Šňup

Šňup vlastne ani nemá príbeh. Sleduje absurdné pasáže zo života ľudí, vyrábajúcich alebo užívajúcich (alebo oboje) drogy. Ak môžem niečo hodiť na kladnú misku váh, tak zaujímavý casting. S výnimkou vyložene nemastného-neslaného Schwartzmana, ktorý sa na titulnú rolu veľmi nehodí. Inak je to ale dobrá herecká jazda. Okrem neprehliadnuteľného Mickeyho Rourkea (Čarodejník, Prísaha), ktorého rola je s pribúdajúcimi minútami čoraz väčšia, zaujme podarená gay rolička Erica Roberta a prešňupovaný poliš Peter Stormare.
Ako Salton Sea, aj Šňup švédskeho debutanta (doteraz klipára-spolupracovníka Madonny, Mobyho či U2) Jonasa Åkerlunda nesie niektoré podobné znaky, ako na u nás priamo do požičovní uvedený príbeh pomsty trumpeťáka Vala Kilmera. Na rozdiel od neho je ale iba chaotickou znôškou svojských, miestami vyložene nechutných scén.

Neviem, či režisér drogoval (a droguje), alebo či je štýl jeho režijného debutu taký aký je kvôli jeho minulosti klipára, každopádne už po pár minútach mi liezol na nervy neustálym zvýrazňovaním strihu zvukových efektov – štrngot kľúčami, trieskanie dverami, mľaskanie žuvačkou, atď., na čom premńa osobne nič nemení ani fakt, že je to (zrejme) typické pre zdrogovaného človeka.

Svojský zvuk však nie je tým najexkluzívnejším, čo vám toto šňupnutie ponúkne; tým je jednoznačne veľmi osobitý režisérsky prejav, ktorý nevidí nič zvláštne na tom, dať do celovečerného hraného filmu animovanú pasáž, navyše erotickú. Ani to však nie je všetko. Aj keď sa chvíľku zdá, že by to, snáď, za určitých okolností, mohlo držať pokope, asi od chvíle, keď uvidíte nie prázdnu záchodovú misu a nie štíhlu, mladú a krásnu ženu v rozopnutom župane, vyvalenú pred televízorom a trúsiacou po sebe jedlo, sa vás chytí pocit, že režisér je humusný úchyl. A to ste ešte nevzhliadli vrcholnú scénu „John Leguizamo onanuje do ponožky“. Nič-menej, hoci je film obskúrny a miestami nechutný, nedovolím si povedať, že je to horšie alebo zhruba rovnako zlé ako Ken Park. Šňup je aspoň sranda a miestami vzbudzuje dojem kompaktnosti, aj keď nemá to, čo si bežne predstavíme pod pojmom príbeh.

Napríklad je tu jedna úžasná scéna, ktorá ma dostala do kolien. Hrdina si predstavuje Kuchára Rourkea v nóbl obleku, ako má (na pozadí je americká vlajka) vznešeným hlasom prejav o … ale veď sa nechajte prekvapiť. P.S. – Ak ste si práve niečo šňupli, resp. ak patríte k tým, ktorí to robia často, zrejme sa na konečnom štvorkovom hodnotení veľmi nezhodneme...