Promócie školy života alebo Aké sú tituly študentov Života?
Chodili ste radi do školy? Ja veľmi. Kvôli predmetom, ktoré ma bavili, som dokázal pretrpieť predmety, ktoré ma nebavili. Čo vás bavilo na škole? Proces učenia, poznávanie, radosť z objavovania nových vecí? Stretnutia s kamarátmi a kolektív spolužiakov? Prežívate tie isté veci aj teraz, v zamestnaní?
Pravdaže nie každému sa chcelo skutočne učiť. Boli aj ľudia, ktorí šli na školu hlavne preto, aby získali titul, postavenie, uznanie a vyhli sa ťažkej práci nevzdelaných. Tí študenti neboli úprimnými študentmi, ich motivácia bola mierne zakalená. Robili veci pre to, aby niečo získali a nie pre radosť z učenia. Ale radosťou, v slobode hravosti učenia, sa dá získať veru najviac. Vtedy, keď je to prirodzené, akosi samo-činné.
Po absolvovaní školy by sme mali už VEDIEŤ (česky umět) a TVORIŤ. Tvoriť dobré veci pre spoločnosť a tým aj pre seba. Tvorivosť a užitočnosť sú známkami, že školu sme absolvovali a že sme dospelí. Ale sme naozaj dospelí? Koľkí spolutvoria spoločenské blaho a koľkí spoločnosť s prírodou drancujú? Myslím, že súčasnosť je jasným zrkadlom toho, že mnohí nie sú tu dospelí ľudia, ale deti, ktoré sa ešte nenaučili žiť a tvoriť krásu a dobro.
Ani ja som nemal ten pocit, žeby som už rozumel životu a mohol byť skutočne ľuďom užitočný a mať z toho všetkého radosť. A tak som nastúpil Školu života. Chcel som objavovať, poznávať zákutia života, poznávať krásu a zmysel vecí a tiež porozumieť tým, ktorí život a krásu ničia.
Čo je Škola života? Učiť sa umeniu byť šťastným, umeniu chápať veci, umeniu objavovať súlad života. Túžil som po spolužiakoch, no neboli. Túžil som po učiteľoch, no boli len knižky. Aj to mnohé pomýlené a zavádzajúce. Boril som sa teda s pravdou sám. A oplatilo sa veru. Niť života som objavil, ktorá ma vedie ďalej z labyrintu života, ako Ariadnina niť viedla Thésea od Minotaura. Čo je tou niťou? Nazval som to Duchovnou cestou. Je to to, čo učil onen potulný učiteľ a liečiteľ z Nazaretu, ale nielen on. Ostatné náboženstvá rovnako prišli k rovnocennému plnému poznaniu podstaty Života. No len polovica učenia je zvonku, druhá polovica učenia je zvnútra, teda my sami chceme, my sami túžime, dokonca my sami aj vieme, čo a ako, len sa nechávame oklamať falošným zdaním vecí a spoločenskou atmosférou. Duchovná cesta je najvnútornejšie naše chcenie, najtúžobnejšia naša túžba, najbytostnejšie naše bytie, avšak zahalené oblakom neznalosti, omylu a poblúdenia. Veď kto z ľudí by nechcel byť šťastný a vedomý? Nepoznám takého človeka.
Ale tí, ktorí zachovávajú len učenie vonkajšie a nepoznajú učenie vnútorné, sú podobní žiakom, ktorí chodili do školy preto, že museli, nie preto, žeby ich učenie bavilo. To sú oní pokrytci, na ktorých si brúsil jazyk aj učiteľ z Nazaretu. Pokiaľ nehľadáme to VLASTNÉ a to NAŠE, zle hľadáme. Koho hýbu len vonkajšie veci, je mŕtvy. Živý je len ten, koho pohyb pochádza z jeho vnútra, z jeho vlastnej túžby.
No aj naopak, tí, ktorí sa riadia len vlastným vnútrom a nič objektívneho nad sebou neuznávajú, tí sa ľahko zamotajú do vlastných falošných stavov.
Tak teda Škola života. Nikto ťa nenúti, nikto ťa neskúša, odmenou i trestom ti je radosť či žiaľ, šťastie či nešťastie. Ale aj nešťastie ti je učiteľom. Spolužiakmi sú ti všetci, ktorí chcú a všetci sú ti zároveň učiteľmi. Objavuješ, poznávaš a máš radosť z pravdivého chápania, získavaš zručnosti a máš radosť, že sa ti veci daria, tvoríš a tešíš sa, že smieš byť užitočný. Vyhýbaš sa slepej viere a ľudským navyknutým stereotypom v myslení i konaní. Vieš, že sa učíš a preto odpúšťaš chyby, sebe i druhým. Nasleduješ číry Život, ctíš si skutočné Pochopenie a nepokrytecké Šťastie. O nič sa nesnažíš, len sa slobodne so životom hráš a vtedy sa učíš najviac.
A potom prídu promócie. Verejne ti udelia titul a uznajú ťa schopným tvoriť. Teraz si vážený, máš titul, máš uznanie. Aké sú teda tituly Školy života?
Prvým je Doktor Nevedomý (DoNe). Veru aj to je titul, lebo v najvyššom Súlade a Harmónii všetko má svoje miesto a opodstatnenie, nevedomosť je potrebná, aby bola osvietená poznaním. Bez nevedomosti niet ani poznania. Teda tešme sa aj z tohoto titulu. Ľudia tohto titulu napĺňajú svoju túžbu po šťastí nasledujúc/napodobňujúc spoločenskú atmosféru, zväčša bezohľadnými sebeckými činmi, mysliac, že oni sú stredobodom vesmíru a presadzujúc svoju vôľu na úkor iných. Tvoria hlavne skazu a pustošenie, avšak aj to je tvorivosť.
Druhým titulom je Doktor Zvedavý (DoZe). Človek začne byť nespokojný s jestvujúcim stavom vecí, začne hľadať, objavovať niečo iné. Sám nevie, čo, ale je zvedavý, čo vlastne nájde. Tak sa stáva Študentom života. Tvorí hlavne energiu hľadania.
Ďalším je Doktor Súcitný (DoSu). Študent tohto titulu vníma dosah svojich činov na svoje okolie, prírodu či spolu-ľudí. Ubližovanie iným chápe ako ubližovanie sebe samému a preto sa tomu vyhýba. Tvorí hlavne porozumenie s okolím, vlastne sa tomu učí.
Doktor Právd (DoPr), toho žiadna lož neskolí, na žiadnu slepú vieru sa nenamotá. Zvládol pochopenie pravdivosti, hoci ešte nepojedol všetku múdrosť sveta, vie odlíšiť pravdu od lži. Učí sa tvoriť hlavne múdrosť a snáď aj trochu vtipu.
Doktor Viet (DoVi), teda doktor komunikácie, ten vie sa postaviť zočivoči každému človeku, so súcitom i v pravde. Tvorí hlavne komunitu, teda zdravé prostredie medziľudskej spoločnosti, postavené nie na uniformite, ale rozmanitosti.
Doktor Hygiena (DoHy), inak doktor čistoty, nič vlastného mu nie je cudzie. Teda pohľad do zrkadla ho nedesí. Čistému je všetko čisté. Keď treba, vie byť priesvitný ako vzduch, nezachytí sa na ňom čiastočka špiny. Vie byť zrkadlom, ktoré odráža všetko, čo sa pred neho postaví. Tvorí hlavne pravdu, krásu aj dobro.
Doktor Absolútno (DoAbs), zvaný aj Doktor Nirvána alebo Doktor Logos, ten zvládol vstup nebeskou bránou, prenikol v záblesku do reality absolútneho nemenného Bytia. A pochopil Pravdu, Zmysel aj Zámer. Tvorí hlavne lásku a pokoj.
Doktor Nebies (DoNeII). Študenti tohto titulu napĺňajú svoju túžbu po šťastí nasledujúc/napodobňujúc atmosféru najvyššieho Zámeru, okoliu javia sa byť bezohľadnými a sebeckými, myslia si o nich, že sa považujú za stredobod vesmíru a že presadzujú svoju vôľu na úkor iných. Okolie na nich zosiela skazu a pustošenie, väzenie a týranie, ukrižovanie a upaľovanie, avšak to je ich tvorivosť.
Nuž hláste sa záujemcovia do školy, je zadarmo a pre každého. Ja už som sa prihlásil..
Milan Rusko
Po absolvovaní školy by sme mali už VEDIEŤ (česky umět) a TVORIŤ. Tvoriť dobré veci pre spoločnosť a tým aj pre seba. Tvorivosť a užitočnosť sú známkami, že školu sme absolvovali a že sme dospelí. Ale sme naozaj dospelí? Koľkí spolutvoria spoločenské blaho a koľkí spoločnosť s prírodou drancujú? Myslím, že súčasnosť je jasným zrkadlom toho, že mnohí nie sú tu dospelí ľudia, ale deti, ktoré sa ešte nenaučili žiť a tvoriť krásu a dobro.
Ani ja som nemal ten pocit, žeby som už rozumel životu a mohol byť skutočne ľuďom užitočný a mať z toho všetkého radosť. A tak som nastúpil Školu života. Chcel som objavovať, poznávať zákutia života, poznávať krásu a zmysel vecí a tiež porozumieť tým, ktorí život a krásu ničia.
Čo je Škola života? Učiť sa umeniu byť šťastným, umeniu chápať veci, umeniu objavovať súlad života. Túžil som po spolužiakoch, no neboli. Túžil som po učiteľoch, no boli len knižky. Aj to mnohé pomýlené a zavádzajúce. Boril som sa teda s pravdou sám. A oplatilo sa veru. Niť života som objavil, ktorá ma vedie ďalej z labyrintu života, ako Ariadnina niť viedla Thésea od Minotaura. Čo je tou niťou? Nazval som to Duchovnou cestou. Je to to, čo učil onen potulný učiteľ a liečiteľ z Nazaretu, ale nielen on. Ostatné náboženstvá rovnako prišli k rovnocennému plnému poznaniu podstaty Života. No len polovica učenia je zvonku, druhá polovica učenia je zvnútra, teda my sami chceme, my sami túžime, dokonca my sami aj vieme, čo a ako, len sa nechávame oklamať falošným zdaním vecí a spoločenskou atmosférou. Duchovná cesta je najvnútornejšie naše chcenie, najtúžobnejšia naša túžba, najbytostnejšie naše bytie, avšak zahalené oblakom neznalosti, omylu a poblúdenia. Veď kto z ľudí by nechcel byť šťastný a vedomý? Nepoznám takého človeka.
Ale tí, ktorí zachovávajú len učenie vonkajšie a nepoznajú učenie vnútorné, sú podobní žiakom, ktorí chodili do školy preto, že museli, nie preto, žeby ich učenie bavilo. To sú oní pokrytci, na ktorých si brúsil jazyk aj učiteľ z Nazaretu. Pokiaľ nehľadáme to VLASTNÉ a to NAŠE, zle hľadáme. Koho hýbu len vonkajšie veci, je mŕtvy. Živý je len ten, koho pohyb pochádza z jeho vnútra, z jeho vlastnej túžby.
No aj naopak, tí, ktorí sa riadia len vlastným vnútrom a nič objektívneho nad sebou neuznávajú, tí sa ľahko zamotajú do vlastných falošných stavov.
Tak teda Škola života. Nikto ťa nenúti, nikto ťa neskúša, odmenou i trestom ti je radosť či žiaľ, šťastie či nešťastie. Ale aj nešťastie ti je učiteľom. Spolužiakmi sú ti všetci, ktorí chcú a všetci sú ti zároveň učiteľmi. Objavuješ, poznávaš a máš radosť z pravdivého chápania, získavaš zručnosti a máš radosť, že sa ti veci daria, tvoríš a tešíš sa, že smieš byť užitočný. Vyhýbaš sa slepej viere a ľudským navyknutým stereotypom v myslení i konaní. Vieš, že sa učíš a preto odpúšťaš chyby, sebe i druhým. Nasleduješ číry Život, ctíš si skutočné Pochopenie a nepokrytecké Šťastie. O nič sa nesnažíš, len sa slobodne so životom hráš a vtedy sa učíš najviac.
A potom prídu promócie. Verejne ti udelia titul a uznajú ťa schopným tvoriť. Teraz si vážený, máš titul, máš uznanie. Aké sú teda tituly Školy života?
Prvým je Doktor Nevedomý (DoNe). Veru aj to je titul, lebo v najvyššom Súlade a Harmónii všetko má svoje miesto a opodstatnenie, nevedomosť je potrebná, aby bola osvietená poznaním. Bez nevedomosti niet ani poznania. Teda tešme sa aj z tohoto titulu. Ľudia tohto titulu napĺňajú svoju túžbu po šťastí nasledujúc/napodobňujúc spoločenskú atmosféru, zväčša bezohľadnými sebeckými činmi, mysliac, že oni sú stredobodom vesmíru a presadzujúc svoju vôľu na úkor iných. Tvoria hlavne skazu a pustošenie, avšak aj to je tvorivosť.
Druhým titulom je Doktor Zvedavý (DoZe). Človek začne byť nespokojný s jestvujúcim stavom vecí, začne hľadať, objavovať niečo iné. Sám nevie, čo, ale je zvedavý, čo vlastne nájde. Tak sa stáva Študentom života. Tvorí hlavne energiu hľadania.
Ďalším je Doktor Súcitný (DoSu). Študent tohto titulu vníma dosah svojich činov na svoje okolie, prírodu či spolu-ľudí. Ubližovanie iným chápe ako ubližovanie sebe samému a preto sa tomu vyhýba. Tvorí hlavne porozumenie s okolím, vlastne sa tomu učí.
Doktor Právd (DoPr), toho žiadna lož neskolí, na žiadnu slepú vieru sa nenamotá. Zvládol pochopenie pravdivosti, hoci ešte nepojedol všetku múdrosť sveta, vie odlíšiť pravdu od lži. Učí sa tvoriť hlavne múdrosť a snáď aj trochu vtipu.
Doktor Viet (DoVi), teda doktor komunikácie, ten vie sa postaviť zočivoči každému človeku, so súcitom i v pravde. Tvorí hlavne komunitu, teda zdravé prostredie medziľudskej spoločnosti, postavené nie na uniformite, ale rozmanitosti.
Doktor Hygiena (DoHy), inak doktor čistoty, nič vlastného mu nie je cudzie. Teda pohľad do zrkadla ho nedesí. Čistému je všetko čisté. Keď treba, vie byť priesvitný ako vzduch, nezachytí sa na ňom čiastočka špiny. Vie byť zrkadlom, ktoré odráža všetko, čo sa pred neho postaví. Tvorí hlavne pravdu, krásu aj dobro.
Doktor Absolútno (DoAbs), zvaný aj Doktor Nirvána alebo Doktor Logos, ten zvládol vstup nebeskou bránou, prenikol v záblesku do reality absolútneho nemenného Bytia. A pochopil Pravdu, Zmysel aj Zámer. Tvorí hlavne lásku a pokoj.
Doktor Nebies (DoNeII). Študenti tohto titulu napĺňajú svoju túžbu po šťastí nasledujúc/napodobňujúc atmosféru najvyššieho Zámeru, okoliu javia sa byť bezohľadnými a sebeckými, myslia si o nich, že sa považujú za stredobod vesmíru a že presadzujú svoju vôľu na úkor iných. Okolie na nich zosiela skazu a pustošenie, väzenie a týranie, ukrižovanie a upaľovanie, avšak to je ich tvorivosť.
Nuž hláste sa záujemcovia do školy, je zadarmo a pre každého. Ja už som sa prihlásil..
Milan Rusko
29.08.2007