Maďarsko mení taktiku

Výskumné ústavy, akademické dielne a iné odborné pracoviská vypracujú základné štúdie s odporúčaniami, ktoré po širokej diskusii, pravdepodobne v lete, zhrnú v novej zahraničnopolitickej stratégii. Kinga Gönczová si myslí, že medzi aktérmi politickej scény možno dosiahnuť v tejto otázke zhodu. „Tento konsenzus cítiť v zahraničnej politike oveľa viac, ako v iných oblastiach, funguje vo väčšej miere. Mohla by som uviesť postoje k takým významným záležitostiam, ako je naša účasť na misiách v Afganistane či Libanone, alebo sa to týka hoci aj nášho prístupu k udalostiam po voľbách na Slovensku.“ Susedskú a menšinovú politiku sleduje Ústav pre etnické a národné menšiny Maďarskej akadémie vied. Jeho riaditeľom je uznávaný odborník aj na slovensko-maďarské vzťahy, historik László Szarka, ktorý si myslí: „Maďarsko musí všetky svoje iniciatívy, ktoré predložilo v posledných 15-20 rokoch, nejako syntetizovať. Ide predovšetkým o nový prístup k regionalizácii, to znamená, že tieto naše menšinové skupiny aj v rámci Maďarska, aj mimo Maďarska tvoria regionálne skupiny. Tento skupinotvorný proces je potrebné podľa nás podporiť na úrovni inštitúcií, regionálnych, lokálnych samospráv a prípadne aj funkcionálnych samospráv v oblasti školstva a kultúry.“

 

Situácia Maďarska sa takmer 20 rokov po zmene režimu zmenila, mení sa svet a bezprostredné okolie Maďarska, preto je potrebné znovudefinovať stratégiu maďarskej zahraničnej politiky. Vyhlásila to v Budapešti šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová, ktorá o novej stratégii povedala, že do jej prípravy chcú zapojiť čo najširšiu verejnosť, na príslušných štúdiách pracujú dve desiatky ľavicových aj pravicovo orientovaných odborníkov. Samotný dokument stratégie bude podľa ministerky pripravený koncom júla. Doteraz existoval konsenzus politických subjektov v Maďarsku v troch prioritách, ktorými boli integrácia, susedská politika a kontakt s Maďarmi žijúcimi za hranicami, pripomenula Gönczová a dodala, že sa prostredie Maďarska zmenilo, vstupom do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie získalo Maďarsko nový rámec aj prostriedky k aktivitám, súčasne to však znamená aj nové záväzky. Cieľom štúdií, ktoré vypracujú rôzne vedecké dielne, je zistiť aké sú silné stránky maďarskej diplomacie, a kde sú slabiny, ako aj to, aké existujú riziká. Hlavnými témami vyše 40 štúdií, ktorých výsledky budú môcť byť zabudované do stratégie, je bezpečnostná politika, vplyvy svetového hospodárstva, podmienky úspešného členstva v EÚ, susedské vzťahy, národné povedomie, kultúra a zahraničné vzťahy. Stratégia bude hotová koncom júla, predtým ju prediskutujú v politickej, hospodárskej a občianskej sfére. „Nová stratégia bude viac, ako iba klasická diplomatická činnosť, bude do nej zahrnutá kultúrna, hospodárska diplomacia, úloha samosprávnych celkov a účastníkov podnikateľskej sféry,“ konštatovala ministerka. Podľa riaditeľa Ústavu pre výskum etnických a národných menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) Lászlóa Szarku, ktorý je členom grémia rezortu riadiaceho činnosť organizácií poverených vypracovaním štúdií, Maďarsko musí ako člen EÚ prehodnotiť zásadné veci v zahraničnej politike. „Náš ústav dostal za úlohu predovšetkým premyslieť veci v strednej Európe. Ide o integrovaný región, ktorý sa správa zatiaľ ako čiastočne neintegrovaný. Multinacionálne podniky zistili obrovské možnosti, pritom naši občania, naše podniky sú zatiaľ bez orientácie,“ povedal pre TASR Szarka. Na margo menšinových spoločnosti existujúcich v rámci Maďarska, Slovenska a v rámci ostatných susedných štátov povedal, že ide o zásadné veci, ako sa správať v integrovanom regióne, aké nové prístupy, postupy sú možné, aké sú najoptimálnejšie modely, ktoré už existujú v rámci EÚ v západných krajinách. „Myslím si, že nové akcenty tu môžu vznikať predovšetkým v kultúrnej politike, v politike regionalizácie, regionálnych prístupov, to sú podľa mňa pre slovensko-maďarský pomer takisto smerodajné a takisto nádejné momenty,“ konštatoval. Maďarsko musí podľa jeho slov všetky svoje iniciatívy, ktoré malo v posledných 15 až 20 rokoch nejako syntetizovať. Ide tu predovšetkým o nový prístup v smere regionalizácie, to znamená že tieto menšinové skupiny aj v rámci Maďarska aj mimo Maďarska tvoria regionálne skupiny, tento skupinotvorný proces je podľa Szarku potrebné podporiť na úrovni inštitúcií, na úrovni regionálnych lokálnych samospráv, a prípadne aj funkcionálnych samospráv v oblasti školstva a kultúry. Stratégia novej zahraničnej politiky Maďarska môže mať vplyv na postoj Maďarska k otázke autonómie podľa Szarku iba natoľko, nakoľko je politika ochotná a schopná svoje postoje zmeniť. „My chceme v každom prípade podporovať také iniciatívy, ktoré smerujú k diferenciácii v maďarskej zahraničnej politike. Napríklad v prípade siedmich susedných štátov Maďarska nemôže mať Maďarsko taký istý prístup voči krajine, ktorá je členom EÚ, ako k nečlenskej krajine,“ poznamenal člen grémia rezortu diplomacie.


Zdroj:Ľudové noviny-slováci v Maďarsku