Kill Bill 2

To som tak sedel v poloprázdnom (aj to je prisilné slovo) kine Považan na novom Tarantinovi a bol som v rozpakoch. Ak aj občas zaznel nejaký na Tarantina nezdravo úsporný dialóg, často sa tak stalo v slnečnej scéne a české titulky boli biele, takže som z toho veľa nemal, že. Dobrý dojem vo mne neumocnil ani pocit, že niekoľko kapitol - a teda aj postáv - je vyložene zbytočných a sú tu len aby sem Tarantino napchal snáď všetky filmové štýly a žánre (vrátane animovanej pasáže).

Či bol dobrý nápad (obchodný určite) rozdeliť jeden príbeh na dve časti bez toho, aby to tak jeho tvorca zamýšľal pred a počas natáčania, to treba nechať na zub času. Je tu Vol. 2 a s ním sa vrátilo moje nadšenie na tvorbu chlapíka, ktorý stvoril Pulp Fiction. Dnešný film je ako stvorený na ostré prebudenie sa z ospanlivého rána. Dialógy a hlášky sú také brutálne, až by radšej mali byť vládou vyhlásené za zbraň, na ktorú treba zbrojný pas. Postavy sú také chladnokrvné, až mrzne krv v žilách. Konečne sa dozvieme pravé meno Nevesty, ako prešla výcvikom (nezabudnuteľná pasáž s majstrom, ktorého mal pôvodne hrať sám Tarantino, ktorý ale aj tak napokon pre istotu prešiel rovnakým výcvikom, ako jeho filmoví zverenci) a prečo má Elle iba jedno oko (a čo sa jej stane s druhým).
Tarantino sa skrátka vrátil bez okolkov a do deja vstupuje Zlo úžasných rozmerov. Že z titulného Davida Carradinea (seriál Kung-fu) vyráža prúd charizmy až to fyzicky ubližuje, sa v podstate dalo čakať; Tarantino s týmito pri všetkej úcte komerčnými stroskotancami (Robert Forster v Jackie Brown)dokáže pracovať rovnako dobre, ako Spielberg s deckami. Čo ma však príjemne prekvapilo, je zvyšok jeho vybíjacieho komanda. Jedno-oká suka Elle nemala chybu (typický Tarantino - okrem toho, že sa nejaký čas nebudete radšej hrabať v kufri plnom peňazí, vám urobí niekoľko minútovú prednášku o čiernej mambe), miláčikom mojej maličkosti sa však stal až Michael Madsen (chlap, ktorý rezal policajtovi ucho v Gauneroch) ako Billov nevydarený brat Budd, ktorý síce priznáva, že Nevesta si svoju pomstu zaslúži a oni si zaslúžia umrieť, zároveň je v ňom ale stále dosť života (napriek roztomilo loserskej pasáži, kedy nepovie ani ň šéfovi v bare) na to, aby sa aspoň pokúsil zvrátiť dopredu pomerne ľahko odhadnuteľný výsledok ich smrtiaceho maču. Cítime (soľ, baterka), že k Neveste uchováva určité city, inak by si predsa nedal toľko práce s jej vraždou a namiesto naturalistickej scény s truhlou, by ju proste odbachol a vypil pivo. Chlap, ktorý je nám predstavený ako totálna troska, sa - pod vplyvom boja o holý život - mení na chladnokrvnú beštiu mrazivých rozmerov.
Vol. 2 má prístupnosť "R" a QT to našťastie využil a našťastie nezneužil. Pracuje s násilím a atmosférou tak, ako to dokáže snáď len človek, ktorý videl aj žánre, ktoré nemajú oficiálne pomenovanie a filmy, ktoré nenájdete ani v najveľkolepejšej filmovej webovej databáze. Nepopieram, vyššie hodnotenie dávam aj preto, čo som spomenul v úvode - film sa žánrovo aj atmosférovo vyhrotil (aj keď som nejaký čas váhal, či je najvýstižnejšie o tomto filme hovoriť proste len ako o bežnom thrilleri...), zmizlo hračičkovanie (ku ktorému sa v poslednom čase tak často utieka Tarantinov kamarát Rodriguez, s ktorým pár krát spolupracoval, vrátane tohto filmu, kde sa Rodriguez podieľal na hudbe) a do popredia vystúpil chladnokrvný, strhujúci, neveselý ale nie odťažitý príbeh pomsty. Žiadne venovanie sa blbostiam, ale návrat k tarantinovskej prírode. Až o "dvojke" si myslím (aj keď sa natáčala spolu s jedničkou, ale to sa dá povedať aj o Pánovi prsteňov a predsa sa jednotlivé diely líšia tak, akoby vznikali postupne), že vznikala v nesmiernom pote, krvi a talente. V neposlednom rade vám Tarantino prezradí, čo treba urobiť v prípade, že vám protivník strčí hlavu do záchodovej misy a chce vás týmto efektným spôsobom zadusiť.