Morálka žije alebo umiera

Jednou z primárnych osobitosti etiky je, že v rámci ideálov a noriem má výraznú mravnú hodnotu a s ňou zmysel pre pravdu. Pravdivosť a verifikácia informácií, faktov a postojov k ním, k ich hodnoteniu pozitívneho alebo negatívneho charakteru, je neodmysliteľnou súčasťou mravného profilu novinára. Je žalostné, že v ostatých rokoch otázky etiky a s ňou aj čistota jazyka a jazyková kultúra sa vo väčšine médií dostali na vedľajšiu koľaj. Svetlejšou výnimkou bol ešte nedávno denník PRAVDA a čiastočne aj Hospodárske noviny. Dnes je už všetko ináč.

V minulosti bol dobrým príkladom dodržania etických noriem a pravidiel slovenčiny predovšetkým Slovenský rozhlas. Žiaľ aj v tejto inštitúcii sa náročnosť na hovorené slovo znížila. Napriek tomu je chvályhodné, že Slovenský rozhlas ešte stále, i keď v menšom rozsahu pravidelne upozorňuje na mnohé chyby, ktorých sa až príliš často dopúšťajú nielen politici, ale aj v širokej verejnosti známi ľudia. Je udivujúce, že v rozpore s pravidlami slovenského jazyka hovoria aj redaktorky a redaktori, pre ktorých sa slovo pomerne rýchlo stalo hlavným nástrojom v pracovnom zaradení. Vážne nedostatky v narábaní so slovom sa neustále prejavujú aj v ostatných elektronických médiách.

Bolo zábavné a kruté zároveň počúvať moderátora v televíznej relácii, ktorý s patričnou dávkou sebavedomia povedal: „Teraz prosím pána riaditeľa, aby predal (odovzdal) cenu víťazovi.“ V súkromných rádiách často počúvame: vedenie prejednalo (prerokovalo), alebo za chvíľu príde náš hosť (o chvíľu príde), seminár zahájil (otvoril), to nevadí (to neprekáža), snáď bude lepšie (azda), za prvé (po prvé), nedosažiteľný nedosiahnuteľný), nezbytný (nevyhnutý). V novinách sa pozorný čitateľ určite nepotešil, keď v titulku čítal opozdené otváranie očí (oneskorené), alebo vetu: „Darmo bola všetka námaha“ (daromná bola), dalšie výsledky (čiastkové). Z rozhlasových prijímačov často v rôznych vetách zaznievajú slová niečo pre niečo (niečo na niečo), alebo nezávislé od úradných orgánov (nezávislé na). Je trestuhodné, keď mladá redaktorka použije vo vete slovo netečný namiesto (nevšímavý, ľahostajný).

Za ignoráciu pravidiel slovenského jazyka a novinárskej etiky treba považovať, keď
moderátorka počas módnej prehliadky povie: „Šaty sú z nemačkavej látky“ (nekrčivej).
Športoví redaktori hovoria o jednotlivých výkonoch, že mužstvo svojho súpera predčilo
(prevýšilo), žiaci prevzali medaile (medaily), je to háklivý problém (chúlostivý), dopluli do prístavu (doplávali), černovlasý chlapec vyhral (čiernovlasý), bezosporu bol na ihrisku najlepší (bezpochyby).

Takýchto a podobných negatívnych príkladov by sa dalo uviesť veľmi mnoho. Do popredia sa dostáva aj vážny problém štylizácie, prízvuku a spodobovania, o ktorý sa takmer nikto nestará. Kompetentní by si mali konečne uvedomiť, že správne slovo v súlade s jazykovou kultúrou zvyšuje nielen hodnotu správ, informácií, článkov, ale predovšetkým autoritu redaktorov. Je pozoruhodné, že v médiách sa naďalej prehlbuje neobjektívnosť, závislosť a šírenie falošných informácií. Mýliť sa je ľudské. Aj novinár má právo na omyl, no je rozdiel medzi omylom včasne opraveným a omylom úmyselným, či vedomou lžou a tendenčnosťou. V novinárskej obci je ešte stále dosť osobnosti, ktorých spravodajstvo, komentáre, stanoviská, besednice i satira majú vysokú mravnú hodnotu. Dominuje v nich zmysel pre pravdu, ktorý je evidentný. Čitatelia takýchto autorov vnímajú ako profesionálov a doslova čakajú na ich názory a stanoviská k zložitým problémom, ktoré pretrvávajú v naše spoločnosti.

Na druhej strane sa zvyšuje počet tých, čo spomínané hodnoty nepovažujú za vážnu ani dôležitú súčasť ich profesionálnej a ľudskej orientácie. Najčastejšie sa neetický postoj premieta v činnosti novinárov pôsobiacich pod straníckym vplyvom SDKÚ, KDH a SMK.
Presadzujú záujmy svojich chlebodarcov v zápase o moc a výhodné pozície v štáte. Pravda a skutočné celospoločenské hodnoty sú pre nich cudzím slovom. Nechcú si uvedomiť, že každý redaktor by sa aj v zložitých, politických, ekonomických a spoločensko-kultúrnych podmienkach mal jednoznačne rozhodnúť, či bude slúžiť pravde, alebo za každú cenu subjektivistickej straníckosti. Jednostranné a neobjektívne pôsobenie médií znásobuje počet ľudí, ktorí im prestavajú veriť.

Preto aj oprávnená kritika problémov a jednotlivcov už nemá potrebnú odozvu a kritizovaní si z nej nič nerobia, lebo môžu tvrdiť, že médiám sa nedá veriť. Pravdu má aj predseda vlády SR Robert Fico, ktorý na jednom stretnutí s občanmi povedal: „Prosím vás, zachovajte zdravý rozum, pretože, keby ste uverili tým hlúpostiam čo média od rána do večera o tejto vláde píšu, tak by tu nikto z vás nebol.“

Niet sa čo čudovať že narastá počet občanov, ktorí noviny nečítajú. Potvrdzuje to vysoké percento nepredaných denníkov, ktoré kamióny pravidelne vyvážajú z distribučných firiem. Takáto situácia neprospieva občanom, ale ani tvorcom novín, rozhlasových a televíznych relácií. Ukazuje sa, že účelom žurnalistiky na Slovensku je vo väčšine prípadov ekonomický úspech a nie široký, objektívny pohľad na dianie v krajine, na jej históriu i na nedávnu minulosť.

Je na zaplakanie, že aj významné udalosti z rokov predchádzajúcich sú pre väčšinu médií na vedľajšej koľaji. Dôkazom neuveriteľnej ignorácie boli aj oslavy 62. výročia víťazstva nad fašizmom. Pri spomienkach na tisíce padlých v druhej svetovej vojne tzv. nezávislé médiá nešetrili ignoráciou a neprejavili patričnú úctu tým, ktorí položili svoje životy ani tým, ktorí prežili – našim odbojárom...

Skutočné novinárske osobnosti veľmi dobre vedia, že seriózna, profesionálna, etická
a nezávislá tvorba jej autorom neprináša v dnešných pomeroch ani slávnu, ani popularitu, ani veľké peniaze a nikoho z nich nepasujú za celebritu. V centre pozornosti sú rýchlokvasené novinárske svorky, vyliahnuté v hniezdach bývalej vládnej moci. Raz darmo. Novinárske pomery žičia tým agresívnym, bez talentu a potrebného vzdelania, pre ktorých objektívnosť, dôslednosť a etický prístup nič neznamenajú. Práve etika nemá miesto vo výsledkoch ich novinárskej práce.

Pravdepodobne nevedia, že s etickým rozmerom tvorby v novinách, rozhlase i v televízii súvisí aj mravná spoluzodpovednosť skutočných novinárov za stav mravnej obrody našej spoločnosti. Je všeobecne známe, že etika má veľký dosah na utváranie spoločenských vzťahov a praktických postojov. Pri jej dôslednom uplatňovaní morálka žije alebo umiera. Spomínané skutočnosti sú v centre pozornosti aj Únie slovenských novinárov, ktorá združuje popredných publicistov, spisovateľov a skúsených redaktorov.

S veľkou nevôľou sledujú dianie v mediálnej oblasti. Na rôznych stretnutiach a besedách s osobnosťami pôsobiacimi na slovenskej politickej, ekonomickej aj spoločenskej scéne otvárajú aktuálne témy pôsobenia médií a ich prínosu k zvyšovaniu mravnej obrody všetkých občanov. Zdôrazňujú, že okrem kritiky má veľký význam aj slušné správanie sa novinára v prístupe k ľuďom a komunikácií s nimi a má byť vždy na potrebnej profesionálnej úrovni. Škoda, že mnohí mladí redaktori a najmä redaktorky s vypočítavým úsmevom a peknými slovami presadzujú aj veľmi zlé veci.

Navyše terajšia žurnalistika je poplatná. Osou jej záujmu a pozornosti je skupina zbohatlíkov, privatizérov a tých politikov, ktorí rozkrádanie národného bohatstva schvaľovali a žijú na výslní. Obyčajný pracovitý a múdry človek jeho starostí, ťažkostí a problémy, ktoré si sám nespôsobil časť terajšej generácie novinárov nezaujímajú. Obchádzajú pravdu a lož je ich živobytím vtedy keď praskajú bičom nad terajšou vládnou mocou a starajú sa iba o jedno jediné: kto sa v pretekoch proti vláda prejaví
ostrejšie a tučný literami. Pre vlastné záujmy, vlastné ciele majiteľov médií rozbíjajú všetko užitočné čo spoločnosť potrebuje.