Diaľnica bez tunelov?
Najprv premiér Fico vyhlásil, že dá postaviť diaĺnicu medzi Žilinou a Košicami do roku 2010. Viacero ľudí znalých problematiky hneď verejne, aj keď kulantne, povedali, že tára. Podobné sĺuby produkovala každá doterajšia vláda a vždy sa ukázali jalové.
Aj keby na stavbu diaĺníc bolo dosť peňazí – a ani zďaleka ich dosť nie je – a aj keby boli všetky úseky projekčne a stavebne pripravené – a ani zďaleka nie sú- postaviť potrebné desiatky kilometrov tunelových rúr jednoducho nie je technologicky možné. Takže len ďalšie prázdne reči ako tie o finančne aj technicky omnoho reálnejšom dostavaní autostrády po Banskú Bystricu do roku 2010, spochybnené hneď potom, ako sa stali súčasťou programového vyhlásenia vlády?
Dosť pravdepodobné. Ale Fico pred pár dňami prišiel s inováciou ktorou sa predsa len od svojich neúspešných predchodcov líši: navrhol stavať severnú diaĺnicu bez tunelov. Prinajmenšom bez najdlhšieho z nich, sedem a pol kilometrového tunela medzi Žilinou a Martinom. Pri priemerných nákladoch 1,5 miliardy na kilometer by len náklady na týchto 15 kilometrov asfaltky v podzemí predstavovali dobre cez 20 miliárd korún. To je zhruba dvojnásobok investičných nákladov ako na celú trasu medzi Nitrou a Hronským Beňadikom na trase z Bratislavy do Košíc.
Je severná trasa bez dlhých tunelov a teda o desiatky miliárd lacnejšia reálnou možnosťou, alebo len Ficovou fantazmagóriou? Odpoveď je kupodivu kladná. Veľmi jednoduché technické riešenie je prekonanie úzkych úsekov akými je úžina Váhu pri Strečne poschodovou diaľnicou s možnosťou niekoľko sto metrov dlhého tunela súbežného so železničným tunelom pri Domašínskom meandri. Každý, kto len trochu cestoval po svete vie, že napríklad v Bangkoku sú poschodových diaľníc desiatky kilometrov, takže rozhodne nejde o žiadny experiment. Poschodová cesta má oproti tunelu výhodu podstatne nižších investičných aj prevádzkových nákladov. Je síce drahšia ako bežná cesta, ale je podstatne lacnejšia ako tunel alebo dlhé mostové konštrukcie. Keďže šírka cesty aj rozpätie medzi jednotlivými piliermi sú rovnaké, dá sa stavať s použitím sériovo vyrábaných optimalizovaných konštrukčných prvkov. Ich sériová výroba nielen znižuje jednotkové náklady na každý stĺp a nosník, ale umožňuje aj priemyselnú veľkovýrobu a rýchlu montáž na stavenisku. Prevádzkové náklady tunela Višňové by sa hravo pohybovali v stovkách miliónov ročne – prevádzkové náklady poschodovej štvorprúdovky sú oproti nim nepatrné. Veľká výhoda je možnosť stavať bez potreby vyvlastňovania pôdy a bez dodatočných výrazných zásahov do životného prostredia Váhu. Úplne bez nich žiaĺ nie je žiadna cesta.
Fico trafil návrhom stavať severnú trasu bez dlhých tunelov klinec po hlavičke. Ešte presnejší by bol jeho zásah, keby povedal to, čo je každému v oblasti dopravy dávno známe: severná trasa vôbec nepotrebuje diaľnicu, bohato by na nej stačila o mnoho miliárd lacnejšia a ohybnejšia štvorprúdová rýchlostná cesta - taká, aká sa stavia aj na skutočnej trase z Bratislavy do Košíc. Lenže vplyvní slovenskí tunelári nemusia Ficovi odpustiť už ani prvý návrh, ktorý – ak sa uskutoční skôr ako Fico padne - ich pripraví o kšefty za desiatky miliárd.
(Diskusia k téme tu:http://www.changenet.sk/?section=forum&x=282470
(Diskusia k téme tu:http://www.changenet.sk/?section=forum&x=282470
26.07.2007