Európsky Parlament : Bulharsko a Rumunsko v EÚ od januára 2007
Europoslanci schválili 30. novembra 2006 konečné stanovisko Parlamentu k pristúpeniu Bulharska a Rumunska do EÚ. Parlament sa rozhodol nevyužiť svoju možnosť oddialiť ich vstup a naopak podporil ich začlenenie do EÚ v plánovanom termíne 1. januára 2007.
Správa o stave pristúpení Bulharska
Správa o Bulharsku schválená pomerom hlasov 505:65:36 tejto krajine blahoželá a víta jej pristúpenie k EÚ naplánované na 1. januára 2007. Zároveň pripomína "oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší pokrok", a vyjadruje presvedčenie, že bulharské orgány budú "usilovne a dôkladne pracovať" na ich odstránení.
Parlament trvá na "maximálnej transparentnosti" v každom sektore, vrátane riadenia privatizácie, verejných súťaží, verejného obstarávania, menovania a povyšovania vo verejnej službe a súdnictve, a v súdnych procesoch na všetkých úrovniach. Žiada tiež posilnenie úlohy bulharského ombudsmana. Od Bulharska tiež očakáva, že bude venovať plnú pozornosť plneniu kritérií určených v monitorovacej poslednej správe EK s cieľom predísť zavedeniu dostupných "ochranných mechanizmov".
Poslanci žiadajú účinnejšie opatrenia na označenie a zabavenie majetku osôb zapojených do organizovaného zločinu a trvajú "na hmatateľných výsledkoch" pri presadzovaní právnych predpisov a stíhaní prípadov prania špinavých.
V rámci pozitív EP víta zlepšenie organizácie a riadenia polície a bezpečnostných služieb a schvaľuje zmeny, ktoré sa udiali v prokuratúre pod vedením nového generálneho prokurátora. Víta tiež rozhodnutie sprístupniť zložky tajnej služby a odporúča, aby bolo takéto zverejňovanie kontrolované nestrannou a dôveryhodnou komisiou.
Detské domovy, ústavná starostlivosť a Rómska otázka
Poslanci opätovne vyjadrili znepokojenie nad zlými životnými a hygienickými podmienkami v detských domovoch a domovoch pre duševne a telesne postihnuté osoby a požiadali, aby sa problémy ústavnej starostlivosti stali národnou prioritou. Parlament tiež "uznáva, že pre začlenenie Rómov sa podniklo mnoho krokov" a žiada ešte sústredenejšie úsilie s cieľom zlepšiť ich jazykové schopnosti, zabezpečiť im lepší prístup k vyššiemu vzdelaniu, odbornému vzdelávaniu a zamestnanosti, poskytnúť im lepšiu zdravotnú starostlivosť a plánované rodičovstvo a zároveň ich podporovať v tom, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na prispôsobenie sa širšej spoločnosti.
Poľnohospodárstvo a bezpečnosť letovej prevádzky
EP v správe blahoželá bulharským orgánom, že široký rozsah komplexných činností týkajúcich sa poľnohospodárstva je už tesne pred ukončením a uznáva podstatný pokrok dosiahnutý vo vzťahu k obchodu so živými zvieratami a starostlivosti o zvieratá, kde je nutné dodržiavať najprísnejšie normy. Vyjadruje však potrebu dôkladnejšej kontroly zvieracích ochorení, najmä v prípadoch, kde existuje riziko prenosu nákazy na človeka či potravu.
Okrem toho tiež poslanci trvajú na tom, aby Bulharsko využilo príležitosť na zavedenie najprísnejších noriem pre bezpečnosť letísk a lietadiel vzhľadom na povahu teroristickej hrozby a nalieha na preukázateľné ukončenie všetkých nápravných opatrení na odstránenie nedostatkov v letovej spôsobilosti a údržbe lietadiel.
Uzatvorenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Kozloduy
Na rozdiel od pôvodne zahrnutého pozmeňujúceho návrhu z výboru, v ktorom Parlament "uznával obetu, ktorú musí Bulharsko priniesť, aby splnilo podmienku definitívneho uzatvorenia 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduy" napokon plénum schválilo iné znenie týkajúce sa tejto problematiky. V prijatej správe sa Parlament vyjadril, že trvá na uzatvorení oboch blokov tak, ako to bolo dohodnuté v Prístupovej zmluve. Zároveň poslanci stanovili, že EÚ by mala dodržať svoj sľub a poskytnúť na tento účel Bulharsku v rokoch 2007 - 2008 sľúbených 210 miliónov eur.
Správa o stave pripravenosti Rumunska
Správa o Rumunsku taktiež víta "významný pokrok", ktorý krajina dosiahla od poslednej monitorovacej správy v máji 2006 a z tohto dôvodu schvaľuje návrh dátumu 1. januára 2007 pre jej pristúpenie. V pléne bola prijatá pomerom hlasov 542:41:27.
Chváli tiež rumunskú vládu za dosiahnutý pokrok v obmedzenom časovom priestore a konštatuje, že Rumunsko disponuje "životaschopným trhovým hospodárstvom s rastom dosahujúcim takmer 7 % HDP a nezamestnanosťou približne na úrovni 5,5 %".
Menšiny
Rumunskú vládu EP vyzýva, aby upevňovala uskutočnené reformy, predovšetkým v oblastiach ochrany detí, integrácie menšín (najmä rómskej a maďarskej), a v oblasti starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. V prípade maďarskej menšiny má Rumunsko v súlade s princípmi subsidiarity a kultúrnej samosprávy "vziať do úvahy jej očakávania" a zabezpečiť adekvátne financovanie zamerané na zlepšenie vzdelávacích štandardov.
Otvorenie pracovného trhu
Správa o Rumunsku zahŕňa tiež pozmeňujúci návrh, ktorý členským štátom EÚ odporúča, aby od 1. januára 2007 otvorili rumunským pracovníkom svoje pracovné trhy v súlade s princípom slobody pohybu, zahrnutým v práve Európskych spoločenstiev.
Problémové oblasti
Pripomína tiež oblasti, ktoré "zaznamenali významný, no stále nedostatočný pokrok". Medzi tie označuje EP v súlade s názorom Európskej komisie reformu justičného systému, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, využitie pomoci EÚ v poľnohospodárskej oblasti, využitie štrukturálnych fondov, ako aj uplatňovanie acquis communautaire v niektorých oblastiach potravinovej bezpečnosti. Zvláštnu pozornosť má Rumunsko podľa EP z týchto oblastí venovať najmä reforme justičného systému a boju proti organizovanému zločinu. Okrem uvedených oblastí má tiež Rumunsko zrýchliť proces vybavovania reštitúcií, najmä pokiaľ ide o majetok cirkví skonfiškovaný počas komunistického režimu.
Dočasné opatrenia
Parlament tiež pripomína, že ak bude možné uplatniť "dočasné opatrenia" počas troch rokov od pristúpenia, "bude to osožné pre všetky zúčastnené strany". V tejto súvislosti zároveň "vyjadruje želanie, aby boli tieto mechanizmy uplatnené iba vo veľmi špecifických a Európskou komisiou zdôraznených oblastiach", aj to len "na obmedzený čas".
EP tiež nalieha na Komisiu, aby parlament pravidelne informovala o pokroku, ktorý Rumunsko dosiahne v nasledujúcich mesiacoch a "očakáva správu EK ohlásenú na jún 2007".
História zapojenia EP do prístupového procesu
Svoj oficiálny súhlas so vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ udelil Európsky parlament už 13. apríla 2005, čím súhlasil s historicky šiestym rozšírením EÚ o nových členov. Tentokrát teda už nešlo o udeľovanie oficiálneho súhlasu, ale o konečné stanovisko a najmä o to, či by sa Parlament pokúsil využiť svoju poslednú možnosť oddialiť dátum vstupu. Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska k EÚ totiž stanovila, že pokiaľ by hrozilo vážne riziko, že by jedna z týchto dvoch krajín nebola pripravená splniť do 1. januára 2007 podmienky členstva, môže Rada EÚ odložiť dátum vstupu o jeden rok na základe mechanizmu nazvaného "bezpečnostná klauzula". Navrhnúť Rade takýto krok je podľa Zmluvy úlohou Komisie, no Parlamentu sa v minulosti podarilo dosiahnuť zvýšenie svojho zapojenia do celého procesu, keď od EK získal písomný prísľub, že ostane "plne zapojený do akéhokoľvek rozhodnutia o odložení vstupu". Túto novú výsadu Parlamentu formálne potvrdila aj Rada, no europoslanci sa napokon rozhodli toto svoje "privilégium" nevyužiť.
Vysvetlenie hlasovania
V rámci tzv. vysvetlení hlasovania k téme pristúpenia Rumunska do EÚ vystúpil slovenský europoslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK). Vo svojom prejave uviedol, že hlasoval za vstup Rumunska do EÚ aj napriek tomu, že tejto krajine možno vytýkať veľa nedostatkov.
"Hlasoval som za prijatý dokument preto, lebo je kritický a prísny", uviedol a zdôraznil, že popri najkritizovanejších oblastiach sa nesmie zabúdať ani na ľudské práva a práva menšín. Okrem toho uvítal ustanovenia, ktoré "hoci len veľmi všeobecne" hovoria o "nutnosti subsidiarity a aspoň kultúrneho sebaurčenia, respektíve finančného zabezpečenia úplného vzdelania v materinskej reči pre občanov maďarskej národnosti". Kodanské kritéria pre práva národnostných menšín neboli podľa jeho slov dostatočne prísne uplatňované, čo podľa Duku-Zólyomiho potvrdzuje aj "poburujúca správa o tom, že z trojjazyčnej univerzity Babeš-Bolyai v Kluži v pondelok vylúčili troch pedagógov len preto, že presadzovali viacjazyčné označenia priestorov školy". Je to podľa neho veľmi zlý signál, a to o to viac, že v Komisii bude Rumunsko zodpovedať za viacjazyčnosť v Únii. Po vstupe krajiny do EÚ budú jej problémy podľa jeho slov "zaťažovať vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Únie". Ustanovenie monitorovania a systematického hodnotenia Komisie s možnosťou uplatňovania ochranných opatrení preto označil za "veľmi racionálne riešenie".
Správa o Bulharsku schválená pomerom hlasov 505:65:36 tejto krajine blahoželá a víta jej pristúpenie k EÚ naplánované na 1. januára 2007. Zároveň pripomína "oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší pokrok", a vyjadruje presvedčenie, že bulharské orgány budú "usilovne a dôkladne pracovať" na ich odstránení.
Parlament trvá na "maximálnej transparentnosti" v každom sektore, vrátane riadenia privatizácie, verejných súťaží, verejného obstarávania, menovania a povyšovania vo verejnej službe a súdnictve, a v súdnych procesoch na všetkých úrovniach. Žiada tiež posilnenie úlohy bulharského ombudsmana. Od Bulharska tiež očakáva, že bude venovať plnú pozornosť plneniu kritérií určených v monitorovacej poslednej správe EK s cieľom predísť zavedeniu dostupných "ochranných mechanizmov".
Poslanci žiadajú účinnejšie opatrenia na označenie a zabavenie majetku osôb zapojených do organizovaného zločinu a trvajú "na hmatateľných výsledkoch" pri presadzovaní právnych predpisov a stíhaní prípadov prania špinavých.
V rámci pozitív EP víta zlepšenie organizácie a riadenia polície a bezpečnostných služieb a schvaľuje zmeny, ktoré sa udiali v prokuratúre pod vedením nového generálneho prokurátora. Víta tiež rozhodnutie sprístupniť zložky tajnej služby a odporúča, aby bolo takéto zverejňovanie kontrolované nestrannou a dôveryhodnou komisiou.
Detské domovy, ústavná starostlivosť a Rómska otázka
Poslanci opätovne vyjadrili znepokojenie nad zlými životnými a hygienickými podmienkami v detských domovoch a domovoch pre duševne a telesne postihnuté osoby a požiadali, aby sa problémy ústavnej starostlivosti stali národnou prioritou. Parlament tiež "uznáva, že pre začlenenie Rómov sa podniklo mnoho krokov" a žiada ešte sústredenejšie úsilie s cieľom zlepšiť ich jazykové schopnosti, zabezpečiť im lepší prístup k vyššiemu vzdelaniu, odbornému vzdelávaniu a zamestnanosti, poskytnúť im lepšiu zdravotnú starostlivosť a plánované rodičovstvo a zároveň ich podporovať v tom, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na prispôsobenie sa širšej spoločnosti.
Poľnohospodárstvo a bezpečnosť letovej prevádzky
EP v správe blahoželá bulharským orgánom, že široký rozsah komplexných činností týkajúcich sa poľnohospodárstva je už tesne pred ukončením a uznáva podstatný pokrok dosiahnutý vo vzťahu k obchodu so živými zvieratami a starostlivosti o zvieratá, kde je nutné dodržiavať najprísnejšie normy. Vyjadruje však potrebu dôkladnejšej kontroly zvieracích ochorení, najmä v prípadoch, kde existuje riziko prenosu nákazy na človeka či potravu.
Okrem toho tiež poslanci trvajú na tom, aby Bulharsko využilo príležitosť na zavedenie najprísnejších noriem pre bezpečnosť letísk a lietadiel vzhľadom na povahu teroristickej hrozby a nalieha na preukázateľné ukončenie všetkých nápravných opatrení na odstránenie nedostatkov v letovej spôsobilosti a údržbe lietadiel.
Uzatvorenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Kozloduy
Na rozdiel od pôvodne zahrnutého pozmeňujúceho návrhu z výboru, v ktorom Parlament "uznával obetu, ktorú musí Bulharsko priniesť, aby splnilo podmienku definitívneho uzatvorenia 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduy" napokon plénum schválilo iné znenie týkajúce sa tejto problematiky. V prijatej správe sa Parlament vyjadril, že trvá na uzatvorení oboch blokov tak, ako to bolo dohodnuté v Prístupovej zmluve. Zároveň poslanci stanovili, že EÚ by mala dodržať svoj sľub a poskytnúť na tento účel Bulharsku v rokoch 2007 - 2008 sľúbených 210 miliónov eur.
Správa o stave pripravenosti Rumunska
Správa o Rumunsku taktiež víta "významný pokrok", ktorý krajina dosiahla od poslednej monitorovacej správy v máji 2006 a z tohto dôvodu schvaľuje návrh dátumu 1. januára 2007 pre jej pristúpenie. V pléne bola prijatá pomerom hlasov 542:41:27.
Chváli tiež rumunskú vládu za dosiahnutý pokrok v obmedzenom časovom priestore a konštatuje, že Rumunsko disponuje "životaschopným trhovým hospodárstvom s rastom dosahujúcim takmer 7 % HDP a nezamestnanosťou približne na úrovni 5,5 %".
Menšiny
Rumunskú vládu EP vyzýva, aby upevňovala uskutočnené reformy, predovšetkým v oblastiach ochrany detí, integrácie menšín (najmä rómskej a maďarskej), a v oblasti starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. V prípade maďarskej menšiny má Rumunsko v súlade s princípmi subsidiarity a kultúrnej samosprávy "vziať do úvahy jej očakávania" a zabezpečiť adekvátne financovanie zamerané na zlepšenie vzdelávacích štandardov.
Otvorenie pracovného trhu
Správa o Rumunsku zahŕňa tiež pozmeňujúci návrh, ktorý členským štátom EÚ odporúča, aby od 1. januára 2007 otvorili rumunským pracovníkom svoje pracovné trhy v súlade s princípom slobody pohybu, zahrnutým v práve Európskych spoločenstiev.
Problémové oblasti
Pripomína tiež oblasti, ktoré "zaznamenali významný, no stále nedostatočný pokrok". Medzi tie označuje EP v súlade s názorom Európskej komisie reformu justičného systému, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, využitie pomoci EÚ v poľnohospodárskej oblasti, využitie štrukturálnych fondov, ako aj uplatňovanie acquis communautaire v niektorých oblastiach potravinovej bezpečnosti. Zvláštnu pozornosť má Rumunsko podľa EP z týchto oblastí venovať najmä reforme justičného systému a boju proti organizovanému zločinu. Okrem uvedených oblastí má tiež Rumunsko zrýchliť proces vybavovania reštitúcií, najmä pokiaľ ide o majetok cirkví skonfiškovaný počas komunistického režimu.
Dočasné opatrenia
Parlament tiež pripomína, že ak bude možné uplatniť "dočasné opatrenia" počas troch rokov od pristúpenia, "bude to osožné pre všetky zúčastnené strany". V tejto súvislosti zároveň "vyjadruje želanie, aby boli tieto mechanizmy uplatnené iba vo veľmi špecifických a Európskou komisiou zdôraznených oblastiach", aj to len "na obmedzený čas".
EP tiež nalieha na Komisiu, aby parlament pravidelne informovala o pokroku, ktorý Rumunsko dosiahne v nasledujúcich mesiacoch a "očakáva správu EK ohlásenú na jún 2007".
História zapojenia EP do prístupového procesu
Svoj oficiálny súhlas so vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ udelil Európsky parlament už 13. apríla 2005, čím súhlasil s historicky šiestym rozšírením EÚ o nových členov. Tentokrát teda už nešlo o udeľovanie oficiálneho súhlasu, ale o konečné stanovisko a najmä o to, či by sa Parlament pokúsil využiť svoju poslednú možnosť oddialiť dátum vstupu. Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska k EÚ totiž stanovila, že pokiaľ by hrozilo vážne riziko, že by jedna z týchto dvoch krajín nebola pripravená splniť do 1. januára 2007 podmienky členstva, môže Rada EÚ odložiť dátum vstupu o jeden rok na základe mechanizmu nazvaného "bezpečnostná klauzula". Navrhnúť Rade takýto krok je podľa Zmluvy úlohou Komisie, no Parlamentu sa v minulosti podarilo dosiahnuť zvýšenie svojho zapojenia do celého procesu, keď od EK získal písomný prísľub, že ostane "plne zapojený do akéhokoľvek rozhodnutia o odložení vstupu". Túto novú výsadu Parlamentu formálne potvrdila aj Rada, no europoslanci sa napokon rozhodli toto svoje "privilégium" nevyužiť.
Vysvetlenie hlasovania
V rámci tzv. vysvetlení hlasovania k téme pristúpenia Rumunska do EÚ vystúpil slovenský europoslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK). Vo svojom prejave uviedol, že hlasoval za vstup Rumunska do EÚ aj napriek tomu, že tejto krajine možno vytýkať veľa nedostatkov.
"Hlasoval som za prijatý dokument preto, lebo je kritický a prísny", uviedol a zdôraznil, že popri najkritizovanejších oblastiach sa nesmie zabúdať ani na ľudské práva a práva menšín. Okrem toho uvítal ustanovenia, ktoré "hoci len veľmi všeobecne" hovoria o "nutnosti subsidiarity a aspoň kultúrneho sebaurčenia, respektíve finančného zabezpečenia úplného vzdelania v materinskej reči pre občanov maďarskej národnosti". Kodanské kritéria pre práva národnostných menšín neboli podľa jeho slov dostatočne prísne uplatňované, čo podľa Duku-Zólyomiho potvrdzuje aj "poburujúca správa o tom, že z trojjazyčnej univerzity Babeš-Bolyai v Kluži v pondelok vylúčili troch pedagógov len preto, že presadzovali viacjazyčné označenia priestorov školy". Je to podľa neho veľmi zlý signál, a to o to viac, že v Komisii bude Rumunsko zodpovedať za viacjazyčnosť v Únii. Po vstupe krajiny do EÚ budú jej problémy podľa jeho slov "zaťažovať vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Únie". Ustanovenie monitorovania a systematického hodnotenia Komisie s možnosťou uplatňovania ochranných opatrení preto označil za "veľmi racionálne riešenie".
05.12.2006