Kristus vo Vatikáne

Vy z občanov len chcete robiť mníchov,
by nesmeli vám vytknúť spustu hriechov.
Kto voľne myslí, už tu ortieľ smrti,
mu vašou priazňou smelú šiju škrtí.
Váš zákon, chcete, aby vládol – trestal,
nech nie je k inému poriadku cesta,
len pýcha, lakomstvo a vaše dielo,
do jarma svet celý by vložiť chcelo,
by celé tvorstvo plazilo sa v prachu
pred vašou mocou – v ríši cirkvi – strachu.
To je tá moc cirkvi – ten zákon Boží!
No Boh sám ruky v činy vaše vloží!
Vy sami chcete vládnuť tomu svetu
to pre vás musí cirkev do rozkvetu.
Však skoro sa tie časy veľmi zmenia
a ľudstvo strasie biedu zlého snenia
a pápežcom zlomí žezlo moci,
a zora svitne v ujarmenej noci.
Vo vlastnom srdci Rímskom už – už svitá
a Európou tá jasná hviezda kmitá.
Ó, traste sa, vy zmije zla a žiaľu
už letí presná rana k vášmu čelu!
To otcovia už dávno robiť chceli,
to za nich urobí syn, mladík smelý!“
Jak bleskom trafení tu všetci stoja
a pod tonzúrou hlavou nepokoja
zmes výčitiek tu v hrôze poletuje.
V ten istý deň Rím volá – správa – tu je,
že Bologna sa načisto už zrieka
byť ďalej v moci kráľa – Pontifika.
Hmla zmizla – obloha je opäť jasná,
veď v Ríme je už vláda len dočasná.