Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Slobodné mesto Christiania

Slobodné mesto Christiania

Slobodné mesto Christiania

Správa z tlače - TASR 02.03.2007:
Pouličné nepokoje v Kodani dnes ráno pokračovali zapaľovaním áut. Účastníci nepokojov vo štvrtok protestovali proti deložovaniu domu, nezákonne obývanom komunitou mladých. Polícia zatkla asi 219 osôb, päť ľudí bolo zranených, jeden Nemec ťažko.


Mestská štvrť Nörrebro a okolie "slobodného štátu" Christiania (známeho liberálnosťou a drogami) pripomínalo dnes ráno "pole trosiek" s množstvom vyhorených vrakov áut a zvyškami pouličných barikád. V porovnaní so štvrtkom však prišlo len k ojedinelým incidentom.
S nepokojmi na uliciach úrady počítali, oznámenie o deložovaní squatterov viedlo už pred Vianocami k opakovaným výtržnostiam a zatknutiam. Polícia nasadila do akcie dve helikoptéry a vodné delá.
Po vyprázdnení domu ešte mladí ľudia hádzali kamene na policajtov. Opustený objekt okupovali od roku 1982 nelegálni "nájomníci", mesto Kodaň ho vlani predalo cirkvi, no mládež ho odmietala opustiť. Cirkev chce objekt využívať na charitatívne účely.
My, ktorí sme zvyknutí, ako nás balamutia médiá, poďme hľadať pravdu. Ako to bolo naozaj?
Slobodné mesto Christiania - úspešný sen o ideálnej spoločnosti - násilne potlačený vládou.
Uprostred Kodane, hlavného mesta Dánska, uskutočnil sa experiment, o ktorom málokto u nás vie. 36 rokov fungovala až 900 členná komunita, ako slobodné mesto, alternatíva k existujúcej spoločnosti, s vlastnou komunitnou samosprávou, postavená na vzájomnosti a spolupráci, nie súperivosti a konkurenčnosti. Bol to komunizmus vychádzajúci z myšlienok Hippies a z duchovných princípov, mnohí tam praktikovali jógu a meditáciu. Bola to realizácia snov o všeľudskom bratstve a porozumení, ktorá skutočne fungovala, až pokiaľ ju súčasná vláda nezlikvidovala.
Začalo to v roku 1970, keď ľudia začali obsadzovať práve opustené armádne kasárne. V tom čase sa ľudia v dánskych mestách cítili podvedení politikmi, pretože bol vážny nedostatok bytov. Hľadali aj otvorené priestory so zeleňou na hranie pre svoje deti. V alternatívnych novinách vyšiel článok o tom, ako by sa dali opustené kasárne v starej námornej pevnosti využiť pre ľudí, ktorí nemôžu nájsť ubytovanie:
Christiania je krajina osadníkov. Je to zatiaľ najväčšia možnosť vystavať spoločnosť z ničoho ...
Vlastný elektrický generátor, kúpele, veľká atletická hala, kde by všetci hľadači pokoja mohli mať veľkú meditáciu a jógové centrum ... Áno pre tých, ktorí cítia bitie priekopníckeho srdca ... Je to časť mesta, ktorá bola pred nami držaná v tajnosti, ale už viac nebude.
Tento článok spôsobil masívnu imigráciu ľudí zo všetkých vrstiev spoločnosti, ktorí prišli vystavať alternatívny spôsob života založený na komunite a slobode. Tak sa zrodila Christiania - dostala názov podľa rozprávkára Hansa Christiana Andersena, pretože ľudia v nej uskutočňovali rozprávku svojho života.
Cieľom Christianie je vytvoriť samosprávnu spoločnosť, kde každý jednotlivec sa považuje zodpovedným za blaho celej komunity. Naša spoločnosť má byť ekonomicky sebestačná a našou snahou je byť neochvejní v našom presvedčení, že duševná a telesná chudoba môže byť odvrátená.
Bola to rebélia voči prevažujúcemu systému a experimentovanie s novými formami demokracie a samosprávy, na princípe maximálnej slobody jednotlivca. Veci sa diskutovali na spoločných zhromaždeniach. Rozhodnutia sa nerobili na základe diktátu väčšiny, ale na základe všeobecného konsenzu. Jediným všeobecným príkazom bolo: Žiadne tvrdé drogy, žiadne zbrane, žiadne násilie, žiadne obchodovanie s budovami alebo obývateľnými priestormi.
Zabezpečovali infraštruktúru, starali sa o ekológiu, pestovali umenie. Mali vlastnú medzinárodne preslávenú divadelnú skupinu Solvognen. Vytvorili prvé rýchle internetové pripojenie za nízku cenu a vlastnú počítačovú sieť. Christiania prevádzkovala niekoľko stolárskych a kováčskych dielní, bicyklové obchody, kaviarne, reštaurácie, jazzové, blues a nočné kluby.
Marihuana bola súčasťou ich života od začiatku. Ale tvrdým drogám sa vyhýbali, takže Christiania bola jediným miestom v Dánsku, kde sa nepredávali tvrdé drogy. V roku 1979 sa vyskytol problém s heroínom, no keď polícia ostala nečinná, obyvatelia Christianie 40 dní sami hliadkovali a u koho našli heroín, bol donútený buď s tým prestať alebo odísť z komunity. Povestný bol otvorený predaj hašišu na Pusher Street. V roku 2003 tento predaj zakázali a v 2004 polícia nachystala zásah, no deň pred policajnou akciou dealeri sami zlikvidovali svoje predajné stánky. Napriek tomu došlo k policajnej razii a k zatýkaniu. Pritom v iných častiach Kodane sa predáva 5 krát viac hašišu spolu s ďalšími drogami a predaj je kontrolovaný ťažko ozbrojenými gangami.
Na komunitu bol neprestajne vyvíjaný tlak zo strany vlády a boli pod zvýšenou policajnou kontrolou. Vláda mala obchodné zámery s lukratívnou štvrťou v blízkosti centra. V auguste 2003 protestovalo asi 5000 Dánov pred parlamentom proti likvidácii Christianie. Aj početní umelci zo zahraničia vystúpili na podporu Christianie. V roku 2004 im boli zákonom odobraté kolektívne práva. Začala sa "normalizácia". V januári 2006 im vláda navrhla, aby sa transformovali na bytové spoločenstvo s jednotlivými vlastníkmi bytov a aby za prenájom bytov platili trhovú cenu namiesto doterajších 1450 DKK (250 USD) mesačne. Komunita to odmietla s odôvodnením, že tento koncept je nekompatibilný s ich konceptom kolektívneho vlastníctva.
Preto vláda pristúpila k násilnostiam. Od decembra 2006 začala obyvateľov Christianie násilne vysťahovávať. Došlo k pouličným zrážkam s políciou a k zatýkaniam 17. decembra 2006 a 1. marca 2007.
Diktatúra biznisu.
Násilnosti dali Európanom najavo, že v Európe je sloboda a demokracia len na papieri a v ústach politikov. V skutočnosti tu panuje tvrdá diktatúra biznisu, oblečená do policajných uniforiem, chránená pelendrekmi, slzotvorným plynom a vodnými delami. Sociálne experimenty komunistického charakteru nie sú žiadané. Ľuďom je diktovaná sebeckosť, honba za ziskom, hrabivosť, lakomosť, konkurenčné boje a medziľudská neznášanlivosť. Lebo tak sa stávajú závislými, kupujú, zarábajú, točia peniaze a zo všetkého majú zisk vlastníci peňazí - banky a bankári. Ľudia sú držaní v strachu zo straty zamestnania a v iných strachoch a neistotách, aby poslušne držali hubu a krok. Dôsledkom je neuveriteľná chudoba, telesná i duševná, obrovské sociálne rozdiely, problém bezdomovectva, odcudzenie, frustrácie, samovraždy, kriminalita a vojny. A to všetko len kvôli nenásytnosti úzkej skupiny ľudí a tých, ktorí sa dali nenásytnosťou zmanipulovať.
Ak sa ľudia rozhodnú pre spoluprácu a vzájomnosť, stávajú sa tŕňom v oku diktátorom biznisu. Pretože sú príkladom, že sa dá žiť aj inak a krajšie. Bez vzájomných bojov, na princípe spolupráce. Bez diktátu, na princípe konsenzu. Bez otročenia peniazom, v skromnosti jednoduchého života.
Totalita biznisu nechce prepustiť svojich otrokov zo zajatia v Egypte, nechce im dovoliť vyjsť na púšť a hľadať zasľúbenú zem. Dokedy? Kedy už ľudstvo zruší otrokársky režim? Kedy ľudia vyženú hrabivosť zo svojho vnútra?
Christiania - krajina rozprávok a sen o krajšej budúcnosti - žije a bude žiť v srdciach ľudí. Tento sen nebude nikdy vymazaný, pretože je našou duchovnou prirodzenosťou, je podstatou našej bytosti, o ktorej však mnohí ešte nevedia. Nevedia, odkiaľ sú a prečo sú tu.
Zdroje:
en.wikipedia.org, www.christiania.org, cestovanie.sme.sk, www.tasr.sk, dnes.atlas.sk + x, www.ta3.com + x
Davová psychóza - Christiania
... všetci sú tam rovní, ako bratia a sestri
každý má z nich právo prežiť vlastné cesty ...
... držíme vám vštzci palce, my nemáme také šance ...

- Milan Rusko -
06.03.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet