Krvavé nepokoje v Nigérií v novom miléniu

Mesto Kandun ja najväčším mestom v sever časti Nigérie. Sever Nigérie je prevažne moslimský s kresťanskou minoritou. Priamo v meste Kandun a blízkom okolí však žije početná kresťanská komunita, ktorá tvorí približne polovicu obyvateľstva v tejto konkrétnej oblasti. Relatívna hospodárska vyspelosť tohto mesta prilákala a stále láka mnoho rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sem prichádzajú i zo vzdialenejších štátov Nigérie.

Najvážnejšie výbuchy násilia sa odohrali v rokoch 1987, 1992 a 2000. V roku 1987 došlo k rozporom medzi skupinami študentov rôznych etnických a náboženských skupín, prepukli násilnosti, ktoré sa rozšírili i do iných miest regiónu. V roku 1992 došlo ku kríze, ktorá je i označovaná ako Zagon-Kataf kríza. Išlo boje medzi kresťanmi a moslimmi. Rozbuškou konfliktu bolo premiestnenie trhu a následné potýčky medzi skupinami Hausa a Kataf (etnická skupina hlásiaca sa ku kresťanstvu). Celý spor sa zvrhol na zabíjanie po tom, čo členovia skupiny Kataf zabili niekoľko členov skupiny Hausa, pričom došlo k odvetnému zabíjaniu kresťanov moslimmi. Násilnosti v roku 2000, sú spojené zo zavedením šárie do trestného poriadku v tomto štáte Nigérie. Šária bola najskôr zavedená len v jednom z dvanástich severných štátov Nigérie, rýchlo však nasledovalo zvádzanie aj ostatných, do roku 2001 bola zavedená vo všetkých dvanástich štátoch. Zavedenie šárie bolo ostro kritizované a odmietané kresťanmi. I keď bolo použitie Šárie obmedzené len na moslimov a kresťanov sa nemalo týkať, nebolo možné tento princíp plne dodržať. Napríklad zákaz predaja alkoholu či zákaz cestovania žien v dopravných prostriedkoch spolu s mužmi sa dotýkal všetkých. Okrem týchto praktických problémov boli i silné výhrady zo strany kresťanov s politickým pozadím a principiálne odmietanie, nakoľko by sa tým nasilu zmenil tento región na moslimský, v neposlednom rade bol tento krok i protiústavný. Násilnosti sa začali vo februári. Kresťanská asociácia Nigérie ohlásila protest proti plánovanému zavedeniu šárie. Problémy nastali, keď moslimská mládež začala útočiť na demonštrantov. Nasledovalo hromadné zabíjanie a ničenie na oboch stranách. Presný počet mŕtvych nebol nikdy zistený. Politici a polícia zámerne uvádzajú podstatne nižšie čísla ako ktorékoľvek iné zdroje, podľa ktorých to bolo minimálne 2000 a je možné, že celkové číslo sa pohybuje niekde okolo 5000. Zarážajúci je i fakt, že sa vyšetrovanie týchto násilností skončilo bez potrestania vinníkov. Niekoľko z nich bolo zatknutých avšak všetci boli nakoniec priepustní. Stalo sa tak na nátlak politikov a to z oboch skupín. Argumentom bolo, že nechceli ďalej vyostrovať atmosféru. Rovnako sa skončilo i vyšetrovanie násilností v roku 2002. Výsledkom násilností bola deštrukcia a masívne sťahovanie obyvateľstva. Po roku 2000 sa začali vytvárať štvrte a oblasti s čisto kresťanským či moslimským obyvateľstvom. Zavedie šárie nebolo centrálnou vládou nijak obmedzované ani spochybňované napriek obrovskej kontroverzie a neústavnosti tohto činu. Nepokoje spojené s voľbou Miss. World 2002 Už pred konaní súťaže Miss. World existovali v Nigérii silné predpoklady pre problémy a eventuálne násilnosti. Najráznejší odporcovia boli v severnej časti Nigérie medzi moslimskou komunitou. I keď bol termín konania súťaže preložený aby nekolidoval s moslimskými sviatkami, k upokojeniu situáciu to neprispelo, iba sa zabránilo násilnejším protestom, ktoré tak prebehli bez násilností. K zvratu došlo po publikovaní kontroverzného článku, v ktorom bol vyjadrený názor, že prorok Mohamed by súhlasil s voľbou Miss World. Konkrétne tam stálo “Čo by so Mohamed pomyslel? Vo všetkej úcte, pravdepodobne by si vybral jednu z nich za ženu.” Nasledovala prudká reakcia moslimov zo všetkých kútov krajiny. Krátko po zverejnení článku boli moslimovia upozornení na tento článok (v mnohých prípadoch im bola zaslaná varovná sms na ich mobil). K násilným protestom však došlo iba v Kadune. Spočiatku šlo o nenásilný protest proti článku, podľa svedkov sa však ku skupine demonštrantov pripojila skupina výtržníkov, ktorej cieľom bolo vyvolanie násilností, čo sa im aj podarilo. Skupina mladých moslimský mužov prišla v autobusoch na motorkách k budove miestnej pobočky novín This day, ktorú následne podpálili. Polícia nezasiahla ani po pokračovaní výtržností. Nasledujúci deň vyšli do ulíc organizované ozbrojené skupiny mladých moslimov a útočili na domy kresťanov. Mnoho kresťanov bolo zabitých alebo zranených. Ostatní museli utiecť aby sa zachránili. Opustené domy boli zničené, tak ako i kostoly, školy, hotely a iné budovy. Svedkovia, tak kresťania ako aj moslimovia, tvrdia, že táto prvá vlna násilností bola iniciovaná moslimmi bez akejkoľvek provokácie zo strany kresťanov. Celá akcie bola pravdepodobne už dlhšie naplánovaná. Hneď nasledujúci deň sa však zorganizovali skupiny kresťanov a začali podľa rovnakého scenára oplácať moslimom predchádzajúci deň. Neskôr v ten deň sa násilnosti preniesli i do hlavného mesta oblasti Abuja, kde moslimská mládež demolovala autá a zakladala ohne v meste. Tu však polícia promptne zareagovala a zabránila ďalšiemu šíreniu násilia. V sobotu pokračovali boje v Kadune, pričom sa pomaly zabudlo na pôvod nepokojov a išlo skôr o lov na príslušníkov inej viery, niektorí sa však viac venovali drancovaniu ako zabíjaniu. Protiprávne zabíjanie a zneužívanie moci bezpečnostnými silami Okrem násilností a zabíjania medzi civilným obyvateľstvom sa v Nigérií vyskytuje I zneužívanie postavenia a zabíjanie bezpečnostnými silami krajiny. Počas nepokojov v Kadune sa bezpečnostné sily obrátili niekoľkokrát proti civilistom ktorých mali chrániť. Najčastejšie dochádzalo k zabíjaniu pri porušení zákazu vychádzania. Ďalší ľudia boli zabitý pri streľbe do protestujúceho davu. Došlo I k situáciám kedy polícia a armáda využila všeobecný chaos na likvidáciu konkrétnych osôb. Do akej miery sa tak dialo na základe príkazov je nejasné.