Posvätnosť a súvislosti I.
TANAP - NÁVRAT K NAŠIM KOREŇOM
Problém TANAPu nie je problém vedecký či technický. Je to problém politický a morálno-etický. Novembrová víchrica odkryla v Tatrách rozpor medzi morálkou peňazí a morálky úcty k životu. Nedivme sa.
Tri miliardy korún ležiacich na zemi sú veľkým pokušením pre každého, kto má možnosť ovplyvniť predaj dreva z tohto územia. Výsledkom je ťažba na 12 250 hektároch národného parku a boj o záchranu posledných 250 hektárov. Táto kultúra ohňa a meča je prebratý cudzí vzor od zahraničných barbarov. Riešením môže byť návrat k vlastným koreňom. Vrátenie slovanskej úcty k svätohájom či židovsko-kresťanského svätenia siedmeho dňa do malého územia Tatier.
Málokto tuší, že charakteristickým miestom náboženstva predkresťanských starých Slovanov boli posvätné háje, doložené historicky i etnograficky ako prejav kontinuity starých predstáv až do novej doby. Svätoháje predstavovali - v čase, keď bolo na Slovensku podstatne viac lesa ako dnes - akési veľké lesné rezervácie, v ktorých sa nesmelo nič lámať, trhať, loviť a nebolo dokonca dovolené z nich odstraňovať ani spadnuté stromy.
S príchodom kresťanstva rituály úcty k okolitému svetu z nášho územia nezmizli. Biblia a aj Talmud predpisujú pre človeka v týždni jeden deň odpočinku. Nie je to sociálno-hygienický zákon. Veď je dávaný do súvislosti s dňom odpočinku Boha, ktorý po šiestich dňoch tvorenia oddychoval. Všemohúci Boh ale predsa nepotrebuje odpočívať. Láskavý Boh vie, že odpočinúť si potrebuje okolitý svet. A tak je deň odpočinku zákazom zasahovania človeka - či už konštruktívneho alebo deštruktívneho - do fyzického sveta. Odpočinok je v tomto biblickom ponímaní stav mieru medzi človekom a prírodou.
Boj ohňom a mečom proti celému okolitému svetu nemá miesto v našej slovanskej morálke. Bol nám vnútený. TANAP má 50 000 hektárov lesov. Prečo nedopustíme na jeho jednej sedmine svätoháj? Ako výraz dôstojnosti, slobody a mieru medzi človekom a prírodou.
Ako návrat k našim koreňom.zdroj Changenet.sk
28.05.2005