Nie som kresťan, som len Ježišov učeník
Z dobre informovaných zdrojov som sa dozvedel, že byť kresťanom znamená veriť v ten známy príbeh o prestúpení a treste, o vyhnaní z raja, o zástupnej obeti, o večnej blaženosti pre poslušných a večných mukách pre neposlušných. Nuž, keby som nečítal Bibliu a keby som nebol hľadajúcim múdrosť, dobro a prosperitu duše i ducha, veru by som takúto bájku obišiel a venoval sa radšej iným bájkam, či už z Dobšinského, z Tisíc a jednej noci alebo aj z Biblie. Je totižto mnoho iných bájok a príbehov, ktoré obsahujú v sebe aj hlbokú múdrosť, aj konečné dobro. Ale táto bájka mi vôbec nepripadá ani múdra, ani dobrá. Prečo?
Vy by ste dali svojim deťom príkaz: Všetkého v našom dome sa môžete dotýkať, len tejto čiernej krabičky sa nedotýkajte. Ak sa do nej pozriete, vyženiem vás z domu. Dali? Ja nie, pretože svoje deti mám rád a nebudem sa s nimi takto neľútostne zahrávať. Vedel by som, že zakázané ovocie by ich vždy dráždilo a nemali by pokoja, až pokiaľ by nenahliadli do trinástej komnaty. Ako výcvik bobríka trpezlivosti by to šlo, ale vyhnať ich za nesplnenú skúšku z domu?? Keby neobstáli v prvej skúške, u mňa by dostali druhú šancu a po druhej tretiu, až kým by sa nenaučili, čo potrebujú. A vari u Boha nie? Čo je Boh horší odo mňa, je Boh neľútostný, prísny? Čo nemá svoje deti rád? Nemôžem uveriť v Boha, ktorý sa správa ako tyran a preto neverím ani tejto bájke.
A keď sa už vyhnané deti chcú vrátiť domov, potom by ste dali zabiť svojho ďalšieho syna, aby sa váš hnev vyvŕšil na ňom? Vari som nejaký zlostník? Ak by sa už raz odídené deti chceli vrátiť, otvoril by som im náruč a prijal ich zase doma úplne zadarmo, bez akejkoľvek podmienky. Veď sú to moje vlastné deti, moja krv a ja im nechcem nič zlého. Nemôžem proste uveriť, že Boh musel dať zabiť vlastného syna, aby mohli byť jeho deti zase prijaté doma. Takémuto správaniu vôbec nerozumiem a takéhoto krvilačného Boha vôbec nechápem.
Dokázali by ste svoje neposlušné deti mučiť na večné veky v pekle? Ja myslím, že ani najhorší vrah by to nedokázal. Ak má človek čo len trochu dobré srdce, nemôže prijať koncept Boha-mučiteľa.
Dobre informované zdroje tvrdia, že ak neprijmem tento príbeh, nemám právo nazývať sa kresťanom. Dobre teda, keď už niekto má copyright na to, čo znamená byť kresťanom, nebudem kradnúť duševné vlastníctvo, nebudem porušovať autorské práva. Nebudem sa teda nazývať kresťanom.
Ale ako hľadač múdrosti, dobra a zmyslu života, našiel som v slovách istého Ježiša z Nazaretu úžasnú inšpiráciu a silu schopnú premeniť mňa, ľudí i svet k lepšiemu. Tá jeho úžasná reč sa nazýva Kázeň na vrchu, kde hovorí: Kráľovstvo nebeské je podobné perle ..., hľadajte najprv kráľovstvo nebeské ..., hľadajte a nájdete, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené ..., blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha... A tejto bájke o hľadaní duchovnej perly nebeskej som uveril, táto bájka zdala sa mi krásna, rezonovala s mojím vnútrom a bola východiskom zo smútkov okolitého sveta. Zatúžil som aj ja uvidieť Boha a nájsť všetky duchovné poklady. A tak som nastúpil Cestu, stal som sa Jeho žiakom a tešil som sa, ako postupujem v učení a chápaní.
On povedal: Blahoslavení chudobní a preto som si uvedomil svoju chudobu. On povedal: Blahoslavení plačúci a preto som nepotláčal v sebe plač. On povedal: Blahoslavení milosrdní a preto som objavoval v sebe dobrotu. On povedal: Blahoslavení tichí a preto som rozvíjal v sebe krotkosť. On povedal: Blahoslavení lačniaci a žízniaci po spravodlivosti a preto som sa snažil porozumieť váham bohyne Diké. Učil som sa dávať plnou mierou, učil som sa milovať nepriateľov ...
Bol to on, kto ma naučil: Nehovorte mi Pane, Pane, ale čiňte, čo hovorím. A stretol som mnoho tých, ktorí sa mu klaňali, ale veľmi málo tých, ktorí kráčali jeho cestou. Jeho cesta ma naučila sile úprimnosti, úprimnosť ma naučila vidieť veci také, aké v pravde sú, jeho dobrota ma naučila viere v dobro a v účelnosť všetkého. Tí, ktorí Jemu chceli len pochlebovať, ale seba nechceli zmeniť k Obrazu jeho, tí ma presviedčali o tom, že ak nebudem ako oni, skončím v pekle. Ale nedal som sa, lebo som vedel, že On je s tými, ktorí cestu k nemu hľadajú, nie s tými, ktorí sa mu zo ziskuchtivosti alebo zo strachu klaňajú. Táto cesta ma dostala na pokraj ľudskej spoločnosti, ale nevadilo mi to, lebo aj on bol vyhnaný spomedzi ľudí len preto, že nezaprel pravdu.
Cesta mi ukázala konečné, dokonalé a večné dobro a preto nemôžem veriť v tyranského Boha, neľútostne vyháňajúceho vlastné deti. Cesta mi ukázala zmysel obete a preto nemôžem veriť v zástupnú obeť, keď viem, že my sami seba máme obetovať Bohu po príklade Učiteľa a nie čakať, že to za nás urobí niekto iný. Proste a jasne: Cesta mi ukázala, že byť Ježišovým učeníkom znamená nebyť kresťanom. A toho sa aj držím.
Kresťania sú teda tí, ktorí veria vo vyhnanie z raja, v zástupnú obeť a večné peklo, učeníci sú tí, ktorí nasledujú Jeho cestu. Kresťania sa poznajú podľa viery v bájku, učeníci sa poznajú podľa lásky, ako Ježiš povedal: Podľa toho poznajú, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou. Kresťan nemôže byť súčasne buddhistom, jogínom, ani žiakom Mohameda. Učeník môže byť súčasne čímkoľvek, môže súčasne študovať akúkoľvek ušľachtilú náuku a cestu, tak ako študent môže študovať súčasne na viacerých školách. Kresťan v Boha verí, učeník Boha poznáva. Kresťan sa k Bohu utieka, keď mu je ťažko alebo keď niečo potrebuje, učeník Boha hľadá čistotou vlastného srdca. Oporou kresťana je autorita viery, oporou učeníka je vlastné poznanie. Múdrosťou kresťana je Písmo a dogmy, múdrosťou učeníka je vlastné pochopenie. Pre kresťana je Ježiš Pánom, pre učeníka je Cestou. Kresťan dúfa, že za svoju pochlebnosť Bohu dôjde do neba, učeník dúfa, že svojím očistením priblíži sa k Bohu a bude naplnený Láskou. Kresťan šíri vieru, učeník šíri porozumenie. Kresťan verí slovu, písmu a autorite vodcov, učeník je samostatne mysliaca bytosť. Kresťan verí v predpísanú predstavu Boha, učeník si nevytvára žiadne predstavy Boha, ale ho poznáva. Kresťan sa raduje v nebi, zatiaľ čo hriešnici sa trápia v pekle, učeník sa učí súcitiť s trpiacimi.
Prirodzeným dôsledkom takto definovaného kresťanstva je neznášanlivosť a netolerancia voči iným bájkam, príbehom a vieram, prirodzeným dôsledkom učeníctva je zážitok Lásky a z neho prameniaca znášanlivosť, porozumenie, pochopenie inakosti, tolerancia voči každému. V pätách kresťanstva ide násilie, v pätách učeníctva ide nenásilie. Kresťanstvo ide ruka v ruke s pretvárkou, učeníctvo je možné len s úprimnosťou.
Nič však nie je čiernobiele, pretože aj medzi kresťanmi dajú sa nájsť učeníci ... :-))
A keď sa už vyhnané deti chcú vrátiť domov, potom by ste dali zabiť svojho ďalšieho syna, aby sa váš hnev vyvŕšil na ňom? Vari som nejaký zlostník? Ak by sa už raz odídené deti chceli vrátiť, otvoril by som im náruč a prijal ich zase doma úplne zadarmo, bez akejkoľvek podmienky. Veď sú to moje vlastné deti, moja krv a ja im nechcem nič zlého. Nemôžem proste uveriť, že Boh musel dať zabiť vlastného syna, aby mohli byť jeho deti zase prijaté doma. Takémuto správaniu vôbec nerozumiem a takéhoto krvilačného Boha vôbec nechápem.
Dokázali by ste svoje neposlušné deti mučiť na večné veky v pekle? Ja myslím, že ani najhorší vrah by to nedokázal. Ak má človek čo len trochu dobré srdce, nemôže prijať koncept Boha-mučiteľa.
Dobre informované zdroje tvrdia, že ak neprijmem tento príbeh, nemám právo nazývať sa kresťanom. Dobre teda, keď už niekto má copyright na to, čo znamená byť kresťanom, nebudem kradnúť duševné vlastníctvo, nebudem porušovať autorské práva. Nebudem sa teda nazývať kresťanom.
Ale ako hľadač múdrosti, dobra a zmyslu života, našiel som v slovách istého Ježiša z Nazaretu úžasnú inšpiráciu a silu schopnú premeniť mňa, ľudí i svet k lepšiemu. Tá jeho úžasná reč sa nazýva Kázeň na vrchu, kde hovorí: Kráľovstvo nebeské je podobné perle ..., hľadajte najprv kráľovstvo nebeské ..., hľadajte a nájdete, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené ..., blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha... A tejto bájke o hľadaní duchovnej perly nebeskej som uveril, táto bájka zdala sa mi krásna, rezonovala s mojím vnútrom a bola východiskom zo smútkov okolitého sveta. Zatúžil som aj ja uvidieť Boha a nájsť všetky duchovné poklady. A tak som nastúpil Cestu, stal som sa Jeho žiakom a tešil som sa, ako postupujem v učení a chápaní.
On povedal: Blahoslavení chudobní a preto som si uvedomil svoju chudobu. On povedal: Blahoslavení plačúci a preto som nepotláčal v sebe plač. On povedal: Blahoslavení milosrdní a preto som objavoval v sebe dobrotu. On povedal: Blahoslavení tichí a preto som rozvíjal v sebe krotkosť. On povedal: Blahoslavení lačniaci a žízniaci po spravodlivosti a preto som sa snažil porozumieť váham bohyne Diké. Učil som sa dávať plnou mierou, učil som sa milovať nepriateľov ...
Bol to on, kto ma naučil: Nehovorte mi Pane, Pane, ale čiňte, čo hovorím. A stretol som mnoho tých, ktorí sa mu klaňali, ale veľmi málo tých, ktorí kráčali jeho cestou. Jeho cesta ma naučila sile úprimnosti, úprimnosť ma naučila vidieť veci také, aké v pravde sú, jeho dobrota ma naučila viere v dobro a v účelnosť všetkého. Tí, ktorí Jemu chceli len pochlebovať, ale seba nechceli zmeniť k Obrazu jeho, tí ma presviedčali o tom, že ak nebudem ako oni, skončím v pekle. Ale nedal som sa, lebo som vedel, že On je s tými, ktorí cestu k nemu hľadajú, nie s tými, ktorí sa mu zo ziskuchtivosti alebo zo strachu klaňajú. Táto cesta ma dostala na pokraj ľudskej spoločnosti, ale nevadilo mi to, lebo aj on bol vyhnaný spomedzi ľudí len preto, že nezaprel pravdu.
Cesta mi ukázala konečné, dokonalé a večné dobro a preto nemôžem veriť v tyranského Boha, neľútostne vyháňajúceho vlastné deti. Cesta mi ukázala zmysel obete a preto nemôžem veriť v zástupnú obeť, keď viem, že my sami seba máme obetovať Bohu po príklade Učiteľa a nie čakať, že to za nás urobí niekto iný. Proste a jasne: Cesta mi ukázala, že byť Ježišovým učeníkom znamená nebyť kresťanom. A toho sa aj držím.
Kresťania sú teda tí, ktorí veria vo vyhnanie z raja, v zástupnú obeť a večné peklo, učeníci sú tí, ktorí nasledujú Jeho cestu. Kresťania sa poznajú podľa viery v bájku, učeníci sa poznajú podľa lásky, ako Ježiš povedal: Podľa toho poznajú, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou. Kresťan nemôže byť súčasne buddhistom, jogínom, ani žiakom Mohameda. Učeník môže byť súčasne čímkoľvek, môže súčasne študovať akúkoľvek ušľachtilú náuku a cestu, tak ako študent môže študovať súčasne na viacerých školách. Kresťan v Boha verí, učeník Boha poznáva. Kresťan sa k Bohu utieka, keď mu je ťažko alebo keď niečo potrebuje, učeník Boha hľadá čistotou vlastného srdca. Oporou kresťana je autorita viery, oporou učeníka je vlastné poznanie. Múdrosťou kresťana je Písmo a dogmy, múdrosťou učeníka je vlastné pochopenie. Pre kresťana je Ježiš Pánom, pre učeníka je Cestou. Kresťan dúfa, že za svoju pochlebnosť Bohu dôjde do neba, učeník dúfa, že svojím očistením priblíži sa k Bohu a bude naplnený Láskou. Kresťan šíri vieru, učeník šíri porozumenie. Kresťan verí slovu, písmu a autorite vodcov, učeník je samostatne mysliaca bytosť. Kresťan verí v predpísanú predstavu Boha, učeník si nevytvára žiadne predstavy Boha, ale ho poznáva. Kresťan sa raduje v nebi, zatiaľ čo hriešnici sa trápia v pekle, učeník sa učí súcitiť s trpiacimi.
Prirodzeným dôsledkom takto definovaného kresťanstva je neznášanlivosť a netolerancia voči iným bájkam, príbehom a vieram, prirodzeným dôsledkom učeníctva je zážitok Lásky a z neho prameniaca znášanlivosť, porozumenie, pochopenie inakosti, tolerancia voči každému. V pätách kresťanstva ide násilie, v pätách učeníctva ide nenásilie. Kresťanstvo ide ruka v ruke s pretvárkou, učeníctvo je možné len s úprimnosťou.
Nič však nie je čiernobiele, pretože aj medzi kresťanmi dajú sa nájsť učeníci ... :-))
01.01.2007