História Nového Mesta nad Váhom
Vznik stredovekej osady súvisel s budovaním pásma hraničných opevnení na hrebeňoch Malých a Bielych Karpát, ktoré chránili západné hranice Uhorska. Pôvodnú polohu, ani dátum vzniku pôvodnej osady, z ktorej sa postupne vyvinulo Nové Mesto nad Váhom, nepoznáme. Oprávnene však môžeme predpokladať, že pôvodne ležala v inej lokalite a bola zničená počas tatárskeho vpádu. Obyvatelia, ktorí vpád prežili, si založili osadu na novom mieste, čo sa prejavilo aj v jej názve.
Názov mesta sa na stredovekých listinách uvádza vo viacerých podobách: Villa regia, Nova civitas, Nova villa possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Vyhel, Ujhely, Vagujhely, Wag Neustadt a pod.; dnešný názov poznáme od roku 1584.
Prvá písomná zmienka o meste je zo 6. júna 1253, keď kráľ Belo lV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu. Neskôr dostal mesto do vlastníctva benediktínsky rád, a to ako náhradu za iné majetky. Benediktíni však svoje majetky udržali len osem rokov, pretože uhorský kráľ Štefan V. im ich roku 1721 odobral a daroval sriemskemu bánovi Vavrincovi z Doboky.
Začiatkom 14. storočia sa mesta i Beckovského hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý potom ovládal celé Považie až do svojej smrti roku 1321. Mesto potom vystriedalo viacerých majiteľov, až kým ho roku 1388 daroval kráľ Žigmund vojvodovi Ctiborovi, ktorý bol v tom čase najmocnejším a najbohatším uhorským veľmožom. Nielenže si svoje sídlo na Beckovskom hrade zariadil s prepychom priam kráľovským, ale veľké dary venoval ja na budovanie kostolov a iných sakrálnych stavieb. Významne prispel aj k zveľadeniu novomestského kostola, pri ktorom založil roku 1414 augustiánsku prepozytúru. Už v januári 1414 nechal vyhotoviť plány na stavbu nového veľkolepého gotického kostola i budovy prepozitúry. V realizácii týchto plánov mu však už zabránila smrť v tom istom roku.
Hoci jeho syn Ctibor II. dal mesto opevniť proti husitským vpádom, nepodarilo sa zabrániť jeho dobytiu a vypáleniu väčšej časti domov. Po upokojení situácie sa Ctibor II. vrátil k otcovým plánom, ale trochu ich pozmenil. Nevybudoval nový kostol, ale pôvodný románsky chrám nechal prebudovať na gotický, v ktorom sa však zachovali niektoré prvky pôvodnej stavby. Stavba bola dohotovená roku 1419.
Už od svojho vzniku sa mesto rozvíjalo predovšetkým vďaka obchodu, ktorého rozvoj podporovala nielen výhodná poloha, ale aj rozličné privilégiá udeľované viacerými panovníkmi. Medzi veľmi významné zaraďujeme v tomto kontexte privilégiá cisára Ferdinanda l. z roku 1550, vďaka ktorým boli obyvatelia zbavení závislosti od Beckovského panstva, Novomešťania dostali právo meča, ako aj právo vysádzať vinice. Vinohradníci sa potom preslávili najmä pestovaním hrozna. Robili z neho chýrne burgundské červené víno, ktoré si veľmi obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni. Obyvatelia mali právo voliť si richtára a mestské predstavenstvo, ale aj brať si drevo v kráľovských lesoch a loviť ryby. Veľký hospodársky význam malo aj udelenie práva na konanie výročných trhov. Táto pradávna výsada sa stala základom novej tradície, ktorá každoročne ožíva v septembrových Novomestských jarmokoch.
Roku 1576 udelil kráľ Maximilián ll. mestu ďalšie ochranné privilégiá, ktoré ho pozdvihli na úroveň iných uhorských trhových miest. O hospodársky rozvoj mesta sa v nemalej miere zaslúžili Židia, ktorí sa podľa záznamov v miestnej kronike usadili v Novom Meste už v 13. storočí; ich prínos zaznamenávame aj v novodobej histórii, a to v súvislosti so zakladaním väčšiny novomestských výrobných podnikov.
Najstarší mestský znak pochádza zo 16. storočia a z jeho motívov vychádza aj súčasný znak mesta prijatý roku 1992.
- Uhorská koruna prenocovala v novomestskom dome grófa Nádašdyho v noci zo 6. na 7. júla 1622 pri svojej ceste z Trenčína do Šopronu. Korunovačné klenoty a ich sprievod vyvolali veľký záujem Novomešťanov. - Zastupiteľstvo Nitrianskej župy zasadalo v Novom Meste roku 1668 a na svojom zasadnutí potvrdilo zemiansku listinu pre Martina Petroviča, pradeda básnika Šándora Petöfiho. - Po prehratej "bitke troch cisárov" sa 7. decembra 1805 vracal zo Slavkova cez Nové Mesto nad Váhom do Ruska cár Alexander. Pohostinstvo mu poskytol vo svojej rezidencii vtedajší novomestský prepošt A. Gabelkhoven. O tom, kde nocovalo v chladnej decembrovej noci 20 tisíc vojakov, archívy nehovoria...
V živote mesta zohral významnú úlohu aj rozvoj remesiel. Príslušníkov najstaršieho cechu hrnčiarskeho, ktorého jadro tvorili pobielohorskí exulanti, navštívil roku 1650 pri svojej ceste do Blatného Potoka aj J. A. Komenský. Postupne vznikali ďalšie cechy a už roku 1753 zaznamenávame v Novom Meste 220 remeselníkov.
Význam mesta vzrástol aj vďaka vážskemu prístavu, z ktorého sa plavilo dolu Váhom množstvo tovaru.
Sľubný rozvoj mesta viackrát prerušili nájazdy Turkov. Najtragickejšie následky mal turecký vpád roku 1663, pri ktorom sa prevažná časť Novomešťanov dostala do zajatia a zachránili sa len tí, čo sa stihli ukryť v pivniciach a podzemných chodbách, ktorých bolo, našťastie, v meste dostatok. Ďalším krutým úderom bolo pre mesto povstanie Františka Rákociho ll., keď takmer celé mesto vyhorelo.
Vznik priemyselných podnikov v 29. storočí bol zameraný predovšetkým na spracovanie poľnohospodárskych produktov a na výrobu výrobkov pre poľnohospodárov.
Roku 1842 založil J. Kraus výrobňu rumu a likérov a roku 185O A. Friedler továreň na mydlo. V roku 1856 a 1857 mali pálenice aj J Lövinger, G. Herzog a E. Taus. H. Tauber založil roku 1872 továreň na podkovy a iné výrobvky zo železa. Podobným sortimento prokukovala aj továreň A Reisa, kde sa vyrábali najmä vidly, teťaze, klince a pod. Rozvoju priemyslu a obchodu výrazne prospilo vybudovanie železničnej trate do Trnavy roku 1876.
Medzi novomestské továrničky sa roku 1885 zaradila aj výrobňa módnych vychádzkových paličiek pre pánov, ktorá mala hlavné odbytištia v Anglicku a Indii a firma Neubauer a Salvendi, ktorá sa orientovala na výrobu pletených výrobkov.
Výhodná územná poloha mesta vytvárala vhodné podmienky na pestovanie poľnohospodárskych plodín, predovšetkým obilnín, cukrovej repy a krmovín. V minulosti vlastnili pôdu najmä rodiny veľkostatkárov, ako boli Hezogovci, Wachtlovci, Kühnovci, Tausovci, Schlezingerovci, Lányovci, Kľúčovskovci, Stánkovci, Vránovci a ďalší. V povojnových rokoch sa pôda sustredila najprv v roľníckom družstve, neskôr v štátnom majetku.
Sústavná modernizácia priemyslu, pri ktorej sa náležite využívali aj najnovšie poznatky technického pokroku, zaradila Nové Mesto nad Váhom na poprednú pozíciu medzi slovenskými priemyselnými mestami. Rast pracovných príležitostí podmienil rozsiahlu bytovú výstavbu a tak sa počet obyvateľov mesta niekoľkonásobne zvýšil. Ak porovnáme počet obyvateľov len za posledné desaťročia, zistíme, že kým roku 1930 malo mesto 7907 obyvateľov, roku 1940 tento počet vzrástol na 9754, roku 1950 prekročil desaťtisícovú hranicu (10283), roku 1977 malo mesto už 18060 a roku 1992 až 21058 obyvateľov.
Rozvoju obchodu a priemyslu zodpovedal v 19. storočí aj čulý kultúrny a spoločenský život Novomešťanov, o čom svedčí lkrem iného aj skutočnosť, že v meste pracovali až štyri tlačiarne. Výraznú stopu v kultúrnych dejinách mesta zanechali viaceré osobnosti, či už rodáci, alebo takí, čo v meste určitý čas pôsobili.
Prvá písomná zmienka o meste je zo 6. júna 1253, keď kráľ Belo lV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu. Neskôr dostal mesto do vlastníctva benediktínsky rád, a to ako náhradu za iné majetky. Benediktíni však svoje majetky udržali len osem rokov, pretože uhorský kráľ Štefan V. im ich roku 1721 odobral a daroval sriemskemu bánovi Vavrincovi z Doboky.
Začiatkom 14. storočia sa mesta i Beckovského hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý potom ovládal celé Považie až do svojej smrti roku 1321. Mesto potom vystriedalo viacerých majiteľov, až kým ho roku 1388 daroval kráľ Žigmund vojvodovi Ctiborovi, ktorý bol v tom čase najmocnejším a najbohatším uhorským veľmožom. Nielenže si svoje sídlo na Beckovskom hrade zariadil s prepychom priam kráľovským, ale veľké dary venoval ja na budovanie kostolov a iných sakrálnych stavieb. Významne prispel aj k zveľadeniu novomestského kostola, pri ktorom založil roku 1414 augustiánsku prepozytúru. Už v januári 1414 nechal vyhotoviť plány na stavbu nového veľkolepého gotického kostola i budovy prepozitúry. V realizácii týchto plánov mu však už zabránila smrť v tom istom roku.
Hoci jeho syn Ctibor II. dal mesto opevniť proti husitským vpádom, nepodarilo sa zabrániť jeho dobytiu a vypáleniu väčšej časti domov. Po upokojení situácie sa Ctibor II. vrátil k otcovým plánom, ale trochu ich pozmenil. Nevybudoval nový kostol, ale pôvodný románsky chrám nechal prebudovať na gotický, v ktorom sa však zachovali niektoré prvky pôvodnej stavby. Stavba bola dohotovená roku 1419.
Už od svojho vzniku sa mesto rozvíjalo predovšetkým vďaka obchodu, ktorého rozvoj podporovala nielen výhodná poloha, ale aj rozličné privilégiá udeľované viacerými panovníkmi. Medzi veľmi významné zaraďujeme v tomto kontexte privilégiá cisára Ferdinanda l. z roku 1550, vďaka ktorým boli obyvatelia zbavení závislosti od Beckovského panstva, Novomešťania dostali právo meča, ako aj právo vysádzať vinice. Vinohradníci sa potom preslávili najmä pestovaním hrozna. Robili z neho chýrne burgundské červené víno, ktoré si veľmi obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni. Obyvatelia mali právo voliť si richtára a mestské predstavenstvo, ale aj brať si drevo v kráľovských lesoch a loviť ryby. Veľký hospodársky význam malo aj udelenie práva na konanie výročných trhov. Táto pradávna výsada sa stala základom novej tradície, ktorá každoročne ožíva v septembrových Novomestských jarmokoch.
Roku 1576 udelil kráľ Maximilián ll. mestu ďalšie ochranné privilégiá, ktoré ho pozdvihli na úroveň iných uhorských trhových miest. O hospodársky rozvoj mesta sa v nemalej miere zaslúžili Židia, ktorí sa podľa záznamov v miestnej kronike usadili v Novom Meste už v 13. storočí; ich prínos zaznamenávame aj v novodobej histórii, a to v súvislosti so zakladaním väčšiny novomestských výrobných podnikov.
Najstarší mestský znak pochádza zo 16. storočia a z jeho motívov vychádza aj súčasný znak mesta prijatý roku 1992.
- Uhorská koruna prenocovala v novomestskom dome grófa Nádašdyho v noci zo 6. na 7. júla 1622 pri svojej ceste z Trenčína do Šopronu. Korunovačné klenoty a ich sprievod vyvolali veľký záujem Novomešťanov. - Zastupiteľstvo Nitrianskej župy zasadalo v Novom Meste roku 1668 a na svojom zasadnutí potvrdilo zemiansku listinu pre Martina Petroviča, pradeda básnika Šándora Petöfiho. - Po prehratej "bitke troch cisárov" sa 7. decembra 1805 vracal zo Slavkova cez Nové Mesto nad Váhom do Ruska cár Alexander. Pohostinstvo mu poskytol vo svojej rezidencii vtedajší novomestský prepošt A. Gabelkhoven. O tom, kde nocovalo v chladnej decembrovej noci 20 tisíc vojakov, archívy nehovoria...
V živote mesta zohral významnú úlohu aj rozvoj remesiel. Príslušníkov najstaršieho cechu hrnčiarskeho, ktorého jadro tvorili pobielohorskí exulanti, navštívil roku 1650 pri svojej ceste do Blatného Potoka aj J. A. Komenský. Postupne vznikali ďalšie cechy a už roku 1753 zaznamenávame v Novom Meste 220 remeselníkov.
Význam mesta vzrástol aj vďaka vážskemu prístavu, z ktorého sa plavilo dolu Váhom množstvo tovaru.
Sľubný rozvoj mesta viackrát prerušili nájazdy Turkov. Najtragickejšie následky mal turecký vpád roku 1663, pri ktorom sa prevažná časť Novomešťanov dostala do zajatia a zachránili sa len tí, čo sa stihli ukryť v pivniciach a podzemných chodbách, ktorých bolo, našťastie, v meste dostatok. Ďalším krutým úderom bolo pre mesto povstanie Františka Rákociho ll., keď takmer celé mesto vyhorelo.
Vznik priemyselných podnikov v 29. storočí bol zameraný predovšetkým na spracovanie poľnohospodárskych produktov a na výrobu výrobkov pre poľnohospodárov.
Roku 1842 založil J. Kraus výrobňu rumu a likérov a roku 185O A. Friedler továreň na mydlo. V roku 1856 a 1857 mali pálenice aj J Lövinger, G. Herzog a E. Taus. H. Tauber založil roku 1872 továreň na podkovy a iné výrobvky zo železa. Podobným sortimento prokukovala aj továreň A Reisa, kde sa vyrábali najmä vidly, teťaze, klince a pod. Rozvoju priemyslu a obchodu výrazne prospilo vybudovanie železničnej trate do Trnavy roku 1876.
Medzi novomestské továrničky sa roku 1885 zaradila aj výrobňa módnych vychádzkových paličiek pre pánov, ktorá mala hlavné odbytištia v Anglicku a Indii a firma Neubauer a Salvendi, ktorá sa orientovala na výrobu pletených výrobkov.
Výhodná územná poloha mesta vytvárala vhodné podmienky na pestovanie poľnohospodárskych plodín, predovšetkým obilnín, cukrovej repy a krmovín. V minulosti vlastnili pôdu najmä rodiny veľkostatkárov, ako boli Hezogovci, Wachtlovci, Kühnovci, Tausovci, Schlezingerovci, Lányovci, Kľúčovskovci, Stánkovci, Vránovci a ďalší. V povojnových rokoch sa pôda sustredila najprv v roľníckom družstve, neskôr v štátnom majetku.
Sústavná modernizácia priemyslu, pri ktorej sa náležite využívali aj najnovšie poznatky technického pokroku, zaradila Nové Mesto nad Váhom na poprednú pozíciu medzi slovenskými priemyselnými mestami. Rast pracovných príležitostí podmienil rozsiahlu bytovú výstavbu a tak sa počet obyvateľov mesta niekoľkonásobne zvýšil. Ak porovnáme počet obyvateľov len za posledné desaťročia, zistíme, že kým roku 1930 malo mesto 7907 obyvateľov, roku 1940 tento počet vzrástol na 9754, roku 1950 prekročil desaťtisícovú hranicu (10283), roku 1977 malo mesto už 18060 a roku 1992 až 21058 obyvateľov.
Rozvoju obchodu a priemyslu zodpovedal v 19. storočí aj čulý kultúrny a spoločenský život Novomešťanov, o čom svedčí lkrem iného aj skutočnosť, že v meste pracovali až štyri tlačiarne. Výraznú stopu v kultúrnych dejinách mesta zanechali viaceré osobnosti, či už rodáci, alebo takí, čo v meste určitý čas pôsobili.
02.02.2007