Vláda SR schválila pristúpenie k Aarhuskému dohovoru
14.6.2005 | Infoservis Vlády SR |
Vláda SR minulý týždeň schválila Návrh na pristúpenie SR k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv Aarhuský dohovor.
Listina základných práv a slobôd zaručuje každému človeku právo na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov. Pre občana Slovenskej republiky je toto právo zakotvené v Ústave Slovenskej republiky spolu s povinnosťou životné prostredie chrániť a zveľaďovať ho.
Problémy životného prostredia je potrebné riešiť za účasti všetkých občanov zainteresovaných na príslušných úrovniach. Na národnej úrovni musí mať každý jednotlivec prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú úrady a odborné organizácie, občan musí mať tiež možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese a v nemalej miere musí mať občan právo na prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia. Štáty sú povinné uľahčiť a vytvárať podmienky na rozvoj vedomia a účasti verejnosti tým, že sprístupnia v širokom meradle informácie a zabezpečia efektívny prístup k právnym a administratívnym aktom.
K zásadným, prelomovým dokumentom zameraným na posilnenie úlohy verejnosti pri ochrane a zlepšovaní životného prostredia, dokumentom, ktorý predstavuje naplnenie práva na priaznivé životné prostredie v súlade s trvalo udržateľným rozvojom nepochybne patrí Aarhuský dohovor.
Dohovor nadobudol platnosť 30. októbra 2001, doteraz ho podpísalo 40 štátov a ratifikovalo, prípadne pristúpilo k nemu 30 štátov vrátane Európskeho spoločenstva.
Aarhuský Dohovor pozostáva z troch pilierov - prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Účelom prvého pilieru Dohovoru (prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí) je zabezpečiť, aby verejnosť mala k dispozícii dostatok informácií na to, aby mohla pochopiť, čo sa v životnom prostredí okolo nej deje a aby mala možnosť aktívne sa zúčastňovať na rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia a tiež spolupodieľať sa na ďalších aktivitách v oblasti životného prostredia vrátane zlepšovania svojho environmentálneho správania.
Cieľom druhého piliera Dohovoru (účasť verejnosti na rozhodovacom procese) je zaviesť do procesu rozhodovania o konkrétnych činnostiach, o plánoch, programoch, či politikách (zásadných rozvojových koncepciách), do tvorby a schvaľovania všeobecne záväzných predpisov taký systém, ktorý by zabezpečoval uplatnenie práva verejnosti podieľať sa na rozhodovacom procese a využíval okrem poznatkov príslušných verejných inštitúcií aj energiu a poznatky verejnosti a umožnil tak získať čo najkomplexnejší pohľad na riešenie danej problematiky (rozhodovanie, schvaľovanie, monitoring) z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Tu treba zdôrazniť, že Dohovor neustanovuje podrobnosti o účasti verejnosti na procese rozhodovania, to je úlohou právnej úpravy jednotlivých strán Dohovoru. Upravuje však určité konkrétne minimálne požiadavky či princípy pre túto oblasť, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie kvalifikovaného a účinného oznamu, primeraných informácií, adekvátnych postupov (včasnosť, transparentnosť, účinnosť) a čo je veľmi dôležité, vyžaduje aj primerané zohľadnenie výsledkov účasti verejnosti .
Tretí pilier Dohovoru (Prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia) ustanovuje niektoré ďalšie práva verejnosti, týkajúce sa ovplyvňovania konania verejných inštitúcií, právnických a fyzických osôb z hľadiska požiadaviek ochrany životného prostredia a tiež zabezpečenie prístupu verejnosti k spravodlivosti.
Aarhuský dohovor ukladá stranám, ktoré ho ratifikovali, alebo k nemu pristúpili, povinnosť prijať nevyhnutné legislatívne, administratívne (regulačné) a iné opatrenia, vrátane opatrení na zabezpečenie kompatibility s príslušnými ustanoveniami Dohovoru týkajúcimi sa jeho všetkých troch pilierov.
Taktiež ukladá povinnosť vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec pre naplnenie ustanovení Dohovoru. Má ísť teda nielen o prijatie príslušných zákonov a vykonávacích predpisov, ale aj o ďalšie praktické a efektívne opatrenia zamerané na napĺňanie cieľov Dohovoru vrátane potrebných kontrolných, finančných a iných mechanizmov.
Dôležitú úlohu zohráva aj poskytovanie pomoci a usmerňovanie verejnosti zo strany zamestnancov úradov a orgánov pri uplatňovaní jej práv v zmysle všetkých troch pilierov Dohovoru. Rovnako je potrebné venovať pozornosť environmentálnej výchove a vzdelávaniu, neustálemu zvyšovaniu environmentálneho povedomia verejnosti, ale aj zamestnancov verejných inštitúcií.
Členské strany Dohovoru môžu prijať aj opatrenia na dosiahnutie širšieho rozsahu práv verejnosti, resp. na ich priaznivejšie a efektívnejšie uplatnenie v oblastiach tvoriacich tri piliere Dohovoru.
Za veľmi závažnú možno považovať tzv. "antidiskriminačnú" klauzulu, podľa ktorej v rámci príslušných ustanovení Dohovoru môže verejnosť uplatňovať svoje práva vo všetkých troch pilieroch Dohovoru bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na miesto registrácie a výkonu činnosti. Dohovor tiež žiada zamedziť akémukoľvek druhu represií voči osobám, uplatňujúcim svoje práva v súlade s ustanoveniami Dohovoru.
Slovenská republika je jediným členským štátom Európskeho spoločenstva, ktorý nie je signatárom dohovoru v dôsledku administratívnych zmien po voľbách v čase, keď bol dohovor otvorený na podpis. Opätovne začiatkom roku 2000 vláda Slovenskej republiky deklarovala záujem o pristúpenie k Dohovoru a uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania dohovoru. Dňa 7. novembra 2001 schválila návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania dohovoru.
Ministerstvo životného prostredia SR bolo poverené koordináciou procesu pristúpenia k dohovoru. V decembri 2001 bola rozhodnutím ministra životného prostredia zriadená medzirezortná koordinačno-kontrolná skupina na vytvorenie podmienok a preskúmanie možností pristúpenia Slovenskej republiky k dohovoru.
Vláda Slovenskej republiky v júli 2003 vzala na vedomie priebežnú správu o stave pripravenosti Slovenska k pristúpeniu k dohovoru a prijala uznesenie, ktoré ukladalo ministrovi životného prostredia predložiť po splnení úloh na rokovanie vlády návrh na pristúpenie k dohovoru.
Vláda SR a jednotlivé rezorty musia naďalej pokračovať v zverejňovaní a sprístupňovaní informácií o pokroku v implementácii stratégií, programov a akčných plánov, ktoré sa vzťahujú k životnému prostrediu, a tiež umožňovať verejnosti prístup k aktívnemu angažovaniu sa v záležitostiach životného prostredia a vytvoriť záväzný spôsob a efektívne formy poskytovania pomoci a poradenstva občanom zo strany orgánov štátnej a verejnej správy (kancelárie pre verejnosť).
14.06.2005