Rubný vek

Niekedy som sa ako člen spomínanej komisie cítil úplne cudzo. Ako vysadený v nejakej rezervácii, či skanzene, v ktorom je možné skutočne všetko. V tomto meste ustupuje príroda – v ponímaní lesa, lúky či inej prírodnej scenérie – betónu, autám, inžinierskym sieťam, ... Nezabudnem na naše naliehanie o zabudovávanie inžinierskych sieti pod povrchy chodníkov. Bezúspešne! – nám „Novomeščanom“ skôr zeleň zavadzia pri budovaní okresného sídla.
Príkladom je aj prípad troch briez na križovatke pri kine (viď. foto k článku). V rámci rekonštrukcie na kruhový objazd bolo navrhnuté osvetlenie. V skanzene sa kompromisy nerobia a keďže vyšla lampa vedľa briez, šup ich von. V Novom Meste sa to tak robí. Tu keď začnú parkovať autá pod stromami, treba tie stromy vyrúbať. Veď ohrozujú majetok občanov!
Ešte myšlienka k novomestskému skanzenu - súčasná podoba nášho mesta je možná len vďaka špecifickej náture domorodcov. Niečo som už naznačil v článku Chorý ľud novomestský. Tento ľud je pasívny! Jemu aj niekde v hĺbke duše vadí takéto smerovanie, ale tá úžasná flegma. Valííí ... sa ... tu ... pomáááličky ... ulicami ... a Novomešťania sa do nej uvrhávajú ako do rieky, ktorá ich nesie ich neaktívnym životom ...
A späť k brezám. Nebol som jediný, kto sa zhrozil 22. januára pohľadu na asanáciu týchto stromov. Jeden deň im bola odstránená koruna a až na druhý deň zrezali asi 5 metrové stĺpy kmeňov. Ak by sa tí, čo v Novom Meste nad Váhom rozhodujú o zeleni, dívali na strom mojimi očami, nikdy by takéto niečo nedopustili.
Aj keď sa dá argumentovať, že stromy v januári toho veľa necítia, toto je neprípustné z etického a estetického hľadiska. Bola to duša, ktorej sme sa rozhodli odňať život. Zaslúžila by si minimálne takú úctu, že zrežeme jednou ranou kmeň a porcujeme zvyšok už na zemi. Argumenty o obmedzení premávky neberiem. To mi najviac chýbalo na zasadnutiach KOŽP – akýsi duchovný rozmer. Mesto ako záhrada je veľmi duchovnou záležitosťou a to tu chýba.
Kde sa podel cit pre záhradnú architektúru?
Moja predstava je mať mestského záhradného architekta. Najlepšie rodáka, ktorý precíti najlepšie ducha miesta tohto mesta. Ale v skanzene NMnV je to inak. Tu stačí človek schopný riadiť spracovávateľský podnik na drevo, listy a trávu. Kríky sa ošetrujú brutálnym rezom na strnisko. Stromom sa pri ošetrovaní robia rany svojou plochou ďaleko presahujúce priemer 10 cm. ...
A teraz k názvu článku – RUBNÝ VEK. To je jedna z najväčších zaujímavostí, ktoré som sa dozvedel na zasadnutiach KOŽP. Stromy majú svoj rubný vek, ktorý keď dosiahnu, treba ich zoťať. Väčšinou sa hovorilo o rozmedzí 30 až 50 rokov života stromu. Na to smerovala moja otázka: „To chcete povedať, že v meste nebudeme mať podľa vašej koncepcie staršie stromy ako 50 rokov!?“ Odpoveď znela áno. V Novom Meste nad Váhom budú v budúcnosti vysadené globózy (inak povedané tesko stromy – nízkovzrastlé dreviny vytvárajúce okrúhlu korunu) a kry.
Mohol by som ešte spomenúť neprípustnosť akceptovania ovocných stromov na pôde mesta, lebo znečisťujú verejné plochy svojim ovocím. Dalo by sa rozprávať o vyhostení topoľov na okraj záujmu a jeho následnú likvidáciu. Mohol by som spomenúť ..., ale nemám už ani chuť.
Chcel som len zo seba vypluť ďalšie znechutenie nad chorým ľudom Novomestským. Veľa zdaru prajem Komisii Ochrany Životného Prostredia a želám si, aby v Novom Meste nad Váhom mala za pár rokov ešte čo ochraňovať.