Rusalské sviatky
Slovania v tomto období oslavovali prechod jarného obdobia do letného. Blížil sa najväčší sviatok roka - Vajano a naši predkovia boli nabití energiou Kveteňa (staroslovansky mesiac Máj). Je to neprehliadnuteľný dôvod na oslavu.
Prinášali sa obete k brehom vôd (chlieb, maslo, syr). Na stromy sa vešali vence a kúsky látok, poprípade sa hádzali do vody. Rusalky vtedy dávali ľuďom hádanky a ten kto ich neuhádol bol utopený alebo ušteklený k smrti. Preto sa nosili byliny, ktoré chránili pred ich mocou. Bola to máta, palina a ligurček.
Spomínalo sa vtedy na mŕtvych, čo pramenilo z povodu duší rusaliek. Išlo o duše nešťastných ľudí, na ktoré bolo treba pamätať, aby sa nepomstievali. Zároveň to však bolo akési vtiahnutie mŕtvych predkov do osláv tohto plne vegetačného obdobia. V podstate mali tieto oslavy rovnaký priebeh ako tryzna (obete, pitky a hostiny).
U východných Slovanov si ako rusalku ozdobili slamenú figúru. Obliekli jej ženské šaty a za spevu a tanca ju vynášali na pole, kde o ňu zvádzali boje. Nakoniec ju roztrhali a slamu pohadzovali po poli. V iných krajoch predstavovala rusalku mladá briezka, ktorú zdobili stužkami.
Spomínalo sa vtedy na mŕtvych, čo pramenilo z povodu duší rusaliek. Išlo o duše nešťastných ľudí, na ktoré bolo treba pamätať, aby sa nepomstievali. Zároveň to však bolo akési vtiahnutie mŕtvych predkov do osláv tohto plne vegetačného obdobia. V podstate mali tieto oslavy rovnaký priebeh ako tryzna (obete, pitky a hostiny).
U východných Slovanov si ako rusalku ozdobili slamenú figúru. Obliekli jej ženské šaty a za spevu a tanca ju vynášali na pole, kde o ňu zvádzali boje. Nakoniec ju roztrhali a slamu pohadzovali po poli. V iných krajoch predstavovala rusalku mladá briezka, ktorú zdobili stužkami.
09.06.2007