Stretnutie na námestí.
Už som toho počul dosť, ale nikdy som tomu nevenoval pozornosť. Až som to zažil na vlastnej koži. Vždy som si povedal, čo už stým môžeme spraviť, jednoducho to tak niekto navrhol a niekto to tak schválil.
Na mysli mám naše krásne kamenné (betónové) námestie.
Bolo krásne zimné slnečné, ale veterné nedeľne poobedie. Vybrali sme sa na spoločnú rodinnú prechádzku. Naša cesta viedla okolo sídliska Rajkova smerom na námestie Slobody.
Poprechádzali sme sa po námestí, poobzerali sme si všetky výklady s hračkami, lebo bol s nami náš malý syn. Syna najviacej z celej prechádzky zaujímali práve tieto výklady.
Začalo sa pomaly zvečerievať, vietor začal ešte viac fúkať. Na námestí zostalo šero a v tom okamihu sa začali zažínať lampy a svetlá ktoré majú osvetliť naše námestie. Stáli sme pri Mestskom úrade, keď to začalo. Naše námestie sa rozsvietilo ako letisko. Bolo to zaujímavé, doporučujem to všetkým ktorý to ešte nevideli. Po tomto divadle sme sa pobrali s rodinou do cukrárne na malé občerstvenie.
Keď sme sa poberali domov a vychádzame s cukrárne zazvonil mobil. To nám volali priatelia, že sú na námestí. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že sa stretneme. A tu začal celý problém. Svetlá ktoré majú svietiť na chodníky a cesty, svietia Vám priamo do očí. Keď je všade dookola tma a svetla Vám svietia do očí tak toho fakt moc nevidíte. Vtom si položíte si otázku. Prečo to tak je? Neviem prečo všade sú umiestnene svetlá nad chodníkom? Len u nás na námestí sú zabudované v chodníku. Možno to má dáky skrytý význam. Po dlhom uvažovaní som na to prišiel.
Pán architekt myslel na zdravie občanov z Nového Mesta a pridŕžal sa príslovia „ športom ku zdraviu“. Lebo keď si dáte stretnutie s priateľmi na námestí, musíte chodiť po námestí až sa stretnete. Nemáte šancu ich spozorovať skôr, pokiaľ sa nepriblížite na krok od nich. A preto sa chcem poďakovať všetkým zainteresovaním osobám ktoré sa podieľali na výstavbe námestia, že takto myslia na zdravie občanov.
Nakoniec sme sa s priateľmi stretli, ale za pomoci telefónu. Takže aj môjmu operátorovi sa chcem poďakovať.
Hlavný ťah cez Námestie slobody (na foto - od ľavého dolného rohu) si zvykli Novomešťania nazývať pristávacou dráhou - pozn. red.
Poprechádzali sme sa po námestí, poobzerali sme si všetky výklady s hračkami, lebo bol s nami náš malý syn. Syna najviacej z celej prechádzky zaujímali práve tieto výklady.
Začalo sa pomaly zvečerievať, vietor začal ešte viac fúkať. Na námestí zostalo šero a v tom okamihu sa začali zažínať lampy a svetlá ktoré majú osvetliť naše námestie. Stáli sme pri Mestskom úrade, keď to začalo. Naše námestie sa rozsvietilo ako letisko. Bolo to zaujímavé, doporučujem to všetkým ktorý to ešte nevideli. Po tomto divadle sme sa pobrali s rodinou do cukrárne na malé občerstvenie.
Keď sme sa poberali domov a vychádzame s cukrárne zazvonil mobil. To nám volali priatelia, že sú na námestí. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že sa stretneme. A tu začal celý problém. Svetlá ktoré majú svietiť na chodníky a cesty, svietia Vám priamo do očí. Keď je všade dookola tma a svetla Vám svietia do očí tak toho fakt moc nevidíte. Vtom si položíte si otázku. Prečo to tak je? Neviem prečo všade sú umiestnene svetlá nad chodníkom? Len u nás na námestí sú zabudované v chodníku. Možno to má dáky skrytý význam. Po dlhom uvažovaní som na to prišiel.
Pán architekt myslel na zdravie občanov z Nového Mesta a pridŕžal sa príslovia „ športom ku zdraviu“. Lebo keď si dáte stretnutie s priateľmi na námestí, musíte chodiť po námestí až sa stretnete. Nemáte šancu ich spozorovať skôr, pokiaľ sa nepriblížite na krok od nich. A preto sa chcem poďakovať všetkým zainteresovaním osobám ktoré sa podieľali na výstavbe námestia, že takto myslia na zdravie občanov.
Nakoniec sme sa s priateľmi stretli, ale za pomoci telefónu. Takže aj môjmu operátorovi sa chcem poďakovať.
Hlavný ťah cez Námestie slobody (na foto - od ľavého dolného rohu) si zvykli Novomešťania nazývať pristávacou dráhou - pozn. red.
20.02.2007