Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Beckovský hrad

Beckovský hrad

Beckovský hrad

Beckovský hrad je na 70 metrovom vápencovom brale nad obcou Beckov. Tvorí krásnu krajinnú dominantu. Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Koncom 13. storočia patril medzi najvýznamnejšie hrady v Uhorsku, no najväčší rozkvet dosiahol na preome 14. a 15. storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov a zmenil sa na gotický hrad s vysokými vežami. Vtedy mu vybudovali dokonalý obranný systém a stalo sa z neho veľkolepé feudálne sídlo.


Z Horného hradu (jadra) vznikol neobyčajne luxusný komplex palácov, ktorý bol chránený nielen terénom ale i rozsiahlym opevnením. Gotická podoba hradu bola čiastočne zotretá novými prestavbami v 16. storočí, kedy patril Bánfyovcom. Paláce boli upravené v renesančnom slohu. Opevnenie hradu bolo opäť zosilnené a prebudované tak, aby mohlo odolávať nepriateľom, ktorí začali používať palné zbrane. Obranyschopnosť sa osvedčila najmä počas protitureckých bojov, keď ho v roku 1599 Turci bezúspešne obliehali.
V 17. storočí (tak ako ostatné hrady) prestal Beckov vyhovovať stále náročnejším vojenským požiadavkám na obranu a tiež nárokom panstva na luxusné bývanie. Hrad postupne strácal svoj význam, údržba sa zanedbávala a po požiari roku 1729 sa už nepoužíval.
Roku 1996 boli ruiny hradu po rekonštrukcii spevnené a sprístupnené. Je tam zachovaných mnoho architektonických detailov. Hradné múry boli konzervované, takže je možné si urobiť dobrú predstavu o jeho pôvodnom vzhľade.
Archeologický výskum preukázal najstaršie osídlenie hradného brala z prelomu letopočtu (12., 13. storočie). Vápencový útes nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy mal vtedy značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác.
V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho moc. V druhej polovici 14. storočia sa na Beckove zjavujú Ctiborovci (Štiborovci), pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach. Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou.
V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia.
Tým sa však Beckovský hrad zdal na bývanie nepohodlným a málo prepychovým, ale najmä sa im nechcelo financovať jeho údržbu a opravy. Postupne ho opúšťali a dali si v meste postaviť honosné kúrie a kaštiele. Z opisu miestností pri delení nádašdyovskej časti medzi Jurajom Drugetom a jeho manželkou Katarínou Nádašdyovou na jednej strane a Pavlom Nádašdym na strane druhej možno usúdiť, že nádašdyovská časť hradu v marci 1617 skladala z týchto priestorov: Pri vchode do horného hradu, oproti studni sprava sa nachádzala klenbovitá miestnosť na uskladňovanie rozličného zariadenia a nábytku. Na druhom poschodí im prináležal pitvor, práčovňa s klenbovitým stropom, izba s pitvorom a priestranná letná izba, na treťom poschodí im patrili všetky miestností aj kaplnka so sakristiou a ešte jedna malá miestnosť. Nádašdyovská časť mala dovedna asi 25 miestností.
Po smrti Pavla Nádašdyho v roku 1633 sa väčšia časť ich priestorov dostala do rúk Suňogovcov. Dokument z roku 1658 uvádzal 21 miestností, z ktorých dôležitejšie boli: Dve pánske izby, izba panej, dve ženské izby, rytierska sála, hosťovská izba, páterova izba, doktorova miestnosť, klenotnica a kaplnka. V ostatných miestnostiach sa zdržiaval strážny personál. Zo suňogovských miestností 14 sa nachádzalo v hornom zámku. Boli to: veľká sála, dve pánske izby, kaplnka, páterova izba, doktorova izba, dve miestnosti pre drábov, komora, pitvor nad bránou, klenotnica, miestnosť nad skrytým schodiskom a dve ďalšie miestnosti. Boli tu aj dva tzv. budoáry (hygienické zariadenia).
Z vnútorného vybavenia sa na hrade nachádzalo: v jednej z pánskych izieb s drevenými okovanými dvermi boli tri stoly, jeden písací stôl, dve skrine, knižnica, deväť kožou potiahnutých stoličiek a vešiaky na zavesenie pušiek. V rohu stála veľká habánska pec z bielych kachlíc. V rytierskej sále so šiestimi oknami boli dva veľké a štyri menšie stoly, stojany na poháre a 13 kožou potiahnutých stoličiek. Miestnosť vyhrievala zelená habánska pec. Inventár ženských izieb obsahoval stoly, habánske pece zelenej farby, kreslá, skrine, lavice, postele a stoličky. Rámy na štyroch oknách boli železné. Podobné zariadenie mali aj ostatné miestnosti. V tom čase sa na hrade nachádzalo už iba najnevyhnutnejšie vnútorné vybavenie, väčšina cenného inventára, vrátane gobelínov a obrazov, bola majiteľmi odnesená do kúrií a kaštieľov.
V súvislosti s vešeléniovským sprisahaním boli v roku 1672 zabavené nielen nehnuteľné majetky, ale aj hnuteľný inventár, nábytok, šatstvo, rozličné drahocennosti a knihy. V priebehu 17. storočia Beckovský hrad z poverenia komposesorov spravovali dvaja hodnostári vyvolení spomedzi spoluvlastníkov, a to direktor a inšpektor. V roku 1665 sa novým direktorom a inšpektorom stali Žigmund Esterházy a František Pongrác. Dôležitou povinnosťou volených hodnostárov koposesorátu bola starostlivosť o údržbu a ochranu hradu ako centra majetkov. Mali ho udržiavať v dobrom stave, pričom podľa dávnejšieho zvyku na hrade muselo byť stále 12 drábov, štyria strážnici a bubeník, ktorí sa z hradu nesmeli pohnúť. Direktor a inšpektor dbali súčasne nielen o bezpečnosť hradu, ale aj mestečka, pričom kontrolovali stav opevnení a na trovy mesta a komposesorov robili potrebné opatrenia na ich obranu.
Napriek ustanoveniam štatútu a starostlivosti koposesorátnych hodnostárov hrad začal chátrať už v priebehu 17. storočia. Spôsoboval to najmä nezáujem jeho vlastníkov o financovanie údržby. Preto sa vykonávala len minimálna a najnevyhnutnejšia údržba. Údaje sú známe len z rokov 1658 a 1691, keď sa na hrade opravila strecha kaplnky a k nej vedúce schodište. Stav hradu zhoršovala aj prítomnosť cisárskej vojenskej posádky, ktorá sa tu zdržiavala v čase protihabsburských povstaní.. Pre hrad sa stal osudným veľký požiar, ktorý vznikol v mestečku v roku 1709. Silný vietor zaniesol iskry aj na hrad a podpálil drevené konštrukcie. Odvtedy opustený hrad čoraz väčšmi pustol a postupne sa premenil na ruinu. V posledných rokoch sa podarilo čiastočne zakonzervovať múry a niektoré miestnosti zastrešiť a tak sprístupniť hrad aj pre návštevníkom a zachovať aspoň niečo z bohatej minulosti pre budúce pokolenia
Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.

- redakcia -
08.03.2007

Fotogaléria

Beckovský hrad


index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet