Krok vpred vo vzťahu EÚ a Srbska
Poslanci EP schválili Stabilizačnú a asociačnú dohodou medzi EÚ a Srbskom, ktorá si pred vstupom do platnosti vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu a ratifikáciu všetkými členskými krajinami Únie. V uznesení Parlament opakovane zdôraznil, že Belehrad musí plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.
"Ratifikáciou Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAaD) Európsky parlament pevne podporil Srbsko v jeho ďalších krokoch na jeho historickej ceste do EÚ. Berieme na vedomie a vítame výsledky, ktoré Srbsko za posledný rok dosiahlo, a zároveň poukazujeme na výzvy, ktoré pred ním ešte ležia", uviedol v rozprave europoslanec Jelko Kacin (ALDE, SL), ktorý zdôraznil najmä nutnosť Belehradu plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.
SAaD, ktorá otvára trh medzi Úniou a Srbskom, a predpokladá neskoršie členstvo tejto krajiny v EÚ, bola podpísaná ešte v roku 2008. Ratifikačný proces v jednotlivých členských štátoch sa však začal až v júni 2010. Doposiaľ dohodu ratifikovalo 11 členských krajín, vrátane Slovenska. EP preto vo svojom hlasovaní vyzval k dokončeniu ratifikačného procesu aj v ostatných členských krajinách.
Dialóg s Kosovom
Parlament vyzýva k bezodkladnému začatiu rozhovorov s Kosovom a zároveň víta ochotu Srbska zapojiť sa do dialógu o tejto problematike v rámci EÚ, pričom zdôrazňuje, že na oboch stranách bude potrebné odhodlanie a pripravenosť robiť kompromisy so zreteľom na ich spoločnú európsku budúcnosť, spoločný záujem o dosiahnutie dlhodobého mieru a stability v regióne a zlepšenie kvality života ľudí.
Poslanci tiež naliehavo vyzývajú srbskú vládu, aby rozpustila paralelné srbské štruktúry v Kosove, ktoré podľa nich oslabujú proces decentralizácie a zabraňujú úplnej integrácii srbskej komunity do kosovských inštitúcií.
Zabránenie zneužívaniu liberalizácie vízového režimu
Od 19. decembra 2009 EÚ uvoľnila vízový režim so Srbskom, čo srbským občanom umožňuje cestovať do schengenského priestoru bez víz. Poslanci to uvítali, no vyzvali srbské orgány, aby prijali "primerané opatrenia a vynaložili maximálne úsilie na obmedzenie možností zneužitia režimu bezvízového styku", a najmä aby zabezpečili, že srbskí občania budú riadne informovaní o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezvízového režimu. Táto požiadavka vyplynula z kontextu narastajúceho počtu falošných žiadostí srbských občanov o azyl vo viacerých krajinách EÚ.
Utečenci a osoby vysídlené v rámci štátu
EP poukazuje na skutočnosť, že v rámci Európy je Srbsko krajinou s najvyšším počtom utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu, ktorí majú navyše zložitú situáciu v oblasti bývania a chudoby. Žiada preto srbské orgány, aby preskúmali národnú stratégiu pre utečencov a vyzýva signatárske krajiny Sarajevskej deklarácie, aby dosahovali výraznejší pokrok v tejto oblasti. Parlament navyše pripomína, že v dôsledku Dohody o readmisii s krajinami EÚ sa očakáva takmer 150 000 navrátilcov a ich úspešné opätovné začlenenie do spoločnosti si bude vyžadovať dôkladnú prípravu, najmä na úrovni miestnych samospráv.
Uznesenie o integračnom pokroku Srbska prijali europoslanci pomerom hlasov 612:28:28. Uznesenie, ktorým dal Európsky parlament svoj súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou, bolo schvaľované zdvihnutím ruky.