Fauna a flóra v našej obci
Po dlhých zimných mesiacoch konečne pociťujeme príjemné účinky jari. Keď sa v slnečných jarných teplých dňoch vydáme do prírody našej obce, všímajme si, čo hodnotné, vzácne a pekné ponúka svet prírody okolo nás. Obec Modrová ležiaca v Považskom Inovci, v doline tiahnúcej sa juhozápadne od Modrovky láka návštevníka nielen zaujímavými turistickými aktivitami, ale i peknou krajinou a prírodou.
Obec leží pri potoku v údolí a po oboch stranách sa rozprestierajúci najmä bývalé pasienky a borovicové monokultúry na dolomitoch. Celá oblasť Modrovej patrí do dubovo-bukového lesného vegetačného stupňa, kde záver doliny vytvára na rozdiel od okolitých, prevažne ihličnatých lesov, hospodársky hrabovo-bukový les na hrubšej vrstve pôdy.
Brehové porasty po oboch stranách doliny sú na plytkej pôde s prevládajúcou dolomitickou materskou horninou. Pôvodne na týchto plochách boli pasienky s porastami teplomilných kríkov: lieska obyčajná, ruža šípová, hloh jednosemenný, hloh mnohosemenný, kalina siripútka, trnka, borievka obyčajná. Malá vrstva pôdy neodolávala vplyvu pasúcich sa hospodárskych zvierať a preto vznikli odkryté fragmenty dolomitu, kde miestni obyvatelia ťažili dolomitický štrk.
Niektoré lokality po pravej strane Modrovej sú zalesnené zmiešaným borovico-smrekovým porastom. Väčšiu časť zalesnených plôch tvoria však mladé, miestami strednoveké a dospelé monokultúry z borovice čiernej. Táto tu má funkciu pre prípravu pôdy hlbšej vrstvy a následne nástup náročnejších hospodárskych lesných drevín. Záver doliny na západných expozíciách tvoria zmiešané listnaté, prevažne hrabo-bukové porasty s cieľovou drevinou bukom lesným.
Ak sa pozeráme na lesy Modrovej z produkčného hľadiska, tak rýchlo zbadáme markantný rozdiel medzi lesnými porastami v závere doliny a lesnými porastami po oboch stranách doliny. Porasty v závere doliny mali produkčný charakter i napriek tomu, že v súčasnosti ich tvoria prevažne strednoveké stromy s dominantou buka. Úplne iný význam majú borovicové, ale i zmiešané porasty po oboch stranách doliny.
Tieto porasty majú ochranný charakter a boli založené umelou obnovou – vysadením. Na výhrevných stanovištiach brehových porastov má veľký vedecký význam výskyt chráneného druhu ponikleca veľkokvetého, ktorý tu pomiestne osídľuje stanovištia s borovicou čiernou. Poniklec veľkokvetý osídlil na vyrubovaných miestach pasienkov, kde vznikla sekundárna skalnatá step s malou vrstvou pôdy na dolomitickom substráte. Pôvodné pasienky nevytvárali tak priaznivú mikroklímu pre výskyt tohto vzácneho druhu. Až po zalesnení borovicou čiernou vznikli lokality s bohatým výskytom poniklecov. Avšak zalesnenie má priaznivý účinok pre výskyt poniklecov len po štádium vývoja borovicových porastov, pokiaľ borovice nedorastú do stredného veku a nezapoja sa. Po zapojení borovicových korún sa plne zmenia podmienky pre výskyt ponikleca. Stanovište bude zatienené a vzácnej rastline poniklecu veľkokvetému hrozí na týchto lokalitách zánik, pretože je svetlomilný. Pre záchranu takéhoto významného druhu v oblasti Modrovej, zdá sa byť z hľadiska ochrany prírody účinné také opatrenie, že jednoducho niektoré výhrevné stanovištiach s výskytom poniklecov nebudú sa ďalej zalesňovať a ponechajú sa prirodzenému vývoju. Ak však už prevažná väčšina takýchto plôch bola už zalesnená, stoja za úvahu presvetliť niektoré plochy ťažbou borovíc na vianočné stromčeky a zaistiť tak podmienky, aby ponikec z doliny nevymizol. Zatiaľ je pomerne bohatá populácia ponikleca veľkokvetého na lokalite s chotárnym názvom Slaninov jarok. Možno ho však nájsť i na lokalitách Za Kamienkou, Doliny ,Hlávky, Bočinky, Čučkovica a Pačkovica. Záchrana ponikleca sa však nesmie uskutočniť živelným a náhodným výrubom borovice čiernej, ale len na návrh orgánov štátnej ochrany prírody, keď vybrané lokality po vyhlásení chránených nálezísk budú zakomponované do lesných hospodárskych plánov s nevyhnutným návrhom lesohospodárskych zásahov, s cieľom vyťaženia borovice čiernej na vianočné stromčeky.
Dávnejšie zalesnené dolomitové plochy borovicou čiernou s nádejnou produkciou drevnej hmoty, v ktorých sa už poniklec nevyskytuje, treba chápať ako hospodársky tvar lesa pre produkciu drevnej hmoty. Takýmto markantným príkladom sú dospelé porasty borovice čiernej na lokalite Kamienka. Hospodárske lesy sú i na lokalitách Hlboký dol,
Vypálenica, Pod Gonovými lazmi, Kalištia a Hradište. Ďalšie lokality, ktoré hostia osobitné a bohaté populácie kvetov a stromov, sú okrajové partie lesných porastov – háje a remízky prevažne na poľnohospodársky využívanom pôdnom fonde. Tieto osídlilo pestré zastúpenie hájnych a hájových druhov bohato kvitnúce hlavne začiatkom leta – v máji. V hájoch, remízkach a na okrajoch lesa možno v tomto období pozorovať bohaté populácie jahody obyčajnej, zbehovca ženevského, púpavy lekárskej, lipkavca, hluchavky, prvosienky jarnej, brečtanu popínavého. V bylinnom poschodí teplomilných spoločenstiev rastú stanovištné druhy, ktorých výskyt podmienilo stanovište prevažne výhrevných južných a západných expozícií: fialka lesná (Viola silvatica), fialka voňavá (Viola odorata), fialka trojfarebná, prvosienka jarná, mliečnik chvojkový, skalnica horská, pľúcnik lekársky, hluchavka obyčajná, hluchavka žltá a gulička Wilcomova. Bohaté populácie kvetov a zaujímavé lesné porasty lákajú i nemálo turistov a chatárov do vkusne upravených chát a rekreačných zariadení v závere Modrovskej doliny. Stručne opísané bohaté populácie rôznorodých a rôznovekých lesných porastov hostia nemenej bohaté populácie lesného, poľného hmyzu, spevavcov, dravcov a lovnej zveri. Z fauny v kategórii lovnej zveri tu žijú: sviňa divá, jeleň európsky, srnec hôrny, muflón európsky. Drobná zver je zastúpená zajacom poľným, bažantom, jarabicou poľnou. V porastoch obilia a poľnohospodárskych plodín možno v lete počuť tokať prepelicu poľnú.
Z hmyzožravcov sa tu vyskytuje jež západný, piskor malý, piskor obyčajný, dulovnica väčšia, krt obyčajný a niektoré druhy netopierov. Z dvojzubcov sa tu vyskytuje králik divý a zajac poľný. Z hlodavcov tu žije veverica stromová, plch sivý, pľšik lieskový, hrdziak lesný, potkan hnedý a myš domová.Zo šeliem sa vyskytuje líška hrdzavá, jazvec lesný, hranostaj čiernochvostý, lasica myšožravá, tchor tmavý, kuna lesná, kuna skalná, mačka divá. Prechodne sa tu môže vyskytnúť i rys ostrovid. Rad párnokopytníkov zastupujú diviak lesný, jeleň lesný a srnec lesný. Z vtákov tu žijú vtáky lesov, lúk i polí. Sokolotvaré zastupujú jastrab krahulec, jastrab lesný, myšiak lesný, myšiak severský, orol kráľovský, sokol lastovičiar, sokol myšiar. Rad kurotvaré tvoria cíbik chocholatý, sluka lesná, hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub plúžik, holub hrivnák a kukučka jarabá. Zo sovotvarých sa tu vyskytuje plamienka driemavá, výr skalný, myšiarky ušatá, kuvik plačivý, sova lesná a lelek lesný. Ďatlovité zastupujú žlna zelená, ďateľ čierny, ďateľ veľký, ďateľ trojprstý, ďateľ malý a krutihlav hnedý. Rad vrabcotvaré tvorí škovránok poľný, pipíška chocholatá, lastovička domová, labťuška lesná, labťuška lúčna, trasochvost biely, strakoš sivý, strakoš
červenochrbtý, sedmohlások hájový, penica čiernohlavá, kolibkárik čičpavý, slávik červienka, žltochvost domový, slávik krovinový, drozd čierny, drozd vikotavý, mlynárka dlhochvostá, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, sýkorka uhliarka, brhlík lesný, kôrovník krátkoprstý, oriešok hnedý, stehlík pestrý, srnádka lúčna, pinka lesná, hýľ lesný, vrabec domový, vrabecpoľný, vlha hájová, škorec lesklý, sojka škriekavá, vrana túlavá, havran poľný a straka čiernozobá.
Brehové porasty po oboch stranách doliny sú na plytkej pôde s prevládajúcou dolomitickou materskou horninou. Pôvodne na týchto plochách boli pasienky s porastami teplomilných kríkov: lieska obyčajná, ruža šípová, hloh jednosemenný, hloh mnohosemenný, kalina siripútka, trnka, borievka obyčajná. Malá vrstva pôdy neodolávala vplyvu pasúcich sa hospodárskych zvierať a preto vznikli odkryté fragmenty dolomitu, kde miestni obyvatelia ťažili dolomitický štrk.
Niektoré lokality po pravej strane Modrovej sú zalesnené zmiešaným borovico-smrekovým porastom. Väčšiu časť zalesnených plôch tvoria však mladé, miestami strednoveké a dospelé monokultúry z borovice čiernej. Táto tu má funkciu pre prípravu pôdy hlbšej vrstvy a následne nástup náročnejších hospodárskych lesných drevín. Záver doliny na západných expozíciách tvoria zmiešané listnaté, prevažne hrabo-bukové porasty s cieľovou drevinou bukom lesným.
Ak sa pozeráme na lesy Modrovej z produkčného hľadiska, tak rýchlo zbadáme markantný rozdiel medzi lesnými porastami v závere doliny a lesnými porastami po oboch stranách doliny. Porasty v závere doliny mali produkčný charakter i napriek tomu, že v súčasnosti ich tvoria prevažne strednoveké stromy s dominantou buka. Úplne iný význam majú borovicové, ale i zmiešané porasty po oboch stranách doliny.
Tieto porasty majú ochranný charakter a boli založené umelou obnovou – vysadením. Na výhrevných stanovištiach brehových porastov má veľký vedecký význam výskyt chráneného druhu ponikleca veľkokvetého, ktorý tu pomiestne osídľuje stanovištia s borovicou čiernou. Poniklec veľkokvetý osídlil na vyrubovaných miestach pasienkov, kde vznikla sekundárna skalnatá step s malou vrstvou pôdy na dolomitickom substráte. Pôvodné pasienky nevytvárali tak priaznivú mikroklímu pre výskyt tohto vzácneho druhu. Až po zalesnení borovicou čiernou vznikli lokality s bohatým výskytom poniklecov. Avšak zalesnenie má priaznivý účinok pre výskyt poniklecov len po štádium vývoja borovicových porastov, pokiaľ borovice nedorastú do stredného veku a nezapoja sa. Po zapojení borovicových korún sa plne zmenia podmienky pre výskyt ponikleca. Stanovište bude zatienené a vzácnej rastline poniklecu veľkokvetému hrozí na týchto lokalitách zánik, pretože je svetlomilný. Pre záchranu takéhoto významného druhu v oblasti Modrovej, zdá sa byť z hľadiska ochrany prírody účinné také opatrenie, že jednoducho niektoré výhrevné stanovištiach s výskytom poniklecov nebudú sa ďalej zalesňovať a ponechajú sa prirodzenému vývoju. Ak však už prevažná väčšina takýchto plôch bola už zalesnená, stoja za úvahu presvetliť niektoré plochy ťažbou borovíc na vianočné stromčeky a zaistiť tak podmienky, aby ponikec z doliny nevymizol. Zatiaľ je pomerne bohatá populácia ponikleca veľkokvetého na lokalite s chotárnym názvom Slaninov jarok. Možno ho však nájsť i na lokalitách Za Kamienkou, Doliny ,Hlávky, Bočinky, Čučkovica a Pačkovica. Záchrana ponikleca sa však nesmie uskutočniť živelným a náhodným výrubom borovice čiernej, ale len na návrh orgánov štátnej ochrany prírody, keď vybrané lokality po vyhlásení chránených nálezísk budú zakomponované do lesných hospodárskych plánov s nevyhnutným návrhom lesohospodárskych zásahov, s cieľom vyťaženia borovice čiernej na vianočné stromčeky.
Dávnejšie zalesnené dolomitové plochy borovicou čiernou s nádejnou produkciou drevnej hmoty, v ktorých sa už poniklec nevyskytuje, treba chápať ako hospodársky tvar lesa pre produkciu drevnej hmoty. Takýmto markantným príkladom sú dospelé porasty borovice čiernej na lokalite Kamienka. Hospodárske lesy sú i na lokalitách Hlboký dol,
Vypálenica, Pod Gonovými lazmi, Kalištia a Hradište. Ďalšie lokality, ktoré hostia osobitné a bohaté populácie kvetov a stromov, sú okrajové partie lesných porastov – háje a remízky prevažne na poľnohospodársky využívanom pôdnom fonde. Tieto osídlilo pestré zastúpenie hájnych a hájových druhov bohato kvitnúce hlavne začiatkom leta – v máji. V hájoch, remízkach a na okrajoch lesa možno v tomto období pozorovať bohaté populácie jahody obyčajnej, zbehovca ženevského, púpavy lekárskej, lipkavca, hluchavky, prvosienky jarnej, brečtanu popínavého. V bylinnom poschodí teplomilných spoločenstiev rastú stanovištné druhy, ktorých výskyt podmienilo stanovište prevažne výhrevných južných a západných expozícií: fialka lesná (Viola silvatica), fialka voňavá (Viola odorata), fialka trojfarebná, prvosienka jarná, mliečnik chvojkový, skalnica horská, pľúcnik lekársky, hluchavka obyčajná, hluchavka žltá a gulička Wilcomova. Bohaté populácie kvetov a zaujímavé lesné porasty lákajú i nemálo turistov a chatárov do vkusne upravených chát a rekreačných zariadení v závere Modrovskej doliny. Stručne opísané bohaté populácie rôznorodých a rôznovekých lesných porastov hostia nemenej bohaté populácie lesného, poľného hmyzu, spevavcov, dravcov a lovnej zveri. Z fauny v kategórii lovnej zveri tu žijú: sviňa divá, jeleň európsky, srnec hôrny, muflón európsky. Drobná zver je zastúpená zajacom poľným, bažantom, jarabicou poľnou. V porastoch obilia a poľnohospodárskych plodín možno v lete počuť tokať prepelicu poľnú.
Z hmyzožravcov sa tu vyskytuje jež západný, piskor malý, piskor obyčajný, dulovnica väčšia, krt obyčajný a niektoré druhy netopierov. Z dvojzubcov sa tu vyskytuje králik divý a zajac poľný. Z hlodavcov tu žije veverica stromová, plch sivý, pľšik lieskový, hrdziak lesný, potkan hnedý a myš domová.Zo šeliem sa vyskytuje líška hrdzavá, jazvec lesný, hranostaj čiernochvostý, lasica myšožravá, tchor tmavý, kuna lesná, kuna skalná, mačka divá. Prechodne sa tu môže vyskytnúť i rys ostrovid. Rad párnokopytníkov zastupujú diviak lesný, jeleň lesný a srnec lesný. Z vtákov tu žijú vtáky lesov, lúk i polí. Sokolotvaré zastupujú jastrab krahulec, jastrab lesný, myšiak lesný, myšiak severský, orol kráľovský, sokol lastovičiar, sokol myšiar. Rad kurotvaré tvoria cíbik chocholatý, sluka lesná, hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub plúžik, holub hrivnák a kukučka jarabá. Zo sovotvarých sa tu vyskytuje plamienka driemavá, výr skalný, myšiarky ušatá, kuvik plačivý, sova lesná a lelek lesný. Ďatlovité zastupujú žlna zelená, ďateľ čierny, ďateľ veľký, ďateľ trojprstý, ďateľ malý a krutihlav hnedý. Rad vrabcotvaré tvorí škovránok poľný, pipíška chocholatá, lastovička domová, labťuška lesná, labťuška lúčna, trasochvost biely, strakoš sivý, strakoš
červenochrbtý, sedmohlások hájový, penica čiernohlavá, kolibkárik čičpavý, slávik červienka, žltochvost domový, slávik krovinový, drozd čierny, drozd vikotavý, mlynárka dlhochvostá, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, sýkorka uhliarka, brhlík lesný, kôrovník krátkoprstý, oriešok hnedý, stehlík pestrý, srnádka lúčna, pinka lesná, hýľ lesný, vrabec domový, vrabecpoľný, vlha hájová, škorec lesklý, sojka škriekavá, vrana túlavá, havran poľný a straka čiernozobá.
02.03.2009