Svetonázor Slovanov

V posvätnom lesíku bolo pre duchovného človeka všetko nedotknuteľné - žiadne vyrubovanie, žiadne zabíjanie, žiadne prenasledovanie ľudí, ...
V súčasnosti by mali byť obdobou posvätných hájikov mestské a dedinské parky, ale umelým vysádzaním tých istých drevín, veľakrát nezmyselným orezávaním či vyrubovaním stromov sa porušuje nedotknuteľnosť týchto miest. O vzťahu obyvateľov k týmto oázam sa radšej ani vyjadrovať nebudem ...
Ľudovít Štúr (jedna z najväčších osobností slovenského národa): "Čo je to panteizmus? Rozliatosť Boha vo svete. Tá božská pravda, ktorá je vo svete, je tým oddaná, je jedna, ale v najrozličnejšom oblaku ... Táto obecná substancia je Parabrahma - Brahma nijakého pohlavia, u nás Slovanov je to Praboh." Všimnite si, že Ľudovít Štúr nepoužil kresťanský ale staroindický výraz pre Praboha. Je to akiste preto, lebo indické korene sú nám bližšie ako kresťanstvo. Súčasťou tejto jednej božskej podstaty je v našom náboženstve množstvo bohov a samozrejme štyri živly.
K viere starých Slovanov treba ešte spomenúť aj toto: v našom pôvodnom vedomí boli bytosťami nielen ľudia a zvieratá, ale aj rastliny, nebeské telesá, pramene, rieky a dokonca aj niektoré sošky a kamene (mnohokrát aj uctievané). Bytosťou bolo teda všetko, z čoho bolo cítiť živu (príp. všetko, čo má ducha).
V najstarších nápisoch, písaných wánskymi runami, nenachádzame zmienku o nejakých božstvách ani démonoch, či iných duchovných postavách. Môžeme teda predpokladať, že pôvodne boli naši predkovia racionálne uvažujúci roľníci, ktorí nepotrebovali náboženstvo. Ale môže to byť aj tak, že nepociťovali potrebu písomne uchovávať náboženské prvky a svoju vieru si uchovávali v duchovnej rovine. Sprostredkovávacím prvkom mohla byť priama skúsenosť (meditácia a pod.), prípadne hovorené slovo.
Predpokladajme, že vierou naších predkov bol panteizmus (Boh = príroda). Čo už viete o tom napísať? => cítim úctu k prírode; žijem v súlade s prírodnými zákonitosťami; neničím, ale ochraňujem; ...