Snaha EÚ o stabilizáciu západného Balkánu potvrdená
Animozity minulosti je potrebné prekonať a venovať sa viac budúcnosti, odkázal dnes Európsky parlament krajinám západného Balkánu, keď prijal správu o upevňovaní stability a prosperity v danom regióne. Poslanci zdôraznili potrebu integrácie regiónu do Európskej únie a vyzvali na vyriešenie vzájomných sporov ešte pred začatím prístupových rokovaní. Parlament sa tiež samostatne zaoberal situáciou v Bosne a Hercegovine.
Správa, ktorú plénu predložila poslankyňa Anna IBRISAGIC (EPP-ED, SE) vyzdvihuje vplyv EÚ a poukazuje na jej schopnosť pôsobiť ako sprostredkovateľ stability a hnacia sila reforiem tak potrebných v regióne západného Balkánu.
Parlament vyzval na dialóg medzi etnikami a kultúrami s cieľom prekonať "bremeno minulosti" a to aj prostredníctvom posilňovania medziľudských kontaktov medzi obyvateľmi krajín daného regiónu, ale aj medzi týmito krajinami a EÚ. V tejto súvislosti poslanci vyzvali Komisiu na vyčlenenie príslušných finančných prostriedkov, no zároveň vyslovili kritiku ťažkopádnych postupov vydávania víz konzulátmi EÚ a zdôraznili dôležitosť uvoľnenia schengenského vízového režimu pre občanov západného Balkánu. Parlament správu schválil pomerom hlasov 305:35:8.
Záväzok rozširovania potvrdený
Poslanci sa prihlásili k záväzku prijať do radov EÚ všetky štáty regiónu, ktoré splnia kodanské kritériá, pričom zdôraznili potrebu spravodlivého uplatňovania zásady podmienenosti, a teda závislosti prijatia iba na základe splnenia kodanských kritérií. Parlament v tejto súvislosti vyzval členské štáty, aby nebrzdili vypracúvanie stanovísk Komisie týkajúcich sa kandidátskych krajín a urýchlene schválili tie dohody o stabilizácii, ktoré sa nachádzajú v ratifikačnom procese.
Parlament tiež vyzval na hľadanie riešení vzájomných sporov a ich vyriešenie ešte pred začatím prístupových rokovaní, pričom zdôraznil potrebu budovania dobrých susedských vzťahov v regióne.
Poslanci zdôraznili význam Lisabonskej zmluvy, skonštatovali však, že aj súčasné zmluvy technicky umožňujú vykonanie inštitucionálnych úprav potrebných na ďalšie rozširovanie.
Podpora medziparlamentného dialógu
Poslanci vyjadrili podporu medziparlamentnému dialógu na regionálnej úrovni a zdôraznili dôležitosť plnej účasti národných parlamentov krajín západného Balkánu na procese integrácie do EÚ. Zároveň vyzdvihli úlohu EP a parlamentov členských krajín EÚ v tomto procese a zdôraznili potrebu organizovania konkrétnejších a praktickejších diskusií s kolegami z parlamentov krajín západného Balkánu.
Boj proti organizovanému zločinu, vydávanie zločincov a ICTY
Parlament vyzval krajiny regiónu na intenzívnejší boj proti korupcii, organizovanému zločinu, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi a drogami. Poslanci vyjadrili kritiku ustanoveniam platným vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie, ktoré zakazujú vydávanie ich vlastných občanov do iných krajín regiónu. Tieto právne predpisy bránia podľa poslancov v postupe vo vážnych trestnoprávnych procesoch, ktoré sa odohrávajú mnohokrát v neprítomnosti žalovaného. Často pritom ide o vážne trestné činy, ako napríklad zločiny proti ľudskosti, závažné porušenia vojnového práva a vojnových zvyklostí, nadnárodného organizovaného zločinu, či nezákonného obchodovania a terorizmu. Parlament podporil snahu prokurátorov jednotlivých krajín o prekonanie týchto prekážok a vyzval na ich zrušenie.
Spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v súvislosti so zatýkaním a vydávaním obžalovaných, či sprístupnenia dôkazov je základnou podmienkou prístupového procesu, zdôraznili poslanci.
Občianska spoločnosť
Správa poukazuje na potrebu prevzatia zodpovednosti za proces zbližovania sa s Európskou úniou krajinami západného Balkánu. Poslanci zdôraznili, že proces integrácie musí vychádzať zvnútra a že úspešné pristúpenie závisí od existencie zdravej občianskej spoločnosti, nízkeho stupňa korupcie a celkového prechodu k znalostnej ekonomike a spoločnosti.
Parlament privítal nový nástroj pre občiansku spoločnosť a následné trojnásobné zvýšenie finančných prostriedkov v rámci predvstupovej pomoci poskytovanej organizáciám občianskej spoločnosti v regióne. Poslanci zároveň vyjadrili obavy z politických zásahov do médií vo všetkých krajinách západného Balkánu a z prepojenia obchodných, politických a mediálnych záujmov. V súvislosti s prenasledovaním investigatívnych novinárov vyzvali vlády krajiny regiónu, aby nezávislosť médií a novinárov ako legitímnu silu európskej demokracie.
V súvislosti s etnickými a národnostnými menšinami, poslanci vyzvali na rozšírenie a ochranu ich práv a znižovanie napätia medzi jednotlivými etnikami v regióne. Parlament zdôraznil význam iniciatív, ako napríklad Projekt spoločných dejín Centra pre demokraciu a zmierenie v juhovýchodnej Európe zameraný na napísania a šírenie spoločných vyučovacích materiálov na výučbu dejepisu v snahe poskytnúť mnohostranný pohľad na dejiny Balkánu, pričom vyzval Komisiu na poskytnutie finančnej a politickej podpory takýmto projektom. Poslanci tiež vyzvali príslušné ministerstvá na schválenie a zavedenie učebných osnov v takom formáte, aby zdôrazňovali občianske, ľudské a demokratické práva ako európske hodnoty
Ďalší postup
Iniciatívna správa nemá právne záväzný charakter, no je signálom pre Európsku komisiu, aby sa zaoberala vypracovaním legislatívnych návrhov v danej oblasti.
Uznesenie o situácii v Bosne a Hercegovine
Poslanci v uznesení, ktoré dnes schválili pomerom hlasov 305:23:12 zdôraznili, Bosna a Hercegovina sa o členstvo v EÚ môže uchádzať len ako jednotný celok. Podľa nich sú hrozby odštiepenia, prípadne iné snahy o podkopanie suverenity jednotného štátu neakceptovateľné. Parlament zároveň vyjadril sklamanie nad neschopnosťou politických lídrov dospieť k dohode o spoločnej politickej vízii pre ich krajinu.
Podľa spravodajkyne, ktorou bola poslankyňa Doris PACK (EPP-ED, DE), suverenita Bosny a Hercegoviny je kľúčová pre umožnenie fungovania štátu. Na to je však potrebná ústavná reforma, ktorá povedie k ustanoveniu centrálnemu štátu disponujúcemu dostatočnými legislatívnymi, rozpočtovými, výkonnými a súdnymi právomocami. Parlament v uznesení konštatoval, že počet správnych úrovní zapojených do riadenia Bosny a Hercegoviny by mal byť úmerný finančným zdrojom krajiny a založený na účelnom a účinnom rozdelení zodpovednosti. Zámerom je zníženie nákladov na štátny aparát, ktoré v súčasnosti predstavujú 70 % rozpočtu krajiny.
Poslanci zároveň vyjadrili presvedčenie, že Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu by mal existovať až do chvíle, kým nebude zrealizovaných päť cieľov a dve podmienky stanovených Radou pre nastolenie mieru. Parlament zároveň vyzval Radu na poskytnutie silného a jasne vymedzeného mandátu novému osobitnému zástupcovi EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý by mal prispieť k uľahčeniu prijímania reforiem a podpore dialógu s občianskou spoločnosťou.
Parlament vyzval na dialóg medzi etnikami a kultúrami s cieľom prekonať "bremeno minulosti" a to aj prostredníctvom posilňovania medziľudských kontaktov medzi obyvateľmi krajín daného regiónu, ale aj medzi týmito krajinami a EÚ. V tejto súvislosti poslanci vyzvali Komisiu na vyčlenenie príslušných finančných prostriedkov, no zároveň vyslovili kritiku ťažkopádnych postupov vydávania víz konzulátmi EÚ a zdôraznili dôležitosť uvoľnenia schengenského vízového režimu pre občanov západného Balkánu. Parlament správu schválil pomerom hlasov 305:35:8.
Záväzok rozširovania potvrdený
Poslanci sa prihlásili k záväzku prijať do radov EÚ všetky štáty regiónu, ktoré splnia kodanské kritériá, pričom zdôraznili potrebu spravodlivého uplatňovania zásady podmienenosti, a teda závislosti prijatia iba na základe splnenia kodanských kritérií. Parlament v tejto súvislosti vyzval členské štáty, aby nebrzdili vypracúvanie stanovísk Komisie týkajúcich sa kandidátskych krajín a urýchlene schválili tie dohody o stabilizácii, ktoré sa nachádzajú v ratifikačnom procese.
Parlament tiež vyzval na hľadanie riešení vzájomných sporov a ich vyriešenie ešte pred začatím prístupových rokovaní, pričom zdôraznil potrebu budovania dobrých susedských vzťahov v regióne.
Poslanci zdôraznili význam Lisabonskej zmluvy, skonštatovali však, že aj súčasné zmluvy technicky umožňujú vykonanie inštitucionálnych úprav potrebných na ďalšie rozširovanie.
Podpora medziparlamentného dialógu
Poslanci vyjadrili podporu medziparlamentnému dialógu na regionálnej úrovni a zdôraznili dôležitosť plnej účasti národných parlamentov krajín západného Balkánu na procese integrácie do EÚ. Zároveň vyzdvihli úlohu EP a parlamentov členských krajín EÚ v tomto procese a zdôraznili potrebu organizovania konkrétnejších a praktickejších diskusií s kolegami z parlamentov krajín západného Balkánu.
Boj proti organizovanému zločinu, vydávanie zločincov a ICTY
Parlament vyzval krajiny regiónu na intenzívnejší boj proti korupcii, organizovanému zločinu, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi a drogami. Poslanci vyjadrili kritiku ustanoveniam platným vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie, ktoré zakazujú vydávanie ich vlastných občanov do iných krajín regiónu. Tieto právne predpisy bránia podľa poslancov v postupe vo vážnych trestnoprávnych procesoch, ktoré sa odohrávajú mnohokrát v neprítomnosti žalovaného. Často pritom ide o vážne trestné činy, ako napríklad zločiny proti ľudskosti, závažné porušenia vojnového práva a vojnových zvyklostí, nadnárodného organizovaného zločinu, či nezákonného obchodovania a terorizmu. Parlament podporil snahu prokurátorov jednotlivých krajín o prekonanie týchto prekážok a vyzval na ich zrušenie.
Spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v súvislosti so zatýkaním a vydávaním obžalovaných, či sprístupnenia dôkazov je základnou podmienkou prístupového procesu, zdôraznili poslanci.
Občianska spoločnosť
Správa poukazuje na potrebu prevzatia zodpovednosti za proces zbližovania sa s Európskou úniou krajinami západného Balkánu. Poslanci zdôraznili, že proces integrácie musí vychádzať zvnútra a že úspešné pristúpenie závisí od existencie zdravej občianskej spoločnosti, nízkeho stupňa korupcie a celkového prechodu k znalostnej ekonomike a spoločnosti.
Parlament privítal nový nástroj pre občiansku spoločnosť a následné trojnásobné zvýšenie finančných prostriedkov v rámci predvstupovej pomoci poskytovanej organizáciám občianskej spoločnosti v regióne. Poslanci zároveň vyjadrili obavy z politických zásahov do médií vo všetkých krajinách západného Balkánu a z prepojenia obchodných, politických a mediálnych záujmov. V súvislosti s prenasledovaním investigatívnych novinárov vyzvali vlády krajiny regiónu, aby nezávislosť médií a novinárov ako legitímnu silu európskej demokracie.
V súvislosti s etnickými a národnostnými menšinami, poslanci vyzvali na rozšírenie a ochranu ich práv a znižovanie napätia medzi jednotlivými etnikami v regióne. Parlament zdôraznil význam iniciatív, ako napríklad Projekt spoločných dejín Centra pre demokraciu a zmierenie v juhovýchodnej Európe zameraný na napísania a šírenie spoločných vyučovacích materiálov na výučbu dejepisu v snahe poskytnúť mnohostranný pohľad na dejiny Balkánu, pričom vyzval Komisiu na poskytnutie finančnej a politickej podpory takýmto projektom. Poslanci tiež vyzvali príslušné ministerstvá na schválenie a zavedenie učebných osnov v takom formáte, aby zdôrazňovali občianske, ľudské a demokratické práva ako európske hodnoty
Ďalší postup
Iniciatívna správa nemá právne záväzný charakter, no je signálom pre Európsku komisiu, aby sa zaoberala vypracovaním legislatívnych návrhov v danej oblasti.
Uznesenie o situácii v Bosne a Hercegovine
Poslanci v uznesení, ktoré dnes schválili pomerom hlasov 305:23:12 zdôraznili, Bosna a Hercegovina sa o členstvo v EÚ môže uchádzať len ako jednotný celok. Podľa nich sú hrozby odštiepenia, prípadne iné snahy o podkopanie suverenity jednotného štátu neakceptovateľné. Parlament zároveň vyjadril sklamanie nad neschopnosťou politických lídrov dospieť k dohode o spoločnej politickej vízii pre ich krajinu.
Podľa spravodajkyne, ktorou bola poslankyňa Doris PACK (EPP-ED, DE), suverenita Bosny a Hercegoviny je kľúčová pre umožnenie fungovania štátu. Na to je však potrebná ústavná reforma, ktorá povedie k ustanoveniu centrálnemu štátu disponujúcemu dostatočnými legislatívnymi, rozpočtovými, výkonnými a súdnymi právomocami. Parlament v uznesení konštatoval, že počet správnych úrovní zapojených do riadenia Bosny a Hercegoviny by mal byť úmerný finančným zdrojom krajiny a založený na účelnom a účinnom rozdelení zodpovednosti. Zámerom je zníženie nákladov na štátny aparát, ktoré v súčasnosti predstavujú 70 % rozpočtu krajiny.
Poslanci zároveň vyjadrili presvedčenie, že Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu by mal existovať až do chvíle, kým nebude zrealizovaných päť cieľov a dve podmienky stanovených Radou pre nastolenie mieru. Parlament zároveň vyzval Radu na poskytnutie silného a jasne vymedzeného mandátu novému osobitnému zástupcovi EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý by mal prispieť k uľahčeniu prijímania reforiem a podpore dialógu s občianskou spoločnosťou.
25.04.2009