Ako som odmietol spasiteľovu zástupnú obeť ...
Jedného dňa sa otvorili dvere na dedinskej krčme a vošiel neznámy chlap. Oči všetkých sa upreli na neho. Tu riekol: Chlapi, dnes všetkým platím ja. Jedlo, pitie, zábavu. Ja zaplatím za všetkých. Nastala trma-vrma, ľudia sa predbiehali v objednávaní. Z krčmy vybehol chlapec, bežal cez celú dedinu a kričal: Do krčmy prišiel muž, ktorý zaplatí za všetkých. Ľudia sa tlačili v zástupoch do krčmy, až praskala vo švíkoch, až museli stáť vonku pod oknami.
Prišli aj za mnou a povedali mi: Dnes je veľmi požehnaný deň. Jeden muž platí za všetkých. Príď a želaj si od neho, čokoľvek chceš. Zaplatí za teba aj všetky tvoje dlžoby. Proste úplne všetko. Ja na to hovorím: Nemám dlžoby a jedla poskromne mám akurát toľko, čo mi stačí. Nepotrebujem, aby niekto za mňa platil. Už som sa naučil postarať sa o seba sám. Oni mi na to: Si blázon, ak neberieš, keď zadarmo dávajú. Tak sa poď aspoň pozrieť.
Šiel som s nimi teda do krčmy. A vidím: Všetci ľudia naťahujú ruky k tomu mužovi, kľačia pred ním na kolenách a kričia: Spas nás, zaplať naše dlhy a daj nám hojnosť jedla a pitia. Ba mnohí si nakreslili aj jeho obraz a kľakajú pred obrazom a vzývajú ho. Vykrikujú: Ty si náš záchranca, si náš spasiteľ, si náš kráľ. Spasuj nás takto každý deň, pane.
Všimol si ma, lebo jediný som stál, všetci ostatní kľačali. A hovorí mi: Čo aj ty chceš, aby som za teba zaplatil? Ja hovorím: Nepotrebujem tvoje spasenie. Som samostatný človek. Žil som tak, aby som si nenarobil dlžoby, aby som nemusel byť závislým otrokom. Som zdravý, mám zdravú hlavu aj ruky, čo potrebujem k životu, dorobím si sám, čo neviem, naučím sa. Iste si omnoho bohatší, než ja, ale mne môj skromný život stačí, teším sa z toho, že nie som na nikom závislý. Nechcem tvoje spasenie, len som sa prišiel na teba pozrieť, čo si zač. A on: Neprijímaš darované? A ja: Ale prijímam, život mi bol darovaný, nezamútený rozum aj dobré zdravie som dostal darom. No nepotrebujem žadoniť o niečo cudzie, čo mi nebolo darované ako moje vlastné.
A on mi hovorí: Ej veru, pravdu máš. Títo všetci sú nesamostatné ovce, otrocké duše, ktoré sa budú klaňať každému, od koho očakávajú nejaký zisk. Hoc by to bol aj sám rohatý. Za pár zlatiek budú sa plaziť ako hadi bruchom po zemi. Uctievajú ma tu ako boha, ale niet nikoho, kto by sa so mnou porozprával ako človek s človekom, tak po ľudsky. Poď, priateľu, dáme si za pohárik a spolu sa zasmejeme na týchto šašoch.
A tak sme posedeli, popili a zotrvali v družnom rozhovore, ešte dlho do noci rozoberajúc príčiny ľudskej hlúposti, ziskuchtivosti a nesamostatnosti ...
Šiel som s nimi teda do krčmy. A vidím: Všetci ľudia naťahujú ruky k tomu mužovi, kľačia pred ním na kolenách a kričia: Spas nás, zaplať naše dlhy a daj nám hojnosť jedla a pitia. Ba mnohí si nakreslili aj jeho obraz a kľakajú pred obrazom a vzývajú ho. Vykrikujú: Ty si náš záchranca, si náš spasiteľ, si náš kráľ. Spasuj nás takto každý deň, pane.
Všimol si ma, lebo jediný som stál, všetci ostatní kľačali. A hovorí mi: Čo aj ty chceš, aby som za teba zaplatil? Ja hovorím: Nepotrebujem tvoje spasenie. Som samostatný človek. Žil som tak, aby som si nenarobil dlžoby, aby som nemusel byť závislým otrokom. Som zdravý, mám zdravú hlavu aj ruky, čo potrebujem k životu, dorobím si sám, čo neviem, naučím sa. Iste si omnoho bohatší, než ja, ale mne môj skromný život stačí, teším sa z toho, že nie som na nikom závislý. Nechcem tvoje spasenie, len som sa prišiel na teba pozrieť, čo si zač. A on: Neprijímaš darované? A ja: Ale prijímam, život mi bol darovaný, nezamútený rozum aj dobré zdravie som dostal darom. No nepotrebujem žadoniť o niečo cudzie, čo mi nebolo darované ako moje vlastné.
A on mi hovorí: Ej veru, pravdu máš. Títo všetci sú nesamostatné ovce, otrocké duše, ktoré sa budú klaňať každému, od koho očakávajú nejaký zisk. Hoc by to bol aj sám rohatý. Za pár zlatiek budú sa plaziť ako hadi bruchom po zemi. Uctievajú ma tu ako boha, ale niet nikoho, kto by sa so mnou porozprával ako človek s človekom, tak po ľudsky. Poď, priateľu, dáme si za pohárik a spolu sa zasmejeme na týchto šašoch.
A tak sme posedeli, popili a zotrvali v družnom rozhovore, ešte dlho do noci rozoberajúc príčiny ľudskej hlúposti, ziskuchtivosti a nesamostatnosti ...
30.12.2006