História Myjavy

Praveké a slovanské osídlenie od západu siahalo v údolí rieky Myjavy len po Starý hrad (454 m), ktorý ležal východne od stredovekého hradu Branč (475 m), dnes v chotári obce Podbranč a od východu zasa len po strmšie východné svahy Malých Karpát. V oblasti okolo horného toku rieky Myjavy sa predhistorické osídlenie v podstate kryje s osídlením slovanským a v týchto obdobiach osídlenie už ďalej na východ nesiahalo.
Uvádza sa nález kanelovanej nádoby (džbánok s vysokým hrdlom) z Myjavy pochádzajúci z eneloitu, ktorý je uložený v múzeu v Martine. Nie je však jednoznačné, že nález je priamo z Myjavy, lebo pri starších archeologických nálezoch uložených v múzeách sa často uvádzajú len kusé a nepresné nálezové správy. Pri označení Myjavy ako náleziska uvedenej kanelovanej nádoby mohlo ísť pôvodne o označenie širšieho územia, ktoré sa často zjednodušene uvádzalo ako územie Myjavského okresu. Vieme, že takéto ojedinelé predmety (ker. nádoby alebo kovové predmety) sa často dostávali aj do blízkeho okolia mimo pôvodného sídliska, pretože ľudia z nechránených dedín museli často utekať a skrývať sa pred nepriateľom, pričom uvedené predmety mohli stratiť alebo zanechať. Veď Myjava bola vzdialená od predhistorického i slovanského sídliska na Starom hrade len asi 8 km a ľudia z tohto sídliska určite chodili údolím rieky Myjavy na lúky alebo do lesa aj do oblasti dnešnej Myjavy.
22. mája 1394 kráľ Žigmund daroval Štiborovi zo Štiboríc, županovi Bratislavskej a Trenčianskej stolice hrad Branč, ktorý bol do toho času v rukách uhorských panovníkov. Nitrianska kapitula uviedla 16. júla 1394 Štibora zo Štiboríc do držby hradu Branč a súčasne uvádza aj všetky príslušnosti tohto hradu.
K hradu Branč patrili v r. 1394 tieto príslušnosti: mestečko Senica a dediny (villae):Sobotište, Koválov, Andraslehotaya, Zakafalua (ktorých poloha je neurčená), Rybky, Brestové(Brystow), ležiace medzi Senicou a Prietržou, Podzámok (Podharath), dnes časť obce Podbranč, Chropov, Koválovec, Chatov (Častkov?), Vrbovce (Vrbowich) a Meankow. O týchto majetkoch sa tu hovorí, že patrili k hradu Branč odpradávna.
Medzi menovanými príslušnosťami neboli v r. 1394 v skutočnosti len dediny, ako sa to v uvedenej listine uvádza, ale boli medzi nimi aj tri majere (pustatiny): Brestové (Brystow), Vrbovce (Vrbowich) a Meankow (tu išlo o majer Myjavku - Myjavu).
Majer Myjavka - Myjava sa uvádza r. 1502 medzi príslušenstvom hradu Branč ako Mijawka a v listine kráľa Ferdinanda z r. 1547 ako prédium Myawka. V testamente Františka Nyáryho z r. 1551 sa uvádza tiež medzi príslušnosťami brančského panstva ako prédium Puzthamiava a ešte aj v donačnej listine kráľa Maximiliána z r. 1572 sa uvádza ako Puszta Mijava medzi príslušnosťami brančského panstva. Tento majer ležal v oblasti hradu Branč pri rieke Myjave, podľa ktorej dostal aj svoj názov.
Po veľkom rozmachu kolonizácie v 14. stor. na území čachtického a brančského panstva (v oblasti Myjavskej pahorkatiny) došlo v osídľovaní v 15. stor. k istej stagnácii, ba v 2. polovici 15. stor. a na začiatku 16. stor. sa niektoré staršie dediny aj značne vyľudnili. Vpád Turkov do Uhorska a ich víťazstvo r. 1526 pri Moháči nad uhorským vojskom, ako aj preniknutie Turkov už r. 1529 až k Viedni, priniesli veľké zmeny aj v osídľovaní.
Obyvatelia južného Slovenska mali strach z tureckých nájazdov. Preto začína už od 50 - tych rokov 16. stor. utekať do severnejších krajov Slovenska, kde už neboli utáborené cudzie vojská a kde sa cítili bezpečnejšie aj pred možnými útokmi Turkov. Utekajúce obyvateľstvo z juhu nachádzalo často možnosť usídliť sa na opustených gruntoch v starých dedinách, a to aj na úrodnom Považí, ale postupne sa v dôsledku neustáleho pribúdania utečencov začínajú zaľudňovať už aj zalesnené oblasti Myjavskej pahorkatiny, a to tak na čachtickom, ako aj na brančskom panstve. Táto kolonizácia priamo súvisí so vznikom dediny Myjava. Po vzniku Brezovej, Vrboviec a Turej Lúky, ktorá vznikla v r. 1580 priamo v údolí rieky Myjavy a bola vzdialená od majera Myjava na čachtickom panstve len asi tri kilometre, založilo čachtické panstvo v r. 1586 dedinu Myjava, aby tým zamedzilo rozšírenie kolonizácie brančským panstvom. V oblasti rozloženia panskej pôdy okolo majera mohol vlastník čachtického panstva František Nádašy založiť dedinu s názvom Myjava len trochu vyššie v údolí rieky Myjavy, kde už neboli polia a lúky obrábané myjavským majerom, a tak pôvodná dedina vznikla v z r. 1586 na území dnešnej Starej Myjavy, kde boli v tých časoch lesy. Na Starej Myjave vznikol aj najstarší kostol.
V r. 1598 bol vydaný krajinský dekrét, že daň sa má odvádzať podľa domov. Takto sa dozvedáme zo súpisu Nitrianskej stolice z r. 1598, že na Myjave bolo 99 domov, od ktorých sa mala platiť daň, kým v susednej T. Lúke bolo vtedy spísaných 108 domov a v Brezovej pod Bradlom 111 domov. V dekréte sa hovorí, že mali byť spísané všetky sedliacke a želiarske domy, ako aj iné domy, pokiaľ neboli stavané na spôsob zemianskych kúrií a pokiaľ boli obývané.
František Nádašy musel Myjavu osídliť podľa pripravovaného plánu. Myjava sa však po r. 1586 ďalej postupne zaľudňovala a ľudia sa usídľovali aj v ďalších údoliach, ba aj na myjavských svahoch, a vznikali tak neustále nové kopanice, ako o tom podávali jasné svedectvo Moravania z r. 1652.
Preto Daniel Krman ml. vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z druh. dec. 18. stor. uvádza, že Miava založená byla medzi horami leta Páne 1586... .
Daniel Krman ml. uviedol založenie Myjavy v r. 1586 aj na pamätnej kamennej doske umiestnenej na novom chráme (Rímsko-katolícky kostol) a vyhotovenej v r. 1701, alebo krátko po r. 1701.
I keď sa nezachovala žiadna súčasná zakladajúca listina dediny Myjava, všetky zachované doklady jednoznačne svedčia, že k jej založeniu došlo v 80-tych rokoch 16. stor.
Ďalšie doklady potvrdzujúce založenie Myjavy len v 80-tych rokoch 16. stor. sú výpovede svedkov pri riešení hraničných sporov medzi Moravou a Uhorskom.