísk a lietadiel vzhľadom na povahu teroristickej hrozby a nalieha na preukázateľné ukončenie všetkých nápravných opatrení na odstránenie nedostatkov v letovej spôsobilosti a údržbe lietadiel.
Uzatvorenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Kozloduy
Parlament tiež uznáva "obetu", ktorú musí Bulharsko priniesť, aby splnilo podmienku definitívneho uzatvorenia 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduy a kľúčový význam, aký má pre Bulharsko zabezpečenie dodávok energie. V tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku Rade, aby bola pripravená "pružne posúdiť dátum uzatvorenia blokov", čo podľa EP môže znamenať aj "osemmesačné oneskorenie". Cieľom je poskytnúť čas na prehodnotenie "bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom ohrozené bezpečnostné požiadavky, ktoré zostávajú absolútnou prioritou".
Správa o stave pripravenosti Rumunska
Správa poslanca Pierra MOSCOVICIHO (PSE, FR) o Rumunsku taktiež víta "významný pokrok", ktorý krajina dosiahla od poslednej monitorovacej správy v máji 2006 a z tohto dôvodu schvaľuje návrh dátumu 1. januára 2007 pre jej pristúpenie.
Chváli tiež rumunskú vládu za dosiahnutý pokrok v obmedzenom časovom priestore a konštatuje, že Rumunsko disponuje "životaschopným trhovým hospodárstvom s rastom dosahujúcim takmer 7 % HDP a nezamestnanosťou približne na úrovni 5,5 %".
Menšiny
Rumunskú vládu Parlament vyzýva, aby upevňovala uskutočnené reformy, predovšetkým v oblastiach ochrany detí, integrácie menšín (najmä rómskej a maďarskej), a v oblasti starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. V prípade maďarskej menšiny má Rumunsko v súlade s princípmi subsidiarity a kultúrnej samosprávy "vziať do úvahy jej očakávania" a zabezpečiť adekvátne financovanie zamerané na zlepšenie vzdelávacích štandardov.
Otvorenie pracovného trhu
Správa o Rumunsku zahŕňa tiež pozmeňujúci návrh Výboru pre zahraničné veci, ktorý členským štátom EÚ odporúča, aby od 1. januára 2007 otvorili rumunským pracovníkom svoje pracovné trhy v súlade s princípom slobody pohybu, zahrnutým v práve Európskych spoločenstiev.
Problémové oblasti
Pripomína tiež oblasti, ktoré "zaznamenali významný, no stále nedostatočný pokrok". Medzi tie označuje EP v súlade s názorom Európskej komisie reformu justičného systému, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, využitie pomoci EÚ v poľnohospodárskej oblasti, využitie štrukturálnych fondov, ako aj uplatňovanie acquis communautaire v niektorých oblastiach potravinovej bezpečnosti. Zvláštnu pozornosť má Rumunsko podľa EP z týchto oblastí venovať najmä reforme justičného systému a boju proti organizovanému zločinu. Okrem uvedených oblastí má tiež Rumunsko zrýchliť proces vybavovania reštitúcií, najmä pokiaľ ide o majetok cirkví skonfiškovaný počas komunistického režimu.
Dočasné opatrenia
Parlament tiež pripomína, že ak bude možné uplatniť "dočasné opatrenia" počas troch rokov od pristúpenia, "bude to osožné pre všetky zúčastnené strany". V tejto súvislosti zároveň "vyjadruje želanie, aby boli tieto mechanizmy uplatnené iba vo veľmi špecifických a Európskou komisiou zdôraznených oblastiach", aj to len "na obmedzený čas".
EP tiež nalieha na Komisiu, aby parlament pravidelne informovala o pokroku, ktorý Rumunsko dosiahne v nasledujúcich mesiacoch a "očakáva správu EK ohlásenú na jún 2007".
Poslanci Európskeho parlamentu sa budú prostredníctvom iniciatívnej správy zaoberať situáciou zdravotne postihnutých ľudí v EÚ. Správa zdôrazňuje, že pre ľudí s postihnutím je nesmierne dôležitý prístup k verejnej doprave, ako aj prístup k informáciám a komunikačným technológiám a v tejto súvislosti vyzýva EÚ a členské štáty na podniknutie nevyhnutných krokov. Okrem toho požaduje vypracovanie Európskej charty kvality podpory pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Prístupnosť dopravy
Správa Elisabeth LYNNE (ALDE, UK) víta postupné odstraňovanie mnohých foriem diskriminácie, s ktorými sa stretávajú ľudia so zdravotným postihnutím pri využívaní leteckej a námornej dopravy, a žiada, aby sa rovnaké snahy vyvíjali aj pri ostatných formách prepravy.
Prístup k informáciám
Text správy tiež oceňuje snahy Európskej Komisie zamerané na zlepšenie prístupu postihnutých občanov k informáciám a komunikačným technológiám, no zároveň upozorňuje na to, že vyše 80 % verejných internetových stránok (vrátane stránok európskych inštitúcií) je ešte stále bežne neprístupných ľuďom so zdravotným postihnutím.
Parlament sa pritom domnieva, že dostupnosť informačných a komunikačných technológií môže účinne prispieť k zníženiu vysokej nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím. Preto vyzýva inštitúcie EÚ a členské krajiny, aby podnikli kroky potrebné na sprístupnenie ich webových stránok. Európskym inštitúciám tiež Parlament pripomína, že ich dokumentácia by mala byť "vždy na požiadanie k dispozícii v prístupnej forme, najmä vo forme plne prístupnej pre nevidiacich, čiastočne zrakovo postihnutých a ľudí s poruchami učenia". Správa ďalej zdôrazňuje, že "je nevyhnutné používať jasný a jednoduchý jazyk a v čo najväčšej miere upustiť od používania odborných termínov".
Bezbariérovosť budov
Okrem toho navrhovaný text požaduje, aby sa urobilo viac v oblasti infraštruktúry a zdôrazňuje význam plánovania a administratívneho schvaľovania dizajnu budov, vrátane ich vybavenia a príslušenstva pre odstránenie architektonických prekážok. Inštitúcie EÚ v tejto súvislosti správa vyzýva, aby prijali nevyhnutné opatrenia na sprístupnenie svojich budov pre každého.
Prístup k vzdelávaniu
V otázke vzdelávania EP nalieha na Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi podporila začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všeobecného vzdelávania "pokiaľ možno od najnižšieho veku" a podporila prístup osôb so zdravotným postihnutím ku všetkým úrovniam vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj k novým technológiám, v súlade s ich schopnosťami a želaniami. Tzv. špeciálne školy sa pritom v niektorých prípadoch majú stále vnímať ako nevyhnutné inštitúcie.
Európsky parlament sa bude zaoberať návrhom nariadenia z dielne Európskej komisie na zriadenie tzv. Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Fond má 500 miliónmi eur ročne podporiť pracovníkov, ktorí prišli o prácu "z dôvodu zmien v štruktúre svetového obchodu", najmä ich opätovným začlenením do pracovného trhu. Vzhľadom na výsledky doterajších rokovaní medzi EP a Radou je možné predpokladať, že nariadenie bude môcť čoskoro vstúpiť do platnosti.
Správa Roselyne BACHELOT-NARQUIN (EPP-ED, FR) o nariadení, ktoré sa zaoberá zriadením Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii konštatuje, že bez ohľadu na pozitívne účinky pre rast a zamestnanosť v EÚ môže globalizácia prinášať tiež "negatívne dôsledky pre najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov niektorých odvetví".
EP preto považuje za vhodné zriadiť EGF, prostredníctvom ktorého Únia "ukáže svoju solidaritu s pracovníkmi, ktorí stratili svoje zamestnanie z dôvodu zmien v štruktúre svetového obchodu". Fond pritom nebude financovať reštrukturalizáciu firiem či sektorov, bude podporovať jedine "aktívne opatrenia" na trhu práce, nie "pasívne opatrenia" typu sociálnej ochrany.
Rozhodnutie o zriadení fondu prijala Európska rada v decembri 2005. Rada tiež rozhodla, že rozpočet EGF nesmie prekročiť 500 miliónov eur ročne. Fond by mal byť financovaný z nevyčerpaných prostriedkov jednotlivých okruhov únijného rozpočtu alebo z prostriedkov vyčlenených na záväzky, ktoré boli zrušené.
Rozpočtové aspekty zriadenia fondu podrobnejšie vymedzila nová medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočte a správnom finančnom riadení. Samotné nariadenie o zriadení EGF vstúpi do platnosti po skončení legislatívneho procesu. Parlament aj Rada sa teraz usilujú o to, aby sa to udialo čo najskôr.
Europoslanci si deň pred Svetovým dňom boja proti AIDS vypočujú vyhlásenie Európskej komisie o AIDS a k spomínanej problematike budú následne schvaľovať uznesenie.
1. december je každoročne označovaný za Medzinárodný deň boja proti AIDS. Poslanci EP sa preto touto vážnou diagnózou budú zaoberať na druhom novembrovom zasadnutí, pričom opäť budú zároveň k tejto problematike schvaľovať uznesenie.
Predošlé uznesenie k AIDS prijal Európsky parlament už 6. júla 2006. V ňom pripomenul, že na celom svete sa vírusom HIV doteraz nakazilo viac ako 65 miliónov ľudí, pričom viac ako 25 miliónov ľudí už zomrelo a 15 miliónov detí kvôli AIDS stratilo svojich rodičov. Júlové uznesenie tiež uvádza, že zo 40 miliónov HIV-pozitívnych ľudí až 95 % ich žije v rozvojovom svete. Len v samotnej subsaharskej oblasti ich podľa schváleného uznesenia žije 70 %.
Europoslanci budú 29. novembra v neskorých večerných hodinách s Európskou komisiou diskutovať o právach pacientov v Európskej únii.
Plénum EP bude po otvorení novembrového "mini-plenárneho" zasadnutia v Bruseli diskutovať o budúcnosti Európy. Rozpravy sa zúčastní aj írsky predseda vlády Bertie Ahern. Pôjde pritom o druhú zo série rozpráv s premiérmi vlád členských krajín EÚ, ktoré europoslanci zahájili po stretnutí s národnými parlamentmi 8. a 9. mája. Parlament tak prispieva do diskusie v rámci "obdobia na zamyslenie" po minuloročnom odmietnutí Európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku.
Prvá podobná diskusia prebehla 31. mája s belgickým premiérom Guyom VERHOFSTADTOM, ktorý svoju víziu európskej budúcnosti publikoval v knihe nazvanej "Spojené štáty európske".
Ďalšie tohtoročné stretnutie s národnými zákonodarcami zo všetkých štátov Únie nazvané "Od reflexii k akcii" sa uskutoční 4. a 5. decembra 2006 v Bruseli. Na stretnutí usporiadanom spolu s fínskym parlamentom sa poslanci a senátori zamerajú na budúcnosť financovania EÚ, európsku energetickú politiku a rolu Únie pri prevencii konfliktov.
Poslanci Európskeho parlamentu si počas druhého novembrového zasadnutia vypočujú vyhlásenie Komisie a Rady k summitu EÚ s Ruskom, ktorý sa uskutoční len pár dní pred zasadnutím, 24. novembra, vo Fínsku. K jeho výsledkom bude plénum prijímať uznesenie až počas decembrového zasadnutia v Štrasburgu.
Na summite mala pôvodne Únia s Ruskom diskutovať o novej dohode v oblasti hospodárskej spolupráce, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu, platnú od roku 1997.
Vzhľadom na nedávne veto Poľska v Rade, ktoré ministrom zahraničných vecí krajín EÚ znemožnilo dopracovať sa k tzv. spoločnej pozícii potrebnej pre začatie rokovaní, je však možné, že počas summitu v Helsinkách sa plánované rokovania nezačnú. Situácia sa však môže zmeniť, pretože poľský predseda vlády zaslal fínskemu predsedníctvu Rady list, v ktorom označil podmienky, za ktorých Poľsko svoje veto "aspoň dočasne" stiahne.
Spor medzi Poľskom a Ruskom vznikol kvôli zákazu Moskvy na dovoz poľských mäsových a poľnohospodárskych výrobkov. Moskva to odôvodnila tým, že sú zdravotne nevyhovujúce. Inšpekcia z EÚ preto v súčasnosti v Poľsku preveruje kvalitu spomínaných výrobkov, aby potvrdila, či sú nezávadné.
Okrem toho bude EP tiež prostredníctvom uznesenia prijímať svoje konečné stanovisko k pristúpeniu Bulharska a Rumunska do EÚ 1. januára 2007 a bude sa zaoberať aj Summitom EÚ s Ruskom, ktorý sa uskutoční pár dní pred zasadnutím pléna.
Poslanci budú ďalej schvaľovať uznesenie k AIDS a iniciatívnu správu o situácii zdravotne postihnutých občanov v EÚ.
Po otvorení zasadnutia bude EP za účasti írskeho predsedu vlády Bertieho Aherna diskutovať o budúcnosti Európy. Ide o druhú zo série rozpráv s premiérmi vlád členských krajín EÚ, ktoré europoslanci zahájili po stretnutí s národnými parlamentmi 8. a 9. mája.
Prísnejšie pravidlá predaja ohňostrojov a pyrotechniky
EP prerokuje v prvom čítaní smernicu, ktorá sa zaoberá novými predpismi pre trh EÚ s pyrotechnikou. Smernica sa má týkať tak zábavnej pyrotechniky (ohňostroje, prskavky, kapsle do pištolí a pod.), ako aj bezpečnostných zariadení vodidiel využívajúcich pyrotechnickú technológiu (airbagy, bezpečnostné pásy, atď.). Vzhľadom na dohodu dosiahnutú s Radou je pravdepodobné, že prvým čítaním sa legislatívny proces ukončí a smernica čoskoro vstúpi do platnosti.
Existujúce národné predpisy členských štátov EÚ v oblasti trhu s pyrotechnikou sa navzájom v súčasnosti veľmi líšia. Sloboda jednotlivých krajín stanoviť si vlastné pravidlá vedie k tomu, že používanie či predaj napr. určitých druhov ohňostrojov môže byť v jednom štáte povolené, kým v inom je prísne zakázané a v ďalšom je jeho nákup obmedzený vekom kupujúceho.
Navrhovaná smernica má preto zakotviť určité spoločné bezpečnostné normy, ktorých cieľom je znížiť počet úrazov vznikajúcich pri nesprávnom zaobchádzaní s pyrotechnikou. Počet takýchto úrazov odhaduje Európska komisia až do 45 000 prípadov ročne, pričom veľký počet obetí tvoria deti. Okrem zlepšenia bezpečnosti spotrebiteľov a odborníkov, zníženia počtu a závažnosti nehôd a harmonizácie bezpečnostných pravidiel vo všetkých členských štátoch je ďalším cieľom smernice zaistenie voľného pohybu pyrotechnických výrobkov v rámci EÚ.
Ďalšou súčasťou smernice je kategorizácia výrobkov, podľa ktorej má byť pyrotechnika zatriedená do nasledovných kategórií - podľa druhu použitia, podľa účelu, stupňa nebezpečnosti, a úrovne hlučnosti.
Okrem toho sa majú pre pyrotechniku zaviesť aj ďalšie kategórie, ktoré majú byť základom pre stanovenie vekovej hranice pre predaj výrobkov spotrebiteľom.
V prípade zábavnej pyrotechniky pôjde o 4 kategórie:
Výrobky z kategórie 1 (t.j. najbezpečnejšiu pyrotechniku) budú môcť kupovať spotrebitelia od 12 rokov, výrobky z kategórie 2 budú určené kupujúcim od 16 rokov veku, produkty kategórie 3 si budú môcť kúpiť ľudia starší ako 18 rokov a najnebezpečnejšie výrobky spadajúce pod kategóriu 4 budú dostupné len osobám so špecifickými odbornými znalosťami. Poslanci chcú do pôsobnosti smernice zahrnúť aj divadelné pyrotechnické výrobky, ktoré návrh Európskej komisie nezahŕňa. Tie majú byť rozdelené do dvoch kategórií - nízko rizikové a tie, s ktorými budú môcť nakladať len oprávnené osoby.
Pre porovnanie, v súčasnosti platná legislatíva na Slovensku rozdeľuje zábavné pyrotechnické výrobky do 3 kategórií, pričom príslušná vyhláška uvádza, že produkty prvej, teda najbezpečnejšej kategórie, sa môžu predávať "osobám mladším ako 18 rokov, ak to v návode nie je zakázané". Produkty 2. a 3. kategórie sa ale predávajú len osobám starším než 18 rokov, pričom výrobky 3. kategórie môže predavač predať "len kupujúcemu, ktorý má kvalifikáciu odpaľovača ohňostrojov a táto skutočnosť musí byť preukázaná pri kúpe zaevidovaním".
Čo sa týka inej než zábavnej pyrotechniky, kategórie majú byť len 2:
Pyrotechnika 1 kategórie (t.j. predstavujúca len malé nebezpečenstvo) a pyrotechnika 2 kategórie (určená na manipuláciu jedine odborníkom).
Spravodajca správy Joel HASSA FERREIRA (PES, PT) upozornil, že trh s bezpečnostnými pyrotechnickými zariadeniami vozidiel dosahuje ročne približne 5,5 miliardy eur a trh so zábavnou pyrotechnikou 1,4 miliardy eur. Podľa údajov z roku 2004 bolo pritom až 96 % zábavnej pyrotechniky na trhu EÚ dovezených z Číny. Poslanci preto požadujú, aby dovozcovia takýchto produktov povinne prebrali zodpovednosť výrobcov. Má sa tak zaistiť to, aby výrobok splnil základné bezpečnostné požiadavky EÚ a tiež to, aby sa predišlo zavádzaniu falšovaných výrobkov na trh.
Dohoda o 7. rámcovom programe pre výskum
Poslanci budú prostredníctvom balíka viacerých správ hlasovať v 2. čítaní o tzv. Siedmom rámcovom programe pre výskum a vývoj na roky 2007–2013, ktorý ráta s rozpočtom vyše 54,5 miliárd eur. Vzhľadom na pozitívne výsledky neformálnych rokovaní s Radou je možné očakávať, že v prípade úspešného hlasovania v pléne EP bude môcť nový program vstúpiť do platnosti už 1. januára 2007.
Program a jeho rozpočet
Siedmy rámcový program pre výskum má Únii pomôcť posunúť sa v smere dosiahnutia Lisabonských cieľov. Skladá sa zo štyroch špecifických programov nazvaných Spolupráca, Myšlienky, Ľudia a Kapacity, ktoré spolu pokrývajú množstvo tematických oblastí.
Celkový plánovaný rozpočet programu má v súčasných cenách predstavovať 54, 582 miliárd eur, z ktorých 50,521 miliárd je určených na programy Európskych spoločenstiev; 2,751 miliárd eur na program Euratomu na roky 2007-2011 a ďalších 1,310 miliárd eur je naplánovaných pre program Euratomu na roky 2012-2013, čo však bude musieť byť neskôr opätovne potvrdené.
Prvé čítanie v Parlamente prebehlo už v júni 2006, následne po čom Rada akceptovala väčšinu pozmeňujúcich návrhov schválených europoslancami, vrátane návrhov na podporu účasti malých a stredných podnikov, mladých výskumníkov a žien-výskumníčok. Rada tiež súhlasila s kritériami, ktoré Parlament stanovil pre financovanie výskumu využívajúceho kmeňové bunky.
Poslanci teraz predkladajú ešte niekoľko kompromisných pozmeňujúcich návrhov, v ktorých sa sústreďujú najmä na oblasti označené Parlamentom za prioritné, ale aj na štruktúru Európskej výskumnej rady či na tzv. Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF). Europoslanci vo svojich návrhoch tiež zdôrazňujú, že financie z Rámcového programu nesmú byť použité na financovanie zriadenia navrhovaného Európskeho technologického inštitútu. Financie môžu byť použité jedine na administratívne náklady priamo súvisiace s výskumnými projektmi.
Parlamentné priority
Parlament v správe Jerzyho BUZEKA (EPP-ED, PL) trvá na presunutí financií na oblasti, ktoré považuje za prioritné. Ide napríklad o výskum v oblasti obnoviteľných energií a energetickej účinnosti, ako aj výskum o detskom zdraví, respiračných chorobách (vrátane chorôb alergického pôvodu) a výskum v oblasti niektorých zanedbávaných ochorení.
Európska výskumná rada
V prípade zriadenia Európskej výskumnej rady (EVR) bol medzi požiadavkami Rady a Parlamentu nájdený kompromis. Administratívne náklady tohto nového orgánu, ktorého cieľom bude podpora tzv. výskumu na hraniciach poznania, nebudú môcť prekročiť hranicu 5 % jeho ročného rozpočtu. EP v prvom čítaní požadoval 3 %. Cieľom obmedzenia je zabrániť nadmernej byrokracii a maximalizovať financovanie spomínaných typov výskumu. Čo sa týka štruktúry EVR, Parlament presadil, aby sa na jej prípadné zmeny vzťahoval postup spolurozhodovania, ktorý mu dáva rovnaké rozhodovacie právomoci, aké má Rada.
Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF)
Čo sa týka financovania RSFF, určeného na podporu záujmu bánk o požičiavanie úverov na výskumné projekty, Siedmy rámcový program na neho do roku 2010 prispeje podľa návrhu sumou maximálne 500 miliónov EUR. V období rokov 2010 – 2013 bude následne možné uvoľniť ďalších 500 miliónov EUR, avšak až na základe hodnotenia, ktoré bude okrem iného obsahovať informácie o účasti malých a stredných podnikov a univerzít, spĺňaní výberových kritérií či výsledkoch projektu. Hodnotenie uskutoční Rada a Európsky parlament.
Rámcový program Euratom
7. rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) sa zameriava na rozvoj a školiace aktivity v oblasti jadrového výskumu. Je oddelený od 7. rámcového programu Európskych spoločenstiev (ES), keďže EURATOM, ktorý bol zriadený v roku 1957, je od ES právne nezávislý.
Detailný rozpočet 7.rámcového programu pre výskum a vývoj 2007 - 2013
(sumy uvádzané v miliónoch EUR)
|
|
Výbor EP pre
priemysel - kompromis s Radou
(13.11.2006) |
Spoločná
pozícia Rady (september 2006) |
|
SPOLUPRÁCA |
32413 |
32365 |
|
Zdravie |
6100 |
6050 |
|
Potraviny,
Poľnohospodárstvo a Rybolov,
Biotechnológie |
1935 |
1935 |
|
Informačné a
komunikačné technológie |
9050 |
9119 |
|
Nanoveda,
Nanotechnológie a nové výrobné technológie |
3475 |
3500 |
|
Energetika |
2350 |
2300 |
|
Životné
prostredie (vrátane klimatických zmien) |
1890 |
1900 |
|
Doprava
(vrátane aeronautiky) |
4160 |
4180 |
|
Socio-ekonomické
a humanitné vedy |
623 |
610 |
|
Bezpečnosť |
1400 |
1350 |
|
Vesmír |
1430 |
1430 |
|
|
|
|
|
MYŠLIENKY |
7510 |
7460 |
|
ĽUDIA |
4750 |
4728 |
|
KAPACITY |
4097 |
4217 |
|
Výskumná infraštruktúra |
1715 |
1850 |
|
Výskum
zameraný na pomoc malým a stredným podnikom |
1336 |
1336 |
|
Regióny
poznania |
126 |
126 |
|
Výskumný
potenciál |
340 |
370 |
|
Veda v
spoločnosti |
330 |
280 |
|
Koherentný
rozvoj výskumných politík |
70 |
70 |
|
Aktivity
medzinárodnej spolupráce |
180 |
185 |
|
NEJADROVÉ
AKTIVITY SPOLOČNÉHO VýSKUMNÉHO CENTRA |
1751 |
1751 |
|
|
|
|
|
SPOLU |
50521 |
50521 |
Pristúpenie Bulharska a Rumunska do EÚ
Europoslanci budú na druhom novembrovom zasadnutí prostredníctvom dvoch správ schvaľovať konečné stanovisko Parlamentu k pristúpeniu Bulharska a Rumunska do EÚ. Ako sa zdá, Parlament nevyužije svoju možnosť oddialiť vstup v prípade žiadnej z oboch krajín a podporí ich začlenenie do EÚ v plánovanom termíne 1. januára 2007.
Svoj oficiálny súhlas so vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ udelil Európsky parlament už 13. apríla 2005, čím súhlasil s historicky šiestym rozšírením EÚ o nových členov. Tentokrát teda už nepôjde o udeľovanie oficiálneho súhlasu, ale o konečné stanovisko a najmä o to, či sa Parlament pokúsi využiť svoju poslednú možnosť oddialiť dátum vstupu. Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska k EÚ totiž stanovila, že pokiaľ by hrozilo vážne riziko, že by jedna z týchto dvoch krajín nebola pripravená splniť do 1. januára 2007 podmienky členstva, môže Rada EÚ odložiť dátum vstupu o jeden rok na základe mechanizmu nazvaného "bezpečnostná klauzula". Navrhnúť Rade takýto krok je podľa Zmluvy úlohou Komisie, no Parlamentu sa v minulosti podarilo dosiahnuť zvýšenie svojho zapojenia do celého procesu, keď od EK získal písomný prísľub, že ostane "plne zapojený do akéhokoľvek rozhodnutia o odložení vstupu". Túto novú výsadu Parlamentu formálne potvrdila aj Rada, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by sa v novembrovom hlasovaní chystali europoslanci toto svoje "privilégium" využiť.
Správa o stave pristúpení Bulharska
Správa Geoffreho VAN ORDENA (PPE-DE, UK) o Bulharsku tejto krajine blahoželá a víta jej pristúpenie k EÚ naplánované na 1. januára 2007. Zároveň pripomína "oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší pokrok", a vyjadruje presvedčenie, že bulharské orgány budú "usilovne a dôkladne pracovať" na ich odstránení.
Parlament trvá na "maximálnej transparentnosti" v každom sektore, vrátane riadenia privatizácie, verejných súťaží, verejného obstarávania, menovania a povyšovania vo verejnej službe a súdnictve, a v súdnych procesoch na všetkých úrovniach. Žiada tiež posilnenie úlohy bulharského ombudsmana. Od Bulharska tiež očakáva, že bude venovať plnú pozornosť plneniu kritérií určených v monitorovacej poslednej správe EK s cieľom predísť zavedeniu dostupných "ochranných mechanizmov".
Poslanci žiadajú účinnejšie opatrenia na označenie a zabavenie majetku osôb zapojených do organizovaného zločinu a trvajú "na hmatateľných výsledkoch" pri presadzovaní právnych predpisov a stíhaní prípadov prania špinavých.
V rámci pozitív EP víta zlepšenie organizácie a riadenia polície a bezpečnostných služieb a schvaľuje zmeny, ktoré sa udiali v prokuratúre pod vedením nového generálneho prokurátora. Víta tiež rozhodnutie sprístupniť zložky tajnej služby a odporúča, aby bolo takéto zverejňovanie kontrolované nestrannou a dôveryhodnou komisiou.
Detské domovy, ústavná starostlivosť a Rómska otázka
Poslanci opätovne vyjadrujú znepokojenie nad zlými životnými a hygienickými podmienkami v detských domovoch a domovoch pre duševne a telesne postihnuté osoby a žiadajú, aby sa problémy ústavnej starostlivosti stali národnou prioritou. Parlament tiež "uznáva, že pre začlenenie Rómov sa podniklo mnoho krokov" a žiada ešte sústredenejšie úsilie s cieľom zlepšiť ich jazykové schopnosti, zabezpečiť im lepší prístup k vyššiemu vzdelaniu, odbornému vzdelávaniu a zamestnanosti, poskytnúť im lepšiu zdravotnú starostlivosť a plánované rodičovstvo a zároveň ich podporovať v tom, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na prispôsobenie sa širšej spoločnosti.
Poľnohospodárstvo a bezpečnosť letovej prevádzky
EP v správe blahoželá bulharským orgánom, že široký rozsah komplexných činností týkajúcich sa poľnohospodárstva je už tesne pred ukončením a uznáva podstatný pokrok dosiahnutý vo vzťahu k obchodu so živými zvieratami a starostlivosti o zvieratá, kde je nutné dodržiavať najprísnejšie normy. Vyjadruje však potrebu dôkladnejšej kontroly zvieracích ochorení, najmä v prípadoch, kde existuje riziko prenosu nákazy na človeka či potravu.
Okrem toho tiež poslanci trvajú na tom, aby Bulharsko využilo príležitosť na zavedenie najprísnejších noriem pre bezpečnosť letísk a lietadiel vzhľadom na povahu teroristickej hrozby a nalieha na preukázateľné ukončenie všetkých nápravných opatrení na odstránenie nedostatkov v letovej spôsobilosti a údržbe lietadiel.
Uzatvorenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Kozloduy
Parlament tiež uznáva "obetu", ktorú musí Bulharsko priniesť, aby splnilo podmienku definitívneho uzatvorenia 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduy a kľúčový význam, aký má pre Bulharsko zabezpečenie dodávok energie. V tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku Rade, aby bola pripravená "pružne posúdiť dátum uzatvorenia blokov", čo podľa EP môže znamenať aj "osemmesačné oneskorenie". Cieľom je poskytnúť čas na prehodnotenie "bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom ohrozené bezpečnostné požiadavky, ktoré zostávajú absolútnou prioritou".
Správa o stave pripravenosti Rumunska
Správa poslanca Pierra MOSCOVICIHO (PSE, FR) o Rumunsku taktiež víta "významný pokrok", ktorý krajina dosiahla od poslednej monitorovacej správy v máji 2006 a z tohto dôvodu schvaľuje návrh dátumu 1. januára 2007 pre jej pristúpenie.
Chváli tiež rumunskú vládu za dosiahnutý pokrok v obmedzenom časovom priestore a konštatuje, že Rumunsko disponuje "životaschopným trhovým hospodárstvom s rastom dosahujúcim takmer 7 % HDP a nezamestnanosťou približne na úrovni 5,5 %".
Menšiny
Rumunskú vládu Parlament vyzýva, aby upevňovala uskutočnené reformy, predovšetkým v oblastiach ochrany detí, integrácie menšín (najmä rómskej a maďarskej), a v oblasti starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. V prípade maďarskej menšiny má Rumunsko v súlade s princípmi subsidiarity a kultúrnej samosprávy "vziať do úvahy jej očakávania" a zabezpečiť adekvátne financovanie zamerané na zlepšenie vzdelávacích štandardov.
Otvorenie pracovného trhu
Správa o Rumunsku zahŕňa tiež pozmeňujúci návrh Výboru pre zahraničné veci, ktorý členským štátom EÚ odporúča, aby od 1. januára 2007 otvorili rumunským pracovníkom svoje pracovné trhy v súlade s princípom slobody pohybu, zahrnutým v práve Európskych spoločenstiev.
Problémové oblasti
Pripomína tiež oblasti, ktoré "zaznamenali významný, no stále nedostatočný pokrok". Medzi tie označuje EP v súlade s názorom Európskej komisie reformu justičného systému, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, využitie pomoci EÚ v poľnohospodárskej oblasti, využitie štrukturálnych fondov, ako aj uplatňovanie acquis communautaire v niektorých oblastiach potravinovej bezpečnosti. Zvláštnu pozornosť má Rumunsko podľa EP z týchto oblastí venovať najmä reforme justičného systému a boju proti organizovanému zločinu. Okrem uvedených oblastí má tiež Rumunsko zrýchliť proces vybavovania reštitúcií, najmä pokiaľ ide o majetok cirkví skonfiškovaný počas komunistického režimu.
Dočasné opatrenia
Parlament tiež pripomína, že ak bude možné uplatniť "dočasné opatrenia" počas troch rokov od pristúpenia, "bude to osožné pre všetky zúčastnené strany". V tejto súvislosti zároveň "vyjadruje želanie, aby boli tieto mechanizmy uplatnené iba vo veľmi špecifických a Európskou komisiou zdôraznených oblastiach", aj to len "na obmedzený čas".
EP tiež nalieha na Komisiu, aby parlament pravidelne informovala o pokroku, ktorý Rumunsko dosiahne v nasledujúcich mesiacoch a "očakáva správu EK ohlásenú na jún 2007".
Situácia osôb so zdravotným postihnutím v EÚ
Poslanci Európskeho parlamentu sa budú prostredníctvom iniciatívnej správy zaoberať situáciou zdravotne postihnutých ľudí v EÚ. Správa zdôrazňuje, že pre ľudí s postihnutím je nesmierne dôležitý prístup k verejnej doprave, ako aj prístup k informáciám a komunikačným technológiám a v tejto súvislosti vyzýva EÚ a členské štáty na podniknutie nevyhnutných krokov. Okrem toho požaduje vypracovanie Európskej charty kvality podpory pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Prístupnosť dopravy
Správa Elisabeth LYNNE (ALDE, UK) víta postupné odstraňovanie mnohých foriem diskriminácie, s ktorými sa stretávajú ľudia so zdravotným postihnutím pri využívaní leteckej a námornej dopravy, a žiada, aby sa rovnaké snahy vyvíjali aj pri ostatných formách prepravy.
Prístup k informáciám
Text správy tiež oceňuje snahy Európskej Komisie zamerané na zlepšenie prístupu postihnutých občanov k informáciám a komunikačným technológiám, no zároveň upozorňuje na to, že vyše 80 % verejných internetových stránok (vrátane stránok európskych inštitúcií) je ešte stále bežne neprístupných ľuďom so zdravotným postihnutím.
Parlament sa pritom domnieva, že dostupnosť informačných a komunikačných technológií môže účinne prispieť k zníženiu vysokej nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím. Preto vyzýva inštitúcie EÚ a členské krajiny, aby podnikli kroky potrebné na sprístupnenie ich webových stránok. Európskym inštitúciám tiež Parlament pripomína, že ich dokumentácia by mala byť "vždy na požiadanie k dispozícii v prístupnej forme, najmä vo forme plne prístupnej pre nevidiacich, čiastočne zrakovo postihnutých a ľudí s poruchami učenia". Správa ďalej zdôrazňuje, že "je nevyhnutné používať jasný a jednoduchý jazyk a v čo najväčšej miere upustiť od používania odborných termínov".
Bezbariérovosť budov
Okrem toho navrhovaný text požaduje, aby sa urobilo viac v oblasti infraštruktúry a zdôrazňuje význam plánovania a administratívneho schvaľovania dizajnu budov, vrátane ich vybavenia a príslušenstva pre odstránenie architektonických prekážok. Inštitúcie EÚ v tejto súvislosti správa vyzýva, aby prijali nevyhnutné opatrenia na sprístupnenie svojich budov pre každého.
Prístup k vzdelávaniu
V otázke vzdelávania EP nalieha na Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi podporila začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všeobecného vzdelávania "pokiaľ možno od najnižšieho veku" a podporila prístup osôb so zdravotným postihnutím ku všetkým úrovniam vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj k novým technológiám, v súlade s ich schopnosťami a želaniami. Tzv. špeciálne školy sa pritom v niektorých prípadoch majú stále vnímať ako nevyhnutné inštitúcie.
Európsky globalizačný fond
Európsky parlament sa bude zaoberať návrhom nariadenia z dielne Európskej komisie na zriadenie tzv. Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Fond má 500 miliónmi eur ročne podporiť pracovníkov, ktorí prišli o prácu "z dôvodu zmien v štruktúre svetového obchodu", najmä ich opätovným začlenením do pracovného trhu. Vzhľadom na výsledky doterajších rokovaní medzi EP a Radou je možné predpokladať, že nariadenie bude môcť čoskoro vstúpiť do platnosti.
Správa Roselyne BACHELOT-NARQUIN (EPP-ED, FR) o nariadení, ktoré sa zaoberá zriadením Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii konštatuje, že bez ohľadu na pozitívne účinky pre rast a zamestnanosť v EÚ môže globalizácia prinášať tiež "negatívne dôsledky pre najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov niektorých odvetví".
EP preto považuje za vhodné zriadiť EGF, prostredníctvom ktorého Únia "ukáže svoju solidaritu s pracovníkmi, ktorí stratili svoje zamestnanie z dôvodu zmien v štruktúre svetového obchodu". Fond pritom nebude financovať reštrukturalizáciu firiem či sektorov, bude podporovať jedine "aktívne opatrenia" na trhu práce, nie "pasívne opatrenia" typu sociálnej ochrany.
Rozhodnutie o zriadení fondu prijala Európska rada v decembri 2005. Rada tiež rozhodla, že rozpočet EGF nesmie prekročiť 500 miliónov eur ročne. Fond by mal byť financovaný z nevyčerpaných prostriedkov jednotlivých okruhov únijného rozpočtu alebo z prostriedkov vyčlenených na záväzky, ktoré boli zrušené.
Rozpočtové aspekty zriadenia fondu podrobnejšie vymedzila nová medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočte a správnom finančnom riadení. Samotné nariadenie o zriadení EGF vstúpi do platnosti po skončení legislatívneho procesu. Parlament aj Rada sa teraz usilujú o to, aby sa to udialo čo najskôr.
EP sa bude zaujímať o AIDS
Europoslanci si deň pred Svetovým dňom boja proti AIDS vypočujú vyhlásenie Európskej komisie o AIDS a k spomínanej problematike budú následne schvaľovať uznesenie.
1. december je každoročne označovaný za Medzinárodný deň boja proti AIDS. Poslanci EP sa preto touto vážnou diagnózou budú zaoberať na druhom novembrovom zasadnutí, pričom opäť budú zároveň k tejto problematike schvaľovať uznesenie.
Predošlé uznesenie k AIDS prijal Európsky parlament už 6. júla 2006. V ňom pripomenul, že na celom svete sa vírusom HIV doteraz nakazilo viac ako 65 miliónov ľudí, pričom viac ako 25 miliónov ľudí už zomrelo a 15 miliónov detí kvôli AIDS stratilo svojich rodičov. Júlové uznesenie tiež uvádza, že zo 40 miliónov HIV-pozitívnych ľudí až 95 % ich žije v rozvojovom svete. Len v samotnej subsaharskej oblasti ich podľa schváleného uznesenia žije 70 %.
Vyhlásenie Komisie o právach pacientov
Europoslanci budú 29. novembra v neskorých večerných hodinách s Európskou komisiou diskutovať o právach pacientov v Európskej únii.
Rozprava o budúcnosti Európy
Plénum EP bude po otvorení novembrového "mini-plenárneho" zasadnutia v Bruseli diskutovať o budúcnosti Európy. Rozpravy sa zúčastní aj írsky predseda vlády Bertie Ahern. Pôjde pritom o druhú zo série rozpráv s premiérmi vlád členských krajín EÚ, ktoré europoslanci zahájili po stretnutí s národnými parlamentmi 8. a 9. mája. Parlament tak prispieva do diskusie v rámci "obdobia na zamyslenie" po minuloročnom odmietnutí Európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku.
Prvá podobná diskusia prebehla 31. mája s belgickým premiérom Guyom VERHOFSTADTOM, ktorý svoju víziu európskej budúcnosti publikoval v knihe nazvanej "Spojené štáty európske".
Ďalšie tohtoročné stretnutie s národnými zákonodarcami zo všetkých štátov Únie nazvané "Od reflexii k akcii" sa uskutoční 4. a 5. decembra 2006 v Bruseli. Na stretnutí usporiadanom spolu s fínskym parlamentom sa poslanci a senátori zamerajú na budúcnosť financovania EÚ, európsku energetickú politiku a rolu Únie pri prevencii konfliktov.
EP bude hovoriť o summite EÚ s Ruskom
Poslanci Európskeho parlamentu si počas druhého novembrového zasadnutia vypočujú vyhlásenie Komisie a Rady k summitu EÚ s Ruskom, ktorý sa uskutoční len pár dní pred zasadnutím, 24. novembra, vo Fínsku. K jeho výsledkom bude plénum prijímať uznesenie až počas decembrového zasadnutia v Štrasburgu.
Na summite mala pôvodne Únia s Ruskom diskutovať o novej dohode v oblasti hospodárskej spolupráce, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu, platnú od roku 1997.
Vzhľadom na nedávne veto Poľska v Rade, ktoré ministrom zahraničných vecí krajín EÚ znemožnilo dopracovať sa k tzv. spoločnej pozícii potrebnej pre začatie rokovaní, je však možné, že počas summitu v Helsinkách sa plánované rokovania nezačnú. Situácia sa však môže zmeniť, pretože poľský predseda vlády zaslal fínskemu predsedníctvu Rady list, v ktorom označil podmienky, za ktorých Poľsko svoje veto "aspoň dočasne" stiahne.
Spor medzi Poľskom a Ruskom vznikol kvôli zákazu Moskvy na dovoz poľských mäsových a poľnohospodárskych výrobkov. Moskva to odôvodnila tým, že sú zdravotne nevyhovujúce. Inšpekcia z EÚ preto v súčasnosti v Poľsku preveruje kvalitu spomínaných výrobkov, aby potvrdila, či sú nezávadné.
25.11.2006