Zdravotníctvo a obchod s chorobami

Áno, na Slovensku si niektorí dávame za cieľ podporovať zisk zdravotných poisťovní. Veď aj v Evanjeliu stojí napísané:

Podobenstvo o (ne)milosrdnom Samaritánovi.
Jeden človek bol na cestách a prepadli ho zbojníci. Zbili ho, okradli a polomŕtveho nechali ležať na ceste. Išiel okolo farizej a povedal si: Tento človek je poriadne zašpinený, asi bude opitý. Obídem ho zďaleka, aby som sa neznečistil jeho nečistou dušou. Potom išiel okolo zákonník a urobil to isté. Potom išiel okolo Samaritán, dnes by sme povedali neveriaci človek, ktorý sa o Boha zaujíma len povrchne. Keď uvidel človeka ležať na ceste, povedal si, tento iste potrebuje pomoc. On bude pre mňa výhodným zdrojom zisku. A donútil človeka podpísať zmluvu, že záchrancovi svojho zdravia a života venuje za záchranu veľkú časť svojho majetku. Potom Samaritán naložil človeka na svojho osla a odviezol ho do hostinca, hostinskému ešte zaplatil, aby sa o neho staral, kým nevyzdravie.

Hovoríte, že takto to v Evanjeliu nestojí? Možno áno, ale pokiaľ kresťanský demokratizmus bude u nás pokračovať naznačeným smerom, ktovie, či nebude treba zmeniť aj Bibliu, aby sme dali väčší priestor slobode obchodu...

Obchod s chorobami.
Už zopár desaťročí tu kvitne obchodovanie s chorobami. Choroba sa ukázala ako veľmi výhodný tovar, pretože človek je ochotný dať aj celý svoj majetok za to, aby vyzdravel. Ľudia, ktorí sú orientovaní na zisk, nemôžu predsa obísť tento výnosný biznis.

Pred koncom septembra každoročne možno pozorovať zvýšenú aktivitu zdravotných poisťovní. Vynakladajú veľké prostriedky na reklamu, najímajú si súkromné agentúry, ktoré cez svojich ľudí verbujú poistencov k zmene poisťovne. Sám som bol účastníkom takejto verbovačky, ktorá bola založená na klamaní a podvode. Agenti a agentúry majú zo získavania poistencov nemalé zisky. O čo väčšie zisky potom majú zdravotné poisťovne?

Sociálny princíp zdravotného poistenia.
Zdravotné poistenie platíte rovnako, či zdravotnú starostlivosť využívate alebo nie. Tí, ktorí sú zdravší, tak doplácajú aj na tých, ktorí sú chorľavejší. Tomu sa hovorí princíp solidarity a funguje u nás minimálne od roku 1948. Je to podobné, ako keď si s priateľmi urobíte spoločnú pokladničku, do ktorej budete všetci prispievať a keď sa niekomu prihodí niečo mimoriadne, napríklad keď vyhorí, dostane zo spoločnej kasy príspevok. To je solidarita.

Ale predstavte si situáciu, že ten, ktorý spravuje pokladničku, použije spoločné peniaze na rôzne obchody, ale zisk z nich si už nechá len pre seba, nevloží ho do pokladničky. Dá sa to nazvať solidaritou? Alebo skôr chrapúnstvom? No tak presne toto robia normálne poisťovne. Zneužívajú svoju funkciu prostredníka medziľudskej solidarity na vlastné obohatenie, ryžujú z toho, že ľudia nevedia byť solidárni medzi sebou, neveria si navzájom a potrebujú "dôveryhodného" sprostredkovateľa.

U zdravotných poisťovní je to umocnené tým, že sa jedná o zdravie - najdôležitejšiu hodnotu života. Možno zneužívať princíp solidarity na nesolidárne ziskuchtivé správanie? Alebo sa spýtajme naopak? Máme povine a solidárne prispievať tam, kde si niekto nesolidárne obohacuje vrecká? Minulá "kresťanská" vláda takéto správanie zdravotných poisťovní podporila, súčasná sa ho snaží obmedzovať. Je z toho kauza a mne to pripadá tak smiešne, ako mnohí nechápu podstatu problému. Prečo? Žeby sami boli posadnutí túžbou po nesolidárnom obohacovaní?

Ďalšia časť ľadovca - farmácia.
Toto je ale len vrchol ľadovca obchodu s chorobami. Pokračuje to obchodovaním s liečivami. Farmaceutické firmy zarábajú veľké zisky na predaji liekov. Ich agenti chodia za doktormi a podplácajú ich, aby predpisovali ich lieky, pokiaľ možno v čo najväčšom množstve. Bol som u doktorky, aby ma vypísala, bol som nachladnutý a potreboval som si trochu doma poležať. Ona mi predpísala antibiotiká za skoro tisíc korún. Úplne zbytočne, stačil mi teplý čaj a posteľ. A čo potom ľudia, ktorí majú väčšie problémy? Na tých sa ryžuje teda poriadne.

Nemám nič proti farmaceutickým spoločnostiam. Ak ich baví vyrábať lieky a potom za ne brať zisky, nech sa cítia slobodne. Ale nechápem, prečo mňa štát násilím núti platiť im tie zisky, keď o ich lieky nestojím? Prečo musím povinne platiť zdravotné poistenie, peniaze, ktoré nejdu solidárne k ozdraveniu spoločnosti, ale veľká časť z nich ide do súkromných vreciek už aj tak veľmi bohatých ľudí? Navyše, nikde sa mi nepodarilo zistiť, akým spôsobom sa prerozdeľujú peniaze zo zdravotného poistenia. Koľko dostávajú lekári a sestričky, koľko farmaceutické podniky, koľko ide na prístroje, ...

Potláčanie prirodzených metód liečenia.
Tu stále ľadovec obchodu s chorobami nekončí. Spoločnosti túžace na chorobe zarobiť, robia všetko preto, aby presadzovali svoje metódy liečenia, čím nákladnejšie liečenie, tým väčšie sú aj ich zisky. Potláčajú sa do úzadia prirodzené a lacné terapie.

V stredoveku lekári najčastejšie predpisovali preháňadlo, klistír, pijavice a modlitbu. Vedeli, že väčšina chorôb je z nesprávnej životosprávy, z nesprávneho stravovania, z nečistoty v organizme, málo čerstvého vzduchu a slnka. Na uzdravenie stačili veľmi lacné lieky. Voda, vzduch, slnko, čistá strava a čistá krv. A tie ťažšie choroby mohli byť z nejakých hriechov, tam pomohla úprimná modlitba a zmena zmýšľania človeka.

V staroveku vedeli lekári diagnostikovať chorobu pohmatom tepu na ruke, pohľadom na dúhovku očí a podobne. Nepotrebovali drahé prístroje, boli to skutoční odborníci na zdravie, závislí len na sebe samom, nie na fabrikách strojárskych či chemických. Rozumeli liečivej sile rastlín, kameňov, ale aj duši človeka.

Kam sa dnes stratila všetka lekárska múdrosť staroveku a stredoveku? Kam sa stratili prirodzené, lacné metódy liečenia bez vedľajších účinkov? Kam sa podela liečiteľská zručnosť lekárov? Kam sa podel ich ľudský prístup? Prečo sa lekári stali len vykonávateľmi vôle tovární, predpisovateľmi liekov a prístrojov, bez hlbšieho poznania o podstate človeka a súvise duše s telom? Môžme s istotou povedať, že starú múdrosť do istej miery pochovala ľudská ziskuchtivosť. Pravda, časť starej múdrosti sa stále využíva, ale prečo nie všetka?

Za minulej vlády bol novelizovaný zákon o prírodných liečiteľoch. Ak liečiteľ spôsobí pacientovi újmu, je postihovaný oveľa ťažšie, než keď sa tak stane lekárovi. Aj tento zákon si vylobovali isté kruhy s cieľom postupne úplne odstrániť prírodné a prirodzené liečiteľstvo. Namiesto toho radšej štát mohol dať týmto liečiteľom nejaký certifikát po zložení skúšok zo základov anatómie. Tak by sa predsa patrilo v slobodnej spoločnosti. Nie iných obmedzovať, ako sa to deje v diktatúrach.

Sexuálna revolúcia - dielo farmaceutického priemyslu.
Pred desaťročiami nebolo tak voľné zmýšľanie o sexualite. To, že sa dnes vykonáva sex len tak pre zábavu aj bez lásky, je tiež dielom farmaceutického priemyslu, ktorý viedol a vedie veľkú informačno-dezinformačnú kampaň o voľnom sexe, aby zarobil na antikoncepčných tabletkách. Mnohí na toto skočili, nechali sa zviesť.

Farmácia a vojna v Iraku.
Donald Rumsfeld, minister obrany (vojny) USA a hlavný spoluorganizátor napadnutia Iraku bol niekoľko rokov (1977-1985) generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti G.D.Searle (dnes súčasť Pfizer) a získal za zvýšenie obratu niekoľko ocenení "Vynikajúci CEO farmaceutického priemyslu", od Wall Street Transcript - 1980 a od Financial World - 1981. Tu vlastne vidieť mierumilovnosť farmácie a jej starosť o zdravie ľudstva a Zeme.

Jednoduché riešenie krízy v zdravotníctve.
Slovenské zdravotníctvo mesačne zhltne okolo 3 miliárd korún a stále je to málo. Trpí nedostatkom peňazí. Aj bude trpieť, pokiaľ tí bohatí na nenásytnosť a chudobní na spokojnosť budú lobovať za svoje zisky. Bude to dovtedy, pokiaľ sa ľudia zdierať dajú, pokiaľ sami ľudia nepochopia jednoduchú pravdu a jednoduchosť zdravia.

Keď sa zdravotníctvo vráti k prirodzeným terapiám a k zručnosti lekárov, ušetrí sa množstvo peňazí, ktoré sa dnes vynakladajú na lieky a drahé prístroje. Keď ľudia pochopia, čo je Život a ako žiť správne, poznajú, že zdravie je tu zadarmo a pre každého a že nikto nemá právo s chorobami obchodovať...