Ja,robot
2035, Chicago. Drsný (a nostalgický – miluje tenisky z roku 2004) poliš Spooner nemá rád stroje. Nie hriankovače, ale humanoidne vyzerajúcich androidov. Nebol by to problém, keby... Keby už túto sobotu vďaka firme, ktorá sa živí ich celosvetovou výrobou a distribúciou, nepripadalo 5 kusov robotov na jedného človeka.
Spooner plechoviaciam neverí (a v 50. minúte sa dozvieme, prečo), ale nikto jeho sympatickú nevraživosť nezdieľa, veď dones na celom svete nebola evidovaná správa, že by robot ublížil (to vedia len ľudia ľuďom). Vďačiť za to treba doktorovi Lanningamovi (Cromwell), ktorého so Spoonerom spája tajomná minulosť a práve vďaka nej sa detektív dozvie o samovražde tohto uznávaného vedca, ktorý sa postaral, aby žiadny robot nikdy nijako neublížil ľudskej bytosti. Starajú sa o to tzv. Tri robotické zákony. Tie sú ale konštruované v takom duchu, že sa zrejme aj vy zarazíte a nebudete schopní uveriť, že robot nikdy nezlyhal len na vďaka týmto trom chabým vetám, ktoré si navzájom - ak začnete premýšľať nad viac a menej možnými kombináciami - navzájom vylučujú. Ale pohoda, o scenár nejde, že?
Originálny názov: I, robot Český názov: Já, robot Krajina výroby: USA Rok výroby: 2004 Približná minutáž: 110 minút Hodnotenie: tron............... 3 Cinema............ 80% (číslo 161, strana 32, Ondřej Vosmík)
Lenže o tieto zákony ísť práveže malo. Producenti sa chvastali, že filmujú Asimova, ktorému do hlúpych spisovateľov nebude nadávať ani hlupák. Výsledkom je však napokon "len" štandartný letný blockbuster. Práve v tom je problém. Podľa mojej mienky nie je Ja, robot ani inteligentná vízia budúcnosti (A.I., Minority Report), ale ani omračujúca show (5. element) a to napriek tomu, že s rozpočtom cez 100 miliónov sa dá natočiť poriadna show. Triky sú však až priveľmi trikové (nič-menej bol za ne nominovaný na Oscara). Zo všetkého najviac sa mi zdá, že kávičkára Alexa Proyasa (kultová Vrana) často suploval šéf trikárov John Nelson, ktorý nevie natočiť akčnú scénu bez toho, aby nehádzal spomalené matrixovské bullet timey kade-tade. Škoda, zo začiatku má film pomerne znepokojivú atmosféru v štýle "ticho pred búrkou".
Pravdupovediac, ak odpočítame pomerne zábavného Willa Smitha (aj šéf výroby), ktorému tieto drsnejšie úlohy sebavedomých magorov (Bad Boys 1-2) seknú, neostane nám z castingu nič výnimočné. Pravda, Alan Tudyk zahral (no, zahral, zhruba tak, ako Andy Serklis Gluma) robota Sonnyho, ale ani s tým to nie je veľmi horúce, Bridget z Najhorších obáv a Farmy krotí svoju sexualitu až tak, ako by hrala v sci-fi, kde ľudia stratili emócie (alebo ich majú "zakázané používať"), farmár Cromwell sa len občas mihne, Bruce Greenwood ( 13 dní, Hlbočina) nevýnimočne stvárnil nevýnimočnú postavu, Chi McBride Smithovho šéfa Bergina a to je asi tak všetko. Ruka v ruke s nevýnimočnosťou hereckých výkonov ide aj dojem, že hlavné slovo mali producenti z Foxu, ktorí v žiadnom prípade nemienili riskovať tak, ako New Line alebo Universal (Úsvit mŕtvych) a tak je ich film krajne nezávadný, aby naň mohol ísť hocikto a len občas to naruší sprostejšie slovo a krvavý chracheľ.
Réžia: Alex Proyas Scenár: Akiva Goldsman, Jeff Vintar Na motívy poviedok: Isaac Asimov Kamera: Simon Duggan Hudba: Marco Beltrami Produkcia: John Davis, Laurence Markt, Wyck Godfrey, Topher Dow Strih: William Hoy, Armen Minasian, Richard Learoyd Triky: John Nelson Výprava: Patrick Tatopoulos Hrajú: Willl Smith, Bridget Moynahanová, Alan Tudyk, Bruce Greenwood, James Cromwell, Chi McBride
07.03.2005
Obr.1
Obr.2
Obr.3
Obr 4