OCITLI STE SA V SPORE ALEBO KONFLIKTE?
Dajú sa spory riešiť aj mimosúdne?
• Uvažujete o podaní žaloby na súd, ste žalovaný?
• Viete,že súd nie je jedinou cestou ako váš spor vyriešiť ?
• Viete o inej alternatíve riešenia sporu ako cestou súdu?
• Máte dosť informácií preto, aby ste sa rozhodli pre taký spôsob riešenia konfliktu, ktorý je pre Vás prijateľnejší?
• Viete, čo je mediácia ?
• Viete, kto je mediátor a aké sú jeho kompetencie?
Slovenská komora mediátorov sa Vám chce prezentovať svojou činnosťou, zameraním a orientáciou na alternatívne a mimosúdne riešenie sporov v rôznych oblastiach nášho života. Chceme osloviť všetkých, ktorí sa zaujímajú o tento moderný a perspektívny spôsob riešenia konfliktov.
Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré inkorporovali mediáciu priamo do svojho právneho systému. Stalo sa tak prijatím Zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby - mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladnejší a hlavne, presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Samozrejme, istou nevýhodou je, že donútiť k mediácii sa nedá. Účastníci sporu musia byť od počiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.
Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre oboch účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, mediátor pri využití svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú vnímajú obe sporové strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru.
Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
Mediátor musí byť neutrálna osoba. Nezávislosť a nestrannosť mediátora sú nevyhnutnými atribútmi výkonu mediácie. V prípade jeho zaujatosti musí byť z výkonu danej mediácie vylúčený.
Dôležité je tiež spomenúť, že mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Pri výbere mediátora treba zvážiť, o aký druh sporu ide a osobu mediátora vyberať s ohľadom na predmet sporu tak, aby osobnostný a profesionálny profil mediátora dával maximálny predpoklad k efektívnej a úspešnej mediácii.
Keď by sme mali charakterizovať druhy sporov, pre riešenie ktorých je mediácia vhodná, treba spomenúť, že prvým predpokladom je minimálne ochota strán skúsiť proces mediácie. Tam, kde strany medzi sebou pociťujú neprekonateľné komunikačné bariéry vyplývajúce z negatívnych emócii, ťažko možno očakávať, že si spoločne sadnú k rokovaciemu stolu a teda i úspech mediácie.
Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodno-právnych (záväzkových) a pracovnoprávnych veciach (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, atď.). Naopak, existujú spory, u ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to spory, u ktorých to vylučujú vzťahy medzi sporiacimi sa stranami ale i spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom a kde je nutné, aby existenciu alebo neexistenciu daného práva alebo právneho vzťahu určil súd.
Zákon o mediácii bol výsledkom práce skupiny ľudí, ktorí myšlienku mediácie začali na Slovensku aktívne podporovať a presadzovať v 90. rokoch.
Cieľom zavedenia mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom časovom horizonte a tým zefektívnenie riešenia konfliktov. Dôležitým aspektom sprevádzajúcim využívanie mediácie je taktiež zmena kultúry riešenia konfliktných situácii, skvalitňovanie medziľudských vzťahov a uvedomenie si, že i pri rozdielnych názoroch a postojoch je možné dosiahnuť kultúrnym spôsobom prijateľný efekt.
Výsledky mediácie v iných krajinách sú optimistické a toto je nesporne motivačným faktorom pre nás všetkých. V živote každého z nás sa z času na čas vyskytnú problémové situácie a kto by si neželal zvládnuť ich na určitej úrovni a pri maximálnom možnom znížení ich negatív. Máte problém? Skúste mediáciu! Kontakty na členov SKM nájdete na www.komoramediatorov.sk.
Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré inkorporovali mediáciu priamo do svojho právneho systému. Stalo sa tak prijatím Zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby - mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladnejší a hlavne, presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Samozrejme, istou nevýhodou je, že donútiť k mediácii sa nedá. Účastníci sporu musia byť od počiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.
Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre oboch účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, mediátor pri využití svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú vnímajú obe sporové strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru.
Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
Mediátor musí byť neutrálna osoba. Nezávislosť a nestrannosť mediátora sú nevyhnutnými atribútmi výkonu mediácie. V prípade jeho zaujatosti musí byť z výkonu danej mediácie vylúčený.
Dôležité je tiež spomenúť, že mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Pri výbere mediátora treba zvážiť, o aký druh sporu ide a osobu mediátora vyberať s ohľadom na predmet sporu tak, aby osobnostný a profesionálny profil mediátora dával maximálny predpoklad k efektívnej a úspešnej mediácii.
Keď by sme mali charakterizovať druhy sporov, pre riešenie ktorých je mediácia vhodná, treba spomenúť, že prvým predpokladom je minimálne ochota strán skúsiť proces mediácie. Tam, kde strany medzi sebou pociťujú neprekonateľné komunikačné bariéry vyplývajúce z negatívnych emócii, ťažko možno očakávať, že si spoločne sadnú k rokovaciemu stolu a teda i úspech mediácie.
Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodno-právnych (záväzkových) a pracovnoprávnych veciach (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, atď.). Naopak, existujú spory, u ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to spory, u ktorých to vylučujú vzťahy medzi sporiacimi sa stranami ale i spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom a kde je nutné, aby existenciu alebo neexistenciu daného práva alebo právneho vzťahu určil súd.
Zákon o mediácii bol výsledkom práce skupiny ľudí, ktorí myšlienku mediácie začali na Slovensku aktívne podporovať a presadzovať v 90. rokoch.
Cieľom zavedenia mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom časovom horizonte a tým zefektívnenie riešenia konfliktov. Dôležitým aspektom sprevádzajúcim využívanie mediácie je taktiež zmena kultúry riešenia konfliktných situácii, skvalitňovanie medziľudských vzťahov a uvedomenie si, že i pri rozdielnych názoroch a postojoch je možné dosiahnuť kultúrnym spôsobom prijateľný efekt.
Výsledky mediácie v iných krajinách sú optimistické a toto je nesporne motivačným faktorom pre nás všetkých. V živote každého z nás sa z času na čas vyskytnú problémové situácie a kto by si neželal zvládnuť ich na určitej úrovni a pri maximálnom možnom znížení ich negatív. Máte problém? Skúste mediáciu! Kontakty na členov SKM nájdete na www.komoramediatorov.sk.
09.04.2009