Robert "Bob" Nesta Marley
"Nemám voči sebe predsudky. Môj otec bol biely a moja matka bola čierna. To ma robí miešancom. Nestojím na nikoho strane. Nestojím na strane belochov a nestojím ani na strane černochov. Stojím na strane Boha. Toho, ktorý ma stvoril a spôsobil že pochádzam od bielych aj čiernych."
Robert "Bob" Nesta Marley (6. február 1945 – 11. máj 1981) bol jamajský spevák, skladateľ, gitarista a aktivista. Je popredný predstaviteľ reggae vo svete. Poctivý Rastafarián, Marley je mnohými považovaný za proroka tohto náboženstva. Marley sa stal známy hlavne vďaka jeho reggae piesniam, napríklad hitmi "I Shot the Sheriff", "No Woman, No Cry", "Three Little Birds", "Exodus", "Could You Be Loved", "Jamming", "Redemption Song" a "One Love". Kompilácia hitov, album Legend, ktorý bol vydaný v roku 1984, 3 roky po jeho smrti sa stal najpredávanejším reggae albumom na svete. Predalo sa ako viac 12 miliónov kopií, čím sa stal 10-násobne platinovým.
Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajke. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1895) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom.
Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajky Kingstonu, do chudobnej štvrťe Trenchtown. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave (163 cm) stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôt známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase, on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom McIntoshom (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.
„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“
V júli 1977 si však pri svojej obľúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili nádor.. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok":
„Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol človek rozobraný.“
Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu Marley odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať záveť, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.
Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, ako časti jeho 1980 Uprising Tour, zkolaboval behom joggingu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.
Bob Marley zahral svôj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. Septembera 1980. Živá verzia "Redemption Song" na albume Songs of Freedom bola nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovseho špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom stupni.
Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni,začal Marley kolabovať a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon (cédre Libanonu) v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš." Marley vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým pukom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a Bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zasluhy (Order of Merit).
Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v roku 1994. Magazín Time určil album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.
V roku 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny "The Wailers" a Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.
Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajke. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1895) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom.
Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajky Kingstonu, do chudobnej štvrťe Trenchtown. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave (163 cm) stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôt známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase, on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom McIntoshom (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.
„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“
V júli 1977 si však pri svojej obľúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili nádor.. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok":
„Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol človek rozobraný.“
Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu Marley odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať záveť, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.
Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, ako časti jeho 1980 Uprising Tour, zkolaboval behom joggingu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.
Bob Marley zahral svôj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. Septembera 1980. Živá verzia "Redemption Song" na albume Songs of Freedom bola nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovseho špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom stupni.
Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni,začal Marley kolabovať a pristál v Miami pre okamžité lekárske ošetrenie. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon (cédre Libanonu) v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš." Marley vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi a rastafariánskych tradícií. Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým pukom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a Bibliou. Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zasluhy (Order of Merit).
Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v roku 1994. Magazín Time určil album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.
V roku 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny "The Wailers" a Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.
11.05.2009