Chorvátsko, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: na ceste do EÚ?
Poslanci EP schválili 12. 3. 2009 návrhy uznesení o pokroku Chorvátska, Turecka a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska (FYROM) v roku 2008. Privítali dobré výsledky, ktoré Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 uskutočnením súboru reforiem nevyhnutných na členstvo v EÚ. Pokiaľ ide o Turecko, vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko v ostatných troch rokoch výrazne spomalilo reformný proces. V uznesení o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska vyjadril Parlament plnú podporu pre európsku integráciu tejto krajiny.
Správa o pokroku Chorvátska: prístupové rokovania by mohli byť uzavreté v roku 2009
Parlament v uznesení o pokroku Chorvátska v roku 2008, ktoré schválil pomerom hlasov 548:40:34 vyjadril spokojnosť s výsledkami, ktoré Chorvátsko dosiahlo vo viacerých oblastiach, najmä reforiem nevyhnutných na členstvo v EÚ, opatrení na boj proti korupcii a organizovaného zločinu, či zavedenie akčného plánu na uskutočňovanie zákona o národnostných menšinách. Pretrvávajúce nedostatky sa týkajú predovšetkým vážneho schodku verejných financií a bilaterálnych nezhôd medzi Chorvátskom a jeho susedmi, predovšetkým so Slovinskom. V tejto oblasti poslanci pripomenuli neformálnu dohodu premiérov Chorvátska a Slovinska z augusta 2007 o predložení svojho hraničného sporu niektorej z medzinárodných organizácií a privítali pripravenosť oboch krajín prijať ponuku Komisie na sprostredkovanie, založenom na zásadách medzinárodného práva. Zároveň zdôraznili, že tieto bilaterálne otázky by nemali byť prekážkou pokroku vo vyjednávaniach za predpokladu, že tieto vyjednávania povedú ku konečnému vyriešeniu týchto otázok.
Reforma súdneho systému a boj proti korupcii
Chorvátsko by malo podľa poslancov vyvinúť väčšie úsilie v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, ktoré patria podľa uznesenia k najcitlivejším otázkam. Parlament však verí, že ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom bude možné ešte v roku 2009.
Parlament vyzval Chorvátsku vládu, aby Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu okamžite sprístupnila niektoré vojenské dokumenty, týkajúce sa predovšetkým prípadu bývalého chorvátskeho generála Gotovinu. Pripomenuli, že Chorvátsko bude musieť vyvinúť väčšie úsilie v modernizácii súdnictva. Parlament privítal, že chorvátska vláda prijala dodatočné opatrenia v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, poslanci sú však presvedčení, že v tejto oblasti je potrebné úsilie ešte zintenzívniť. EP preto požiadal chorvátsku vládu, aby posilnila mandát polície a súdnych orgánov v tejto oblasti.
Sloboda tlače
Poslanci vyjadrili uspokojenie v súvislosti so stavom slobody tlače v Chorvátsku. Poukázali však aj na nedávne prípady vyhrážania sa a zabitia novinárov, ktorí sa zaoberali prípadmi korupcie a organizovaného zločinu. Požiadali preto orgány činné v trestnom konaní, aby dané prípady okamžite prešetrili.
Národnostné menšiny
EP privítal akčný plán chorvátskej vlády na zavádzanie ústavného zákona o národnostných menšinách a pokrok, ktorý bol dosiahnutý v oblasti vzdelávania národnostných menšín. Poslanci vyjadrili zároveň znepokojenie nad existujúcimi štruktúrami, ktoré podľa nich namiesto snahy o integráciu odlišných etnických skupín, napríklad prostredníctvom vytvárania spoločných tried, podporujú ich segregáciu. Parlament upozornil, že najmä v prípade Rómov by tento stav mohol viesť k znižovaniu kvality vzdelávania v porovnaní s bežnými triedami.
Turecko: ľútosť nad spomalením reformného procesu
V uznesení o pokroku Turecka v roku 2008, ktoré prijal Parlament pomerom hlasov 528:52:43, vyjadrili poslanci poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko už tri roky spomaľuje reformný proces. Do dnešného dňa uzavrelo Turecko len 10 z 35 kapitol, pričom v roku 2008 boli otvorené iba štyri nové kapitoly a od októbra 2005 bola uzatvorená len jedna kapitola - veda a výskum. Parlament v tejto súvislosti požiadal Tureckú vládu, aby preukázala svoju politickú vôľu pokračovať v reformách a splnila záväzky, ktoré prijala v roku 2005.
Demokratické reformy sú nedostatočné
Poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že sloboda prejavu a nezávislosť tlače nie sú v Turecku dodnes plne rešpektované. Domnievajú sa, že revízia článku 301 trestného poriadku nebola dostatočná, pretože v Turecku je dodnes mnoho osôb stíhaných za nenásilné prejavy a názory, ako napríklad laureátka Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu v roku 1995, Leyla Zana.
Parlament vyjadril obavy v súvislosti s prehlbujúcou sa polarizáciou tureckej spoločnosti, ktorá má negatívny vplyv na chod politických inštitúcií a reformný proces. EP vyjadril ľútosť nad tým, že prvotná revízia ústavy viedla k sporom ohľadom používania šatiek a prispela k ďalšej polarizácii populácie.
Parlament vyjadril znepokojenie aj v súvislosti s konaním zahájeným proti dvom politickým stranám a zdôraznil nevyhnutnosť okamžitej revízie zákona o politických stranách tak, aby bol plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
EP nalieha na vodcov politických strán, aby sa snažili o dialóg a aby sa v duchu kompromisu dohodli na reformnom programe modernizácie Turecka, ktorý by prispel k vytvoreniu stabilnej, demokratickej, pluralitnej, sekulárnej a prosperujúcej spoločnosti, ktorá má úctu k ľudským právam a základným slobodám a vychádza zo zásad právneho štátu.
Poslanci zároveň požiadali tureckú vládu, aby začala prácu na novej občianskej ústave a vykonala opatrenia na zníženie počtu "vrážd kvôli cti" a domáceho násilia, ktoré je páchané na ženách.
Poslanci taktiež vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko dodnes plne neaplikovalo asociačnú dohodu s ES. Pripomenuli, že pokiaľ Turecko do decembra 2009 nesplní svoje záväzky, môže to mať vážny dopad na ďalšie rokovania.
Otázka Cypru
EP zdôraznil, že je potrebné urýchlene vyriešiť otázku Cypru v súlade s uznesením Bezpečnostnej rady OSN. Poslanci vyjadrili podporu priamym rokovaniam lídrov oboch cyperských komunít a požiadali Turecko, aby vytvorilo priaznivé podmienky pre jednania stiahnutím svojich ozbrojených síl.
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: prístupové rokovania by mali byť zahájené čo najskôr
V uznesení o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v roku 2008, ktoré prijal EP pomerom hlasov 478:92:42, vyjadrili poslanci plnú podporu európskej perspektíve tejto krajiny. Zároveň vyjadrili poľutovanie nad tým, že tri roky potom, ako bol FYROM-u priznaný štatút kandidátskej krajiny, neboli prístupové rokovania dosiaľ zahájené. EP preto vyzval Radu, aby stanovila dátum započatia týchto rokovaní v priebehu tohto roku a zároveň požiadali vládu FYROM-u, aby vyriešila pretrvávajúce nezhody so svojimi susedmi, vrátane názvu štátu prijateľného pre obe strany.
Otázka názvu štátu
Poslanci zdôraznili dôležitosť vyriešenia nezhôd ohľadom názvu štátu a dosiahnutia prijateľnej dohody medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom a Gréckom. Žiadajú preto, aby obe krajiny naďalej viedli dialóg pod záštitou OSN vedúci k dosiahnutiu kompromisného riešenia. To by umožnilo, aby otázka názvu štátu nebola prekážkou pre členstvo Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách.
Pokrok v ekonomickej oblasti a spolupráca so susedmi
Parlament privítal pokrok, ktorý táto krajina dosiahla v mnohých oblastiach, ako napríklad liberalizácia víz, boj proti obchodu s ľuďmi, ilegálna imigrácia a korupcia, ako aj uskutočňovanie dohody s EÚ o spätnom preberaní osôb. EP vzhľadom na tento pokrok požiadal Radu, aby zvážila prípadné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska. Poslanci taktiež ocenili pokrok v plnení hospodárskych kritérií, čo významne prispelo k vytvoreniu plne funkčnej trhovej ekonomiky.
Poslanci pripomenuli, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko by sa ako kandidátska krajina mala naďalej usilovať o dobré susedské vzťahy a vyriešiť prípadné názorové rozdiely a rôzne interpretácie historických udalostí, ktoré by mohli viesť ku vzájomným sporom. EP v neposlednom rade žiadal, aby bola zachovaná sloboda tlače.
Parlament v uznesení o pokroku Chorvátska v roku 2008, ktoré schválil pomerom hlasov 548:40:34 vyjadril spokojnosť s výsledkami, ktoré Chorvátsko dosiahlo vo viacerých oblastiach, najmä reforiem nevyhnutných na členstvo v EÚ, opatrení na boj proti korupcii a organizovaného zločinu, či zavedenie akčného plánu na uskutočňovanie zákona o národnostných menšinách. Pretrvávajúce nedostatky sa týkajú predovšetkým vážneho schodku verejných financií a bilaterálnych nezhôd medzi Chorvátskom a jeho susedmi, predovšetkým so Slovinskom. V tejto oblasti poslanci pripomenuli neformálnu dohodu premiérov Chorvátska a Slovinska z augusta 2007 o predložení svojho hraničného sporu niektorej z medzinárodných organizácií a privítali pripravenosť oboch krajín prijať ponuku Komisie na sprostredkovanie, založenom na zásadách medzinárodného práva. Zároveň zdôraznili, že tieto bilaterálne otázky by nemali byť prekážkou pokroku vo vyjednávaniach za predpokladu, že tieto vyjednávania povedú ku konečnému vyriešeniu týchto otázok.
Reforma súdneho systému a boj proti korupcii
Chorvátsko by malo podľa poslancov vyvinúť väčšie úsilie v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, ktoré patria podľa uznesenia k najcitlivejším otázkam. Parlament však verí, že ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom bude možné ešte v roku 2009.
Parlament vyzval Chorvátsku vládu, aby Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu okamžite sprístupnila niektoré vojenské dokumenty, týkajúce sa predovšetkým prípadu bývalého chorvátskeho generála Gotovinu. Pripomenuli, že Chorvátsko bude musieť vyvinúť väčšie úsilie v modernizácii súdnictva. Parlament privítal, že chorvátska vláda prijala dodatočné opatrenia v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, poslanci sú však presvedčení, že v tejto oblasti je potrebné úsilie ešte zintenzívniť. EP preto požiadal chorvátsku vládu, aby posilnila mandát polície a súdnych orgánov v tejto oblasti.
Sloboda tlače
Poslanci vyjadrili uspokojenie v súvislosti so stavom slobody tlače v Chorvátsku. Poukázali však aj na nedávne prípady vyhrážania sa a zabitia novinárov, ktorí sa zaoberali prípadmi korupcie a organizovaného zločinu. Požiadali preto orgány činné v trestnom konaní, aby dané prípady okamžite prešetrili.
Národnostné menšiny
EP privítal akčný plán chorvátskej vlády na zavádzanie ústavného zákona o národnostných menšinách a pokrok, ktorý bol dosiahnutý v oblasti vzdelávania národnostných menšín. Poslanci vyjadrili zároveň znepokojenie nad existujúcimi štruktúrami, ktoré podľa nich namiesto snahy o integráciu odlišných etnických skupín, napríklad prostredníctvom vytvárania spoločných tried, podporujú ich segregáciu. Parlament upozornil, že najmä v prípade Rómov by tento stav mohol viesť k znižovaniu kvality vzdelávania v porovnaní s bežnými triedami.
Turecko: ľútosť nad spomalením reformného procesu
V uznesení o pokroku Turecka v roku 2008, ktoré prijal Parlament pomerom hlasov 528:52:43, vyjadrili poslanci poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko už tri roky spomaľuje reformný proces. Do dnešného dňa uzavrelo Turecko len 10 z 35 kapitol, pričom v roku 2008 boli otvorené iba štyri nové kapitoly a od októbra 2005 bola uzatvorená len jedna kapitola - veda a výskum. Parlament v tejto súvislosti požiadal Tureckú vládu, aby preukázala svoju politickú vôľu pokračovať v reformách a splnila záväzky, ktoré prijala v roku 2005.
Demokratické reformy sú nedostatočné
Poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že sloboda prejavu a nezávislosť tlače nie sú v Turecku dodnes plne rešpektované. Domnievajú sa, že revízia článku 301 trestného poriadku nebola dostatočná, pretože v Turecku je dodnes mnoho osôb stíhaných za nenásilné prejavy a názory, ako napríklad laureátka Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu v roku 1995, Leyla Zana.
Parlament vyjadril obavy v súvislosti s prehlbujúcou sa polarizáciou tureckej spoločnosti, ktorá má negatívny vplyv na chod politických inštitúcií a reformný proces. EP vyjadril ľútosť nad tým, že prvotná revízia ústavy viedla k sporom ohľadom používania šatiek a prispela k ďalšej polarizácii populácie.
Parlament vyjadril znepokojenie aj v súvislosti s konaním zahájeným proti dvom politickým stranám a zdôraznil nevyhnutnosť okamžitej revízie zákona o politických stranách tak, aby bol plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
EP nalieha na vodcov politických strán, aby sa snažili o dialóg a aby sa v duchu kompromisu dohodli na reformnom programe modernizácie Turecka, ktorý by prispel k vytvoreniu stabilnej, demokratickej, pluralitnej, sekulárnej a prosperujúcej spoločnosti, ktorá má úctu k ľudským právam a základným slobodám a vychádza zo zásad právneho štátu.
Poslanci zároveň požiadali tureckú vládu, aby začala prácu na novej občianskej ústave a vykonala opatrenia na zníženie počtu "vrážd kvôli cti" a domáceho násilia, ktoré je páchané na ženách.
Poslanci taktiež vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko dodnes plne neaplikovalo asociačnú dohodu s ES. Pripomenuli, že pokiaľ Turecko do decembra 2009 nesplní svoje záväzky, môže to mať vážny dopad na ďalšie rokovania.
Otázka Cypru
EP zdôraznil, že je potrebné urýchlene vyriešiť otázku Cypru v súlade s uznesením Bezpečnostnej rady OSN. Poslanci vyjadrili podporu priamym rokovaniam lídrov oboch cyperských komunít a požiadali Turecko, aby vytvorilo priaznivé podmienky pre jednania stiahnutím svojich ozbrojených síl.
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: prístupové rokovania by mali byť zahájené čo najskôr
V uznesení o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v roku 2008, ktoré prijal EP pomerom hlasov 478:92:42, vyjadrili poslanci plnú podporu európskej perspektíve tejto krajiny. Zároveň vyjadrili poľutovanie nad tým, že tri roky potom, ako bol FYROM-u priznaný štatút kandidátskej krajiny, neboli prístupové rokovania dosiaľ zahájené. EP preto vyzval Radu, aby stanovila dátum započatia týchto rokovaní v priebehu tohto roku a zároveň požiadali vládu FYROM-u, aby vyriešila pretrvávajúce nezhody so svojimi susedmi, vrátane názvu štátu prijateľného pre obe strany.
Otázka názvu štátu
Poslanci zdôraznili dôležitosť vyriešenia nezhôd ohľadom názvu štátu a dosiahnutia prijateľnej dohody medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom a Gréckom. Žiadajú preto, aby obe krajiny naďalej viedli dialóg pod záštitou OSN vedúci k dosiahnutiu kompromisného riešenia. To by umožnilo, aby otázka názvu štátu nebola prekážkou pre členstvo Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách.
Pokrok v ekonomickej oblasti a spolupráca so susedmi
Parlament privítal pokrok, ktorý táto krajina dosiahla v mnohých oblastiach, ako napríklad liberalizácia víz, boj proti obchodu s ľuďmi, ilegálna imigrácia a korupcia, ako aj uskutočňovanie dohody s EÚ o spätnom preberaní osôb. EP vzhľadom na tento pokrok požiadal Radu, aby zvážila prípadné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska. Poslanci taktiež ocenili pokrok v plnení hospodárskych kritérií, čo významne prispelo k vytvoreniu plne funkčnej trhovej ekonomiky.
Poslanci pripomenuli, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko by sa ako kandidátska krajina mala naďalej usilovať o dobré susedské vzťahy a vyriešiť prípadné názorové rozdiely a rôzne interpretácie historických udalostí, ktoré by mohli viesť ku vzájomným sporom. EP v neposlednom rade žiadal, aby bola zachovaná sloboda tlače.
15.03.2009