Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2005 > > Odborníci na Písmo diskutujú ...

Odborníci na Písmo diskutujú ...

Mnohé nové výskumy popierajú obraz Ježiša, ako ho poznáme z Biblie. Časť teológov presadzuje historicko-kritický výklad biblických textov, pričom spochybňuje mnohé otázky kresťanskej vierouky.


 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Niektorí teológovia sa pokúšajú vyvrátiť zázraky opísané v Biblii. Nemecký teológ Gerd
Lüdemann v tejto súvislosti tvrdí, že Ježiš zázraky nerobil, neoživil ani jedného mŕtveho,
nechodil po vode atď. Pripúšťa len to, že bol schopný liečiť chorých ľudí.
Snaha kritikov Biblie zašla až tak ďaleko, že poprední americkí teológovia zvolali roku 1996 seminár, na ktorom sa 50 odborníkov skúmajúcich Starý a Nový zákon zaoberalo okrem iného aj zásadnou otázkou kresťanskej vierouky: „Vstal ježiš naozaj z mŕtvych?"
Kritici Biblie vystúpili na seminári s viacerými, často až šokujúcimi závermi, ktré možno zhrnúť do šiestich téz.
Prvá téza – Judáš Ježiša nezradil
Je nanajvýš nepravdepodobné, že Judáš Iškariotský pobozkal Ježiša Krista, a tým ho za
tridsať strieborných zradil. Taký bol prvý záver teologického seminára.
Proti tomuto názoru vystúpilo viacero vedcov skúmajúcich Nový zákon. Napríklad profesor
Jost Eckert, popredný nemecký odborník zaoberajúci sa výskumom Biblie, sa nelichotivo
vyjadril na adresu svojich amerických kolegov. „Z Ameriky často prenikajú do teológie ako
nepredajný tovar nové a nové teórie. Ježišovi učenci si nevymysleli príbeh o Judášovej zrade, i keď súhlasím s tým, že niektoré časti „judášskych" dejín sú legendou."
Jedným z ďalších nemnohých záverov, na ktorom sa všetci teológovia na seminári zhodli, je
rok Ježišovho narodenia: rok 4 p. n. l.
Druhá téza – Boh je ženou
Elisabeth Schlüserová-Fioranzová z Harvardskej univerzity dospela vo svojej štúdii
k feministickej koncepcii chápania danej problematiky. Boha nazýva Sophiou čiže
múdrosťou. Až neskôr cirkev zaodela Ježiša do kresťanského rúcha a označila ho za Božieho syna. Ak si táto hypotéza aj našla svojich stúpencov, sú nútení brať do úvahy slová T. N. Wrighta z Oxfordskej univerzity, že „na takúto mozaikovú hru neexistujú nijaké historické základy".
Tretia téza – Ježiš bol zelený revolucionár
Teológ John Dominic Crossan, predstaviteľ americkej organizácie Kresťania a biblické
učenie, vytvára mediteránny roľnícky obraz Ježiša. Podľa neho sa Ježiš menej staral
o kráľovstvo Božie, ale viedol svoju malú politickú vojnu proti vymáhačom dlhov, cisárskym
vykorisťovateľom a kolonistom. Crossan uvádza, že Ježiš bol ženatý s Máriou Magdalénou
a mal tri deti. Neskôr sa s ňou rozviedol a oženil sa s Lýdiou, vedľajšou postavou nového
zákona. Tak ako mnohí ďalší vedci kriticky skúmajúci Bibliu, aj Crossan je toho názoru, že
dejiny evanjelií vznikli najmenej štyridsať rokov po Ježišovej smrti na základe ústnej tradície, a preto nie sú autentické. Počas desaťročí, ktoré uplynuli medzi Ježišovým ukrižovaním a napísaním evanjelií, sa správy o jeho činoch prenášali ústnym podaním z generácie na generáciu. Evanjeliá sú posledným štádiom dlhoročného vývoja a ich autori zasadili príbehy z Ježišovho života do uceleného rámca. Keďže dej biblických príbehov nie je historický, nemožno na ich základe napísať ucelený Ježišov životopis.
A ako komentuje tieto výroky profesor Eckert? „Už Albert Schweitzer na začiatku nášho
storočia objasňoval, že existujúce pramene nie sú postačujúce do takej miery, aby sa dal
napísať Ježišov životopis." A dodáva: „Ježiš nebol ani prvým marxistom, ani zeleným anarchistom, ale prorockou postavou, ktorá prebúdza ľudí."
Štvrtá téza – Ukrižovanie sa nikdy neuskutočnilo
Autrálska konzervatívna autorka Barbara Thieringová sa pokúsila dešifrovať dejiny, ktoré nie sú obsahom Svätého písma. Na základe štúdia najstarších historických prameňov poukázala na to že Ježiš bol skutočne ukrižovaný a pochovaný v jednej jaskyni pri Mŕtvom mori. Tam však podľa jej názoru neuložili mŕtveho človeka, ale iba omámeného prostriedkom, ktorý užil, keď bol na kríži. Ježiš sa za Šimonovej pomoci prebral až potom, keď bol uložený do hrobu.
Ďalší kritici Biblie predpokladajú, že Ježiš po ukrižovaní upadol do kómy, z ktorej sa neskôr
prebral. Tak mohol vzniknúť dojem, že vstal z mŕtvych.
Aj sami ortodoxní znalci Písma priznávajú, že krátke a tajomné správy o Ježišovom
vzkriesení a nanebovstúpení ostávajú pre historikov problémom. Po prvé: neexistujú nijakí
svedkovia vzkriesenia a ani jeden z autorov Nového zákona neopisuje, čo sa stalo. Po druhé: neskôr sa pri porovnávaní s historickými údajmi odhalili rozličné chyby a nezrovnalosti, napríklad pokiaľ ide o konkrétne osoby, obdobia, územia atď.
Samozrejme, nie všetci teológovia pochybujú o veľkonočnom zázraku vzkriesenia. Ako
hovorí profesor Eckert, „fantázii kritikov Biblie sa medze nekladú. Ježišovo ukrižovanie pred
rímskym miestodržiteľom Pilátom predsa patrí k historickým skutočnostiam z jeho života."
Kto chce veriť v Ježiša, musí prijať aj ukrižovanie. Nemôže uznávať iba jeho skutky, proroctvá a vykupiteľskú smrť bez toho, aby neprijal prázdny hrob a vzkriesenie.
Piata téza – Ježiš nebol nijakým zázrakom, ale víziou
Pri tejto hypotéze sa vychádza z rozličných príhod, uvádzaných v evanjeliách. Vedci poukazujú na to, že Ježišovo vzkriesené telo (v prípade ak v skutočnosti vstal z mŕtvych)
v nijakom prípade nemohlo vyzerať ako normálne ľudské telo. Raz sa tajomným spôsobom
zjavil, inokedy sa stratil. A keďže ho neraz jeho učeníci nezbadali, prišli niektorí teológovia
k záveru, že ho videli len ľudia s hlbokou vierou. V takomto prípade mohlo ísť iba o božskú
víziu.
Podľa profesora Eckerta je najväčším Ježišovým zázrakom to, že aj po dvetisíc rokoch žije
v srdciach svojich stúpencov a učeníkov.
Šiesta téza – Ježiš nepovedal až 82 percent slov v Biblii
Skupina vedcov kriticky skúmajúcich Bibliu, organizujúca seminár o Ježišovi, prišla k záveru,
že Ježiš mohol vysloviť iba 18 percent slov spomedzi tých, ktoré sa mu pripisujú v Biblii.
Inak by totiž nič iné nerobil, len by po celé dni a noci – bez prestávky a bez jedla – vystupoval pred veriacimi s prejavmi.
V tejto súvislosti sa vyslovili o Evanjeliu podľa Jána oko o zbožnej fikcii. Niet v nej jediného
slova, ktoré by Ježiš vyslovil, pretože vzniklo až o storočie neskôr. Naproti tomu baptistický
teológ Craig Blomberg povedal: „keď sa Písmo interpretuje vo svojom historickom a literárnom kontexte, je jeho obsah pravdivý. Kázeň na hore bola možno aj dlhšia, ako to
predpokladáme na základe evanjelií. Rozdiely medzi opismi apoštola Matúša, Marka Lukáša
a Jána vyplývajú z toho že sa zachytávali z ústneho podania."
Perofesor Eckert dodáva: „Evanjelium podľa Jána je geniálnou a novou interpretáciou
evanjelia. Nad tým sa môže pohoršovať len ten, kto si zamieňa živú vieru s historicky

ustálenými biblickými otázkami."
- Der Spiegel, Bunte, Newsweek - Internacional Expres 14/97 -
15.05.2005

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet